Obrázok od StockSnap z Pixabay

Je zaujímavé, že hoci sa zmenila vláda a mnohé jej politiky idú opačným smerom, ako tej predchádzajúcej, v zdravotníctve sme znova akoby o dva roky späť. Lekári odmietli kompromis ministra zdravotníctva a po dvoch rokoch znova podávajú hromadné výpovede. Trvajú na tom, aby terajšia vláda plnila to, na čom sa oni dohodli s predchádzajúcou vládou. Ak lekári neprijmú, čo im dnes vláda ponúka, z nemocníc odídu na Nový rok.
Veľmi zlá správa pre pacientov .
Lekári ale tvrdia, že nebojujú proti žiadnej politickej strane. Snažia sa donútiť všetkých politikov, aby konečne začali riešiť zdravotníctvo skôr, ako celé padne. Takto aspoň prezentujú svoje hnutie v médiách.
Problém je v tom, že zdravotníctvo nefunguje jednoducho ako ucelený systém. Z pacienta sa stal trhací kalendár. Každá zložka na ňom niečo trhne. Otázka teda znie. Bude zdravotníctvo v lepšej kondícii keď politici dodržia dohodu? Nebude.
Kvalitní lekári robia poctivo bez ohľadu na plat a sú nahnevaní až po okraj. A lajdáci budú robiť aj za tých 160 eur menej. Len kvalita odíde a mladá kvalita ani nevstupuje do systému. Už teraz v ČR študuje viac ako 2000 Slovákov na českých lekárskych fakultách. To je často ročníková špička potenciálom. Tí ani nie sú doma. A tí doma ani neplánujú tu robiť. Ostáva tu nižšia kvalitatívna trieda. Prejaví sa to s odstupom rokov. Teraz ešte v každom odbore natrafíte na niekoho kompetentného. Za pár rokov už to nebude. Odídu do dôchodku, mladší preč a ostanú len izolované ostrovčeky akej takej kompetentnosti.
Aj lekári sú len ľudia a tak cesta väčšieho zisku za menej námahy je lákavá aj pre nich. Našťastie nie všetkých, lebo výber povolania selektuje indivíduá, ktoré výrazne osobne hodnotia tie nemateriálne zisky ako sú pocit užitočnosti, vnútorná potreba pomáhať. Ak nevyliečime systém, tak nás popraví a zomelie.
Mnohí lekári ťažko nesú, že systém zanedbáva pacienta, keďže sú podstatou povahy idealisti a pacient je pre nich transcendentálne dôležitý cieľ. Potom ich snaha upozorniť na problém je viac zúfalým pokusom zmeniť systém, do vnútra ktorého lekári nevidia, než snahou získať väčšie príjmy a zbohatnúť.
Ako vraví môj priateľ lekár:
Pre nás sa nenájde špecializovaný tím, a nie jeden, ako pre politickú elitu. Nie my zomrieme na špinavom roztrhanom povlečení, na hrdzavej posteli, s unaveným lekárom a drzou arogantnou sestrou dôchodkyňou. A to sa modlime, aby ten doktor aspoň niečo vedel.
Jednou z možností, ako z toho von je návrat k šamanizmu a bylinkárstvu, aby počet pacientov v zariadeniach klesol na nulu a takto vydržať pol roka, aby takíto doktori a aj niektoré spoločnosti pochopili, že bez pacientov nič neznamenajú a tak ako je obrátený postoj politikov a voličov politici sú naši zamestnanci sú alebo by mali byť platení pacientami cez poisťovňu len dovtedy, keď sú zdraví a keď ochorejú, mali by sa platby zastaviť, lebo zdravotník podcenil prevenciu a nechal pacienta ochorieť.
Samozrejme je to myslené s nadsázkou a zobral som si príklad z historickej Číny, kde to takto vraj fungovalo.
Môj komentár je neveselý, akoby ho už poznačila atmosféra blížiacich sa Dušičiek. No sám ako (potenciálny) pacient mám z tohto diania nedobrý pocit. Hádajú sa dva tábory o veci, ktorá sa ma týka, ale celkom bezo mňa. Mňa sa nikto z nich na názor nepýtal. Obidve strany tvrdia, že to všetko robia pre moje dobro a ja sa pri tom cítim ako ich rukojemník.
Oboch súčasne.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Nuž, najskôr sa pozastavím a zdvihnem obočie nad tým, že po roku fungovania novej vlády lekárske odbory tlačia na vládu, aby plnila sľuby, ktoré dostali od tej minulej. Toto vyvoláva veľa otázok…
Veľmi vítam úvahu v komentári Dušana Piršela o radikálnom riešení cestou šamanizmu a bylinkárstva. Po 30 rokoch od prevratu smerom k „trhu, čo vyrieši všetko“ je vari každému jasné, že trh v zdravotníctve nevyriešil nič. Dokonca o trhu nemôže byť ani reči v prostredí, v ktorom pacienti – zákazníci – jednoducho musia byť a nemajú možnosť neakceptovať ho. Reforma systému by sa mala sústrediť na vzťah medzi pacientom a zdravotníctvom, nie na konkurenčné vzťahy medzi poskytovateľmi starostlivosti. A mala by sa sústrediť na to, čo je pre ľudí dôležité – zdravie – a teda systém zdravotníctva využívať čo najmenej.