Zverejníte slušný názor, myslíte si, že ste v kaviarni kultivovaných ľudí a namiesto toho schytáte pár riadnych online úderov, priam ako v ringu. Zo slova rana a z komentárov zápas.
Internet mal byť nielen priestorom slobody ale aj zmysluplnej výmeny myšlienok na úrovni. Namiesto toho sa zmenil na hlučné námestie, kde jeden cez druhého kričia moderní trhovníci na steroidoch a sotvakto počúva. Napíšete v dobrom duchu, podelíte sa – a odozva? Zmätok, ignorancia, či odpoveď naťukaná rýchlejšie než tínedžer odpovie „neviem“, o urážkach, hejtoch ani nehovoriac.
Nie kapacita chápať – iba reagovať.
To, čo nazývame komunikáciou, sa scvrklo na bleskové výstrely emócií, póz. Namiesto dialógu prichádzajú prudké reakcie, namiesto premýšľania nastupuje okamžitý zaujatý postoj. Rýchlosť víťazí nad hĺbkou a virálnosť nad pravdivosťou. Len nech nič netrvá dlhšie ako životnosť Instastory.
V tejto digitálnej presýtenosti súkromie, ticho začínajú byť najvzácnejším artiklom. Stali sa zločinom proti algoritmom. Dobrovoľne sme ich vymenili za úpadkovú „sociálnu viditeľnosť“.
Krása. Babylon na optických kábloch s nekonečnými profilmi, čo svietia ako neónky non-stop baru, no vnútri sú nositelia tých svietiacich identít vyhasnutí.
A zároveň sa cez žiarivé štruktúry tohto moderného Babylonu nepozorovane šíri niečo oveľa temnejšie ako únava či strata sústredenia. Pod pozlátkom rýchlych výmien a reakcií sa potichu infiltrujú mračná nevraživosti, výboje nenávisti, ktoré sa najprv javia ako nevinné poznámky, či vtip. Až kým, kŕmené vlastnou stopou a jedom, prúdiace cez nás ako kanály, nezhutnejú do dusivého oparu, čo povážlivo tupí vzťahy, trhá významy a kreslí frontové línie aj tam, kde kedysi prirodzene vyrastali mosty – nie barikády.
Možno u mnohých je za tou agresiou strach z toho, že ich hlas zanikne v kakofónii, keď sa neprispôsobia tempu, štýlu, naliehavosti. Akoby aj hnev bol lepší než neviditeľnosť.
Nemusí byť neskoro. Ak sa ešte niekde stavia most, hoci len tichý, neokázalý – potom sme to úplne neprehrali.
Bez priestoru na ticho, súkromie na premýšľanie sa dá čokoľvek tvoriť len povrchovo – alebo vôbec nedá. A možno aj preto, hoci je milión možností, máme stále menej čo povedať.
A menej komu.
Slávka
