Len na tento týždeň, len pre registrovaných, kartička taká či onaká, pred koncom otváracích hodín, len pre tých, čo nakúpia minimálne za 25 eur,… kto by to nebral?
Zľavy. Tá podmanivá ilúzia, čo nás dokáže vtiahnuť do nákupného šialenstva. Bola by to príjemná predstava, no asi príliš optimistická, myslieť si, že väčšia časť národa má kontrolu nad tým, čo vloží do košíka alebo kúpi online.
Lenže… čo s tou ponukou na zľavnené ponožky? Veď kto by odolal šiestim párom za cenu jedného, nech ich aj nikdy nebude nosiť všetky? Alebo že by to bolo o tom, že aj ponožky majú vlastnú existenciálnu krízu a my im dávame šancu na nový začiatok?
Cesta za „úsporami“ sa často stáva labyrintom, v ktorom sa strácame, no myslíme si, že šetríme – v zľave nakoniec nakúpime viac, končiac s vyšším účtom.
Tá radosť z lacnejšieho nákupu je psychologický trik – šikovný a smiešne jednoduchý zároveň. Využíva našu slabosť mať, vlastniť, konzumovať. A my, spotreby chtiví, putujeme za podstrčenou zľavovou mrkvičkou, ktorá sa nám hompáľa pred nosom deň čo deň, nenásytní v nachádzaní stále nových zliav.
Nestojí celý tento projekt zliav za zamyslenie? Stojí. Skutočne stojí za zamyslenie, prečo sme pasívni mrkvičkoví spotrebitelia a nie aktívni dospeláci, ktorí sa uvážlivo rozhodujú. Pešiaci v hre, ktorú komerčné spoločnosti majú skvelo rozohranú, plne si uvedomujúc našu závislosť na zľavách. A čím viac sa zapájame, tým viac rastú ich zisky.
Tajomstvo spočíva v umení nežiť len pre nákup. Byť v kúpeľni obklopený štyrmi druhmi šampónov na vlasy s rovnakými prísadami nevediac, po ktorom skôr siahnuť, mini-regiment piatich búnd na tri arktické fronty naraz, rukola, čo už týždeň smutne vädne v chladničke, pretože nikomu doma nechutí, nie je šetrenie – je to mentálny chaos, ktorý pripraví o toľko času, koľko možno venovať zamysleniu sa, či v obchode je vôbec nutné byť.
S naloženým košíkom nie je na škodu uvažovať, či všetky tie veci v zľave sú naozaj treba. Fajn by bolo, keby sa uvažovanie posunulo na vyšší stupeň – že to, čo je nevyhnutné, zľavu mať vlastne nemusí. A ideálne by bolo nepreplňovať svoj život zbytočnosťami, ale vytvoriť priestor aj pre veci s trvalou hodnotou. Napríklad stráviť víkend v prírode – pre zdravie, alebo v galérii – pre povznesenie ducha, namiesto bezhlavého víkendového nakupovania.
Byť nabitý zdravím a mať ducha, čo predvádza impozantné tanečné kúsky na streche sveta, je dnes už, povedané moderným slovníkom, vzácny upgrade. Sedieť v byte zapratanom nepotrebnými taľafatkami a tešiť sa na ďalší nákup so zľavou je pomalý zostup do zradného podzemia, v ktorom už nedočkavo horia ohníky nákupného inferna.
Pri nákupoch, ktoré lákajú výhodnými zľavami, je ťažké zakaždým odolať pokušeniu kúpiť – no prečo si pri nich aspoň nespomenúť na to, čo je naozaj dôležité?
V konečnom dôsledku nebudú tými pravými zľavami tie, ktoré sú k dispozícii v obchodoch, ale tie, ktoré si udelíme sami – menej zhonu, menej stresu.
Slávka
