Čakanie kedysi nebolo zlodejom minút, ale zdravá súčasť života. Doba dneška má heslo „tu a teraz“, zatiaľ čo „počkaj“ znie ako slovo zo slovníka cudzích slov. Objednávku chceme do hodiny, správu do pár sekúnd a ak sa niečo oneskorí, sme nervózni ako zvedavé opice pri otváraní banánovej krabice.
Kult rýchlosti sťahuje okolo nás neviditeľnú sieť a chytá nás do pasce – ukradomky deformuje náš spôsob vnímania reality. Už nejde len o to, že chceme všetko hneď, ale zároveň sa nám zdá, že čas akoby zrýchľoval – život nám uteká medzi prstami rýchlejšie, než stíhame evidovať.
Nie je to len pocit. Psychológovia, ktorí skúmajú vnímanie času, hovoria o fenoméne jeho subjektívneho zrýchľovania, ktorý súvisí s naším hektickým životným štýlom. Čas závisí od nášho vnímania, nie od objektívnej fyziky času. Čím viac nás zahlcujú podnety, technológie a multitasking, tým viac čas akoby pridal na tempe, ba dni niekedy preletia ako čínsky expres na trati Peking-Šanghaj.
Avšak keď sme neustále v strese a pod tlakom „deadlineov“ alebo okamžitých výsledkov, nielen že cítime, že čas rýchlo uteká. Mozog zároveň nemá čas spracovať zážitky do hĺbky – promptná rutina a povrchné prežívanie nás okrádajú o ukotvenie v okamihu a tým aj o schopnosť žiť naplno. Skrátka intelekt a emócie si to nebadane šinú na plytčinu a my sa skutočne začíname ponášať na zvierací druh spomenutý v úvode. Nejeden odborník na psychiku by o týchto zradných vlnách spodných vedel zoširoka rozprávať a iste by pritom nezabudol zdôrazniť, v akom nebezpečenstve sú zvlášť mladí ľudia.
Naopak, keď si dovolíme spomaliť, venovať pozornosť detailom, vychutnať si okamih alebo dokonca jednoducho počkať, čas sa rozširuje a naberá inú kvalitu. Trpezlivosť sa tak stáva nie len cnosťou, ale aj spôsobom, ako nájsť rovnováhu v permanentnom informačnom šprinte, servírovanom ako pokroková delikatesa s extra porciou stresu.
Kult rýchlosti nás tak paradoxne oberá o zážitok jedinečného partnerstva s časom. Nebezpečenstvo zrýchľovania spočíva v tom, že pôsobí nevinne, keďže sa tvári ako moderné riešenie – komfortné a efektívne, no v skutočnosti nenápadne likviduje. A práve preto je to pasca. Je to jedno z mračien temnoty, ktoré sa maskuje svetlom.
Tlačidlo ‚pause‘ – prestať sa ponáhľať a začať si vážiť pomalé momenty, ktoré nás robia ľuďmi – je podľa všetkého najnedocenenejší vynález moderny. Pomalší život rozhodne neznamená horší – je to presne naopak. Nutne potrebujeme naučiť sa znova stáť a dýchať.
Takže ak nabudúce zbadáte niekoho, kto sa uvoľnene kochá okolitým svetom vedzte, že tento majster pozná – alebo práve objavil – tajnú skratku k času.
Slávka
