Dokončenie poučenia o tom, že nepriaznivý súbeh historických okolností môže jednu republiku zničiť, a iná z nich môže vyjsť bez ujmy.
Čerstvo ustanovený tyran Appius mal možnosť udržať sa pri moci, ale dopustil sa niekoľkých chybných krokov: zradil nielen záujmy tých, ktorí mu pomohli vyšvihnúť sa do úradu, ale znepriatelil si aj tých, ktorí mohli byť jeho spojencami – šľachtu. Toto šlo prakticky samo, lebo šľachta je vo svojej hamižnosti a bezuzdnej ctižiadostivosti nenásytná. Žiadny samovládca nie je taký bohatý a nemá na rozdávanie toľko hodností, aby všetkých uspokojil. A k tomu sa pridružila ďalšia Appiova chyba – neuvedomil si, že násilník musí byť silnejší ako ten, na kom sa násilie pácha.
Samovládcovia, ktorí sa opierajú o ľud a nedbajú na boháčov, ktorých je aj tak málo, sedia na svojom tróne oveľa bezpečnejšie. Ľud, to je sila. Taký tyran pri udržiavaní moci vystačí s vlastnou armádou.
Spartský tyran Nabis bol tyranom presne tohto typu. S pomocou ľudu sa najskôr vysporiadal s niekoľkými najnebezpečnejšími šľachtickými rodmi a potom aj s vonkajším ohrozením zo strany Atén a Ríma.
Tyran, ktorý sa opiera o šľachtu, nevystačí s vlastným vojskom a musí hľadať pomoc mimo okruhu svojho sídla. Buď u vidiečanov, ktorým zverí zbrane, alebo si na svoju ochranu najme cudzie vojsko, alebo sa spojí s niektorým mocným susedom a prijme jeho protektorát. Appius nemohol vyzbrojiť vidiek, lebo vidiečanmi bol rímsky ľud, a iné možnosti nemal. Preto stroskotal.
Senát a ľud sa dopustili osudnej chyby tým, že nechali decemvirát pôsobiť bez kontroly, dokonca sami zrušili všetky dozorné orgány a tak otvorili priestor na úplnú svojvôľu.
Ako povedal Ferdinand Aragónsky: „Ľudia sa niekedy podobajú na malých dravých vtákov, ktorí sa slepo rútia za korisťou a nevšimnú si, že nad nimi číha oveľa väčší dravec a čaká len na vhodnú príležitosť.“
Dodatok Mariána Moravčíka
Najdôležitejšou časťou tohto poučenia je holá veta: „Ľud je sila“. Rovnako ako za čias Rímskej republiky ľud neznamená ten virtuálny ľud, ktorý sa ako pojem omieľa v rečiach a médiách, ale skutočný ľud, ktorý pracuje a bojuje. Médiá sú najdôležitejším nástrojom dnešných vládcov, lebo udržujú ľud v nevedomosti o tom, že vôbec existuje a ani nepripustí slovo o tom, že ten tichý pracujúci ľud je hlavná sila republiky.
