Vážený čtenáři, pro víkend jsem Ti připravil spíš oddychový text, pocházející z jednoho z mnou přeložených románů Olega Markejeva.
Slová plynú, prepletajú sa ako nite, no až znepokojivo často z nich nevzniká látka potrebná na zmysluplnú komunikáciu. Namiesto nej z nich viažeme uzly, ktoré napokon nedokážeme rozpliesť ani sami.
Říká se, že v Íránu již popravili tři úředníky za vztah s touto Židovkou, alias francouzskou novinářkou. Je docela možné, že lžou.
Na moste šliapnem na plyn, nech som čím skôr doma. Je nedeľa čas obeda, na nebi ťažké mraky, asi bude pršať. Ešte pridám…
Zverejníte slušný názor, myslíte si, že ste v kaviarni kultivovaných ľudí a namiesto toho schytáte pár riadnych online úderov, priam ako v ringu.
Tento prípad mal zostať zabudnutý. Nie preto, že by kompromitoval spravodlivosť, ale preto, že ukazuje Holmesa tak, ako ho svet nepozná – ako chlapa, ktorý vie aj stratiť hlavu. A možno aj srdce.
Kult rýchlosti sťahuje okolo nás neviditeľnú sieť a chytá nás do pasce – ukradomky deformuje náš spôsob vnímania reality.
Časy sa menia, jazyky sa menia a s nimi aj spôsob, akým mládež flirtuje a (ne)zostáva spolu. Zoznamovanie ako spoločenský rituál nezaniklo, len sa presunulo z alejí do notifikácií.
Len na tento týždeň, len pre registrovaných, kartička taká či onaká, pred koncom otváracích hodín, len pre tých, čo nakúpia minimálne za 25 eur,… kto by to nebral?
(Z archívu prípadov Sherlocka Holmesa, ktoré Watson spočiatku radšej nepublikoval).
