Som presvedčený, že prílišná polarizácia akéhokoľvek ľudského spoločenstva nie je dobrá a môže byť nebezpečná. K stupňovaniu polarizácie spoločnosti prispievajú osoby, ktoré sa príliš striktne pridŕžajú konkrétnej ideológie, postoja, alebo si z niečoho vo svojej podstate neideologického – ideológiu vytvoria.
Každý fanatik absolutizuje svoje vnímanie pravdy a len ťažko dokáže oceniť kvalitu dobrej myšlienky, s ktorou nesúhlasí. Viesť polemiku si vyžaduje znalosti, kultivovanosť prejavu.
Zdá sa mi, že džentlmentskému ponímaniu politiky urobili koniec totalitné režimy a pokračujú v tom súčasné „elity“. Džentlmenov vystriedali zurvalci, snažiaci sa vybičovať emócie, premeniť občanov z kriticky mysliacich bytostí často len na fanúšikov. Názorovú slobodu nahradila politická korektnosť. Rozpory môžu byť, ale ide o kultúru ich prezentovania a riešenia.
Otázkou je, či sa dá nenávisť liečiť.
Ja si myslím, že do istej miery áno. Možno sme len frustrovaní z toho ako málo človek dokáže zmeniť. Ale to je len zdanie. V našom Inštitúte pomáhame šíriť dobro, lásku a empatiu. Iste to čo robíme sa neprejaví okamžite.
Niekedy možno máme pocit, že je to beznádejná činnosť, ktorá nemá výsledky. Nuž a to je klam. Všetko dobré, čo sme kedy ako ľudia komu vykonali a vykonáme, si ten človek ponesie ďalej. Možno to nebude veľký plameň, niekedy len taká iskrička. Tí ľudia si to ponesú a niektorí „zapália“ ďalších. A tí ďalších. Nielen v priestore, ale aj v čase. A ktohovie aký veľký plameň niekedy a niekde vznikne. Len pre náš drobný skutok ľudského tepla, pomoci. Dobra.
Možno je to len naša pýcha, pre ktorú očakávame, že budeme tvorcami okamžitých veľkých zmien. A zabúdame, že tá drobná práca je omnoho dôležitejšia. Významnejšia. Lebo presahuje nielen nás ale aj čas. Liečba je ťažká, chce to „osvietených manažérov diskusie“, aby sa ostré hrany obrusovali a ľudia sa naučili navzájom sa počúvať.
Mám veľkú obavu o ďalší vývoj v spoločnosti, ak sa „boj o pravdu“ nezačne riešiť bez hystérie a nenávisti.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Súhlasím. Naša (západná) spoločnosť je na zaručenej ceste k zániku. Jej celkový pokles úrovne je už očividný každému s trochu zdravým rozumom a mimo Európy si z nás už celý svet robí srandu.
Naša spoločnosť ako celok je detinská a nedospelá. Tá všadeprítomná nenávisť sa veľmi podobá na detinský vzdor adolescentov, ktorí si myslia, že už nikoho z dospelých nepotrebujú a chcú všetko robiť… ani nie po svojom a správne, ale inak ako to dospelí považujú za rozumné. Nechuť, pohoršenie a hnev tých dospelákov považujú za dôkaz, že to robia dobre.
Pri výchove adolescentov sa osvedčuje výchova vytrvalosťou, pevnými nervami, nadhľadom a istou dávkou veľkorysosti. Myslím, že toto charakterizuje aj momentálny prístup Roberta Fica. Bude nás to stáť ešte dosť času a energie, ale verím, že táto cesta je perspektívna a že naša spoločnosť (okrem niekoľkých beznádejných jednotlivcov, ktorí sa zo spoločnosti vylúčia sami) sa napokon vylieči.
