Recenzia knihy Stalin’s Gamble od M. J. Carleyho

Vyšlo 27. 6. 2024, autor PATRICK ARMSTRONG

Táto kniha patrí do základnej čitateľskej zbierky o udalostiach, ktorá viedli k vypuknutiu Druhej svetovej vojny. Ale dajte pozor! Môže rozptýliť vaše ilúzie.

Kniha je pomerne rozsiahla, ale je to preto, lebo je výsledkom dlhoročnej práce. Carley strávil tridsať rokov štúdiom archívov vo všetkých krajinách, ktorých sa týka obsah. Kniha Stalin’s Gamble je prvou v trilógii venovanej obdobiu od nástupu Hitlera k moci v roku 1933 až do jeho vtrhnutia do ZSSR v roku 1941. V tomto zväzku sa dostaneme aj do roku 1936 a vtedajšiemu podpísaniu dohody medzi Francúzskom a ZSSR (tá bola v štátnom aparáte Francúzska značne oslabená a v konečnom dôsledku neúčinná) a k Hitlerovej okupácii Porýnia. Carley má vďaka svojim archívnym zdrojom prehľad o daných udalostiach zo všetkých strán.

Ústrednou témou, a bez pochybností pre väčšinu čitateľov veľkým prekvapením, je fakt, že tradičný príbeh („naratív“) sa v skutočnosti udial úplne naopak: Stalin nebol Hitlerovým spolupáchateľom.
Stalin chápal štyri dôležité veci:
1) predošlé dobré vzťahy medzi Moskvou a Berlínom boli nadobro minulosťou,
2) Hitler predstavoval hrozbu pre všetky okolité štáty,
3) Hitler poruší akúkoľvek dohodu, len čo sa mu naskytne príležitosť,
4) jedinou možnosťou obrany by bola dohoda všetkých susedov Nemecka, aby ho spoločne zablokovali. Stalin tomu hovoril „kolektívna bezpečnosť“ a podľa neho len spoločne mohli Hitlera zastaviť. Individuálne dohody ho mohli len povzbudiť, aby sa zameral inam. Táto kniha podrobne pojednáva o vytrvalom úsilí sovietskych diplomatov, podrobne o všetkých medzinárodných schôdzkach, na ktorých sa snažili svoje protistrany presvedčiť o tejto nevyhnutnosti a vytvoriť medzinárodnú hrádzu proti-Hitlerovského odporu. Ich úsilie nebolo márne: Stalinove chápanie situácie si osvojili mnohí dôležití ľudia vo Francúzsku, Británii (dokonca anti-boľševik Winston Churchill sa často stretával so sovietskym veľvyslancom), Rumunsku a Československu, ale nikdy sa im nepodarilo presvedčiť svoje vlády, aby urobili posledný krok.

Výsledkom posledného naliehavého pokusu Moskvy bolo vyslanie absurdne letargickej francúzsko-britskej vojenskej delegácie v auguste 1939, ktorá naviac nemala žiadne právomoci. Stalinovi bolo odvtedy zrejmé, že Plán A už nemá žiadnu nádej a ZSSR si musí poradiť sám. Preto, ako prostriedok na získanie času, prijal Hitlerovu ponuku na dohodu o neútočení, zmocnil sa rozsiahlych území za západnou hranicou a začal sa pripravovať na nevyhnutnú vojnu. Času však nezískal dosť a Hitler zaútočil, ako podotkol David Glantz, v tom najnevhodnejšom čase pre sovietov.

Hoci pripustiť to môže byť pre mnohých na Západe ťažké, Stalinove hodnotenie situácie bolo absolútne správne a aliancia, ktorú navrhoval a ktorá by bola mohla Hitlera zastaviť, sa nikdy nezrodila.

Preklad Marián Moravčík

.