Keď Ján Nálepka na tajnom zhromaždení dôstojníkov oznámil, že pluk prejde k partizánom, Jozef Čambalík s Nálepkovým návrhom ostro nesúhlasil. Ján Nálepka ho nazval zradcom, na oplátku Čambalík pred dôstojníkmi obvinil Nálepku, že chce narobiť zo všetkých Slovákov boľševikov a zaprisahal sa, že nikdy nedopustí, aby ani pluk, ani jeden vojak, prešiel k partizánom.
Gen. mjr. Saburov v liste zo dňa 6. mája 1943 varoval stot. Nálepku na možnosť represálií. Ján Nálepka sa o vypätej situácii zmienil v liste Saburovovi, na čo mu Saburov vzápätí odpovedal:
Zatiaľ čo Ján Nálepka s nasadením života posielal partizánom takéto správy, karieristickí, či vyslovene fašisticky zmýšľajúci dôstojníci ZD – zrádzali. Na štábe ZD sa dokonca rozhodovalo o tom, že je potrebné 101. peší pluk rozpustiť. Ján Nálepka znepokojnel a rýchlo to oznámil Saburovovi s tým, že svoj pluk pripraví na odchod do jeho zväzku. Vyhrotená situácia bola veľmi vážna…
Čukotský folklór s tematikou stvorenia a reflexie totemových rodov zapísaný v roku 1895 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Воронья сказка pre slovenské publikum prvýkrát.
Učiteľ Sadoľskij, ktorý bol Nálepkovou spojkou, spomína, ako mu raz Ján Nálepka odovzdal dokument, o ktorom bol presvedčený, že bude Saburova zaujímať. Po dopravení dokumentu do štábu saburovovcov, bola po rozšifrovaní ihneď rádiostanicami odoslaná správa do Moskvy. Išlo o plán nemeckého útoku, ktorý v Hitlerovskom hlavnom stane nazvali operácia Citadela (pripravovaný útok v kurskom oblúku)
Čukotský folklór s tematikou stvorenia a reflexie totemových rodov, zapísaný v roku 1948 sovietskym lingvistom P. J. Skorikom v obci Uelen, preložený z ruského originálu Куркыль, publikovaný pre verejnosť prvýkrát.
Intenzívna písomná korešpondencia v jarných mesiacoch 1943 medzi slovenskými dôstojníkmi na čele s Jánom Nálepkom a gen. Saburovom sa zachovala v spisoch vyššej partizánskej jednotky (po vojne uložená v Ústave dejín KS Ukrajiny[1]) a dodnes je rukolapným dôkazom dôslednej a užitočnej práce, ktorú Ján Nálepka a jeho priatelia vykonali.
Čukotský folklór s tematikou stvorenia a reflexie totemových rodov, zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Лисица и Собака pre slovenské publikum prvýkrát.
V 101. pluku oslávili vojaci víťazstvo pri Stalingrade (2. február 1943) po svojom. Ako spomína Antonín Krídl, ktorý ako spojka nosil písomné správy do partizánskeho štábu od ilegálnej skupiny: ,,V deň veľkolepého víťazstva pri Stalingrade položili Nálepku na nosítka a na pleciach ho o jedenástej večer niesli k 11. rote s menom Mor ho. Nálepka rezkým hlasom po rusky blahoželal…
Folklór ázijských Eskimákov s etiologickým motívom, zapísaný v roku 1948 sovietskym lingvistom G. A. Menovščikovom, preložený z ruského originálu Ворон и сова, pre slovenské publikum prvýkrát.
