Obrázok od Abd Karim Alias z Pixabay
Vládna koalícia pomerne rýchlo nominovala náhradu za odchádzajúcu ministerku zdravotníctva. No nový minister to nebude mať ľahké. Každá politická strana či hnutie pred voľbami tvrdí, že zdravotníctvo je jej prioritou, realita už desiatky rokov však ukazuje, že záujem o rezort po voľbách opadne. Aj preto je dnes zdravotníctvo v stave, v akom je.
Tiež každá strana pred voľbami hovorí, ako bude bojovať proti korupcii a stále nie sme Dánsko či Fínsko, ba zdá sa, že sa im vzďaľujeme. Jedna vec totiž je niečo deklarovať pred voľbami, druhá naozaj chcieť a ešte tretia vedieť ako. Pokiaľ sa nemýlim, naše zdravotníctvo od roku 1990 lieči 24. minister zdravotníctva. Ak bude aj naďalej každá garnitúra riešiť čiastkové problémy zdravotníctva z pohľadu svojich politických a osobných záujmov bez odborného pohľadu ďalej dopredu, naše zdravotníctvo bude vždy len prešľapovať na mieste.
Som presvedčený, že z každej krízy, či spoločenskej, medzinárodnej ba dokonca aj rodinnej, alebo každej ľudskej vedie cesta cez rozum a svedomie. Nový minister zdravotníctva by mal do rezortu priniesť súdržnosť, mal by byť pripravený na reformy. Mal by byť odvážny človek s jasnou víziou, presným plánom, ako zlepšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti s cieľom vytvoriť, zrealizovať a implementovať zásadnú reformu slovenského zdravotníctva s pomocou tých najskúsenejších odborníkov. Človek s otvorenou mysľou, odvahou a najmä s tímovým duchom. Jedine kvalifikované manažovanie, hospodárenie a zodpovednosť môžu priniesť terapeutický efekt pri liečení nášho zdravotníctva. Nový minister by nemal podliehať záujmovým skupinám a nesystémovým riešeniam.
Môj názor môže pôsobiť naivne, ale prioritou by mal byť pacient, nie nastavenia systému výhodné pre tých, ktorí rozhodujú napríklad nomináciami. Najzraniteľnejšími miestami sú v tomto prípade ťažšie diagnózy, predovšetkým onkologické, v ktorých je v samotnom prežívaní pacienta často prítomná bezradnosť, bezvýchodiskovosť, ťažšie komplikácie a prognózy, ale najmä viacdimenzionálny strach.
Lenže ako mi napísal môj priateľ lekár, ktorý bol aj námestníkom v nemocnici a teraz si vybudoval súkromnú psychiatrickú ambulanciu:
Minister zdravotníctva minimálne 30 rokov zastupuje záujmy rôznych skupín, čo je jeho prioritná úloha. Lepšie nebude. Veľkí hráči sú natoľko silní, že si spôsoby nájdu. Preto je aj jedno či príde minister plný odhodlania reforiem pre pacienta. No a pacienti si vypisujú na sociálnych sieťach, neviete kto ma zoberie? Aj v našej zdravotníckej skupine tvoria príspevky o pomoc, vyšetrenie výraznú časť obsahu „potrebujem vyšetrenie. Nájde sa niekto kto by ma vzal?“
Toľko stanovisko z praxe.
Akýkoľvek pokus o reformu by musel začať radikálnou zmenou ministerstva z Ministerstva zdravotníctva na Ministerstvo ochrany a podpory zdravia. Jeho poslaním musí zlepšiť kvalitu zdravia a dĺžku života obyvateľstva pri znížení nákladov. Mám obavu, že ak prevládnu ekonomické prístupy k riadeniu zdravotníctva, veľmi pravdepodobne to bude na úkor medicínskej optimálnosti.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Na ilustráciu nekončiacich problémov v zdravotníctve pripomeniem, že pred rokom 1989 platil Zákon 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, v ktorom bola zodpovednosť za verejné zdravie určená nielen zdravotníckym inštitúciám a jednotlivcom, ale všetkým podnikom. Citujem z preambuly tohto zákona:
„Zdravie je jedným zo základných predpokladov šťastného a tvorivého života jednotlivca i celej spoločnosti; je zároveň významným činiteľom v rozvoji výrobných síl. Právo na starostlivosť o zdravie patrí k základným občianskym právam zaručeným ústavou Československej socialistickej republiky. Socialistické spoločenské zriadenie, v ktorom záujem spoločnosti na zdraví ľudu je v súlade so záujmom jednotlivcov, vytvára podľa súčasných poznatkov vedy a techniky všetky podmienky pre úspešné rozvíjanie starostlivosti o zdravie. “
V dnešnej legislatíve nie je starostlivosť o zdravie definovaná v takejto šírke. Zákon 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti pojednáva len o technických podmienkach fungovania zdravotníctva a Zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je v definovaní zodpovednosti veľmi úsporný. Napríklad pojem verejné zdravie definuje takto: „verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia a ekonomickej úrovni spoločnosti,“
Takže realita je taká – v dnešnej kapitalistickej spoločnosti nie je zdravie základným občianskym právom (nie je ani v ústave ani v Listine práva a slobôd). Verejné zdravie je explicitne podmienené ekonomickou úrovňou a tak sú teda určené celospoločenské priority.
Je iluzórne očakávať akékoľvek zásadné zlepšenie zdravotníctva, ak spoločnosť ako celok nemieni upraviť svoje priority.
