Ilustračný obrázok: Wikimedia Commons
Patová situácia medzi lekármi a vládou naďalej pokračuje. Touto témou sa zaoberala aj tripartita – sociálni partneri. Stanoviská k tomuto problému sú rôzne. Mnohí sú na strane lekárov a iní zase nie. Tak ako vo všetkom je problém dohodnúť sa aj na tom, koľko je hodín. Možno je to zlyhanie z oboch strán, pretože sa nenaučili vyjednávať a rozprávať.
Aby môj komentár nevyznel lacno a plocho a aby som sa vyhol slovnému šalátu manifestujem stanovisko môjho priateľa lekára, ktorý bol námestníkom v koncovej nemocnice a potom si vybudoval súkromnú ambulanciu. Jeho myšlienky a hlavne skúsenosti sú sú zaujímavé:
Jediný, kto sa zaviazal, že zabezpečí zdravotnú starostlivosť je štát a poisťovne. Nie lekári. Žiadnu prísahu lekári neskladajú, že budú ošetrovať pacienta. Hippokratova prísaha sa neskladá už desaťročia. Lekárom (zdravotníkom) zakázali zákonom štrajkovať. Výpoveď je jediná legálna cesta ako poukázať na nespokojnosť so systémom. Roky tečú financie vyzbierané skrz zdravotnú daň (eufemisticky nazvanú poistením) do vrecák súkromných osôb. Financovanie poskytovateľov je roky nastavené tak, aby profitovali súkromné nemocnice. Všeobecné štátne nemocnice majú menšie platby a často doplácajú na politických nominantov cez rôzne tendre.
Ako ďalej pokračuje. Viete, že poisťovne hodnotia lekárov podľa toho koľko peňazí ušetria? Poisťovňa odmeňuje lekárov, ktorí liečia čo „najlacnejšie“, ergo čo najmenej. Cieľom poisťovní nie je adekvátna liečba pacienta, ale často žiadna liečba. Lebo čím viac peňazí ostane v „systéme“ tým viac si môžu vykázať ako zisk súkromníci.
Samotné stanovisko LOZ vníma nasledovne: „ Ja vo viacerých veciach s LOZ nesúhlasím, myslím, že sú príliš štátne orientovaní, ale je fakt, že sa im podarilo otvoriť témy (konečne), ktoré determinujú zdravotnú starostlivosť. Poriadok a slušné nastavenie systému pre pacienta je to posledné, čo politici a súkromný veľko agrárnici na zdravotníckom poli potrebujú. Otázka je, kto sa má ozvať? Pacienti, Ministerstvo? Mnohí z tých čo dali výpovede sú slovenskou elitou, ukážkoví odborníci, vedomosťami aj prístupom. Myslím, že roky napĺňali prísahu.“
Ja za seba opakujem stále to isté. Je nevyhnutné zreformovať systém financovania zdravotníctva a zvýšiť tempo pri prijímaní ďalších opatrení, ktoré slovenské verejné zdravotníctvo vyslobodia zo zovretia záujmových skupín i jednotlivcov, ktorí na prvé miesto nedávajú verejný záujem, ale svoje zisky.
Čo sa týka toho memoranda. Nie som si istý, či je memorandum právny alebo legislatívny akt, ktorý predseda LOZ manifestuje. Ak by minister chcel s LOZ neseriózne jednať im to okamžite vyhodí na oči a prestane sa s nimi baviť, ale podľa môjho názoru chce s nimi jednať fér.
Možno by bolo zaujímavé urobiť reformogram. Na spodnej čiare si napísať ministrov zdravotníctva a ich časy, roky a mesiace pôsobenia od roku 1993 a na druhej strane si urobiť prehľad pozitívnych zmien v jednotlivých rokoch ich pôsobenia. To by bolo na silvestrovskú zábavu.
Môj priateľ nie je zástancom silových riešení v zdravotníctve. V prípade hrozby, že lekári v nemocniciach prestanú pracovať, rozumiem postupu vlády. Opozícia síce tento krok vlády kritizuje, ale neponúka žiadne riešenia.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Udalosti sa zbehli tak, že momentálne som pacient a tak poviem k veci len stručný pohľad pacienta. Výpovede lekárov neriešia a ani sa nesnažia riešiť vôbec žiadny môj problém.
Ale je to úplne v súlade s progresívnym liberálnym kapitalizmom. Keď je niečoho nedostatok, treba zvýšiť cenu. Mali sme najskôr veľa rozmýšľať, a nie hneď štrngať kľúčmi.
Aká je priemerná mzda lekára?
Koľko platí lekár za svoje štúdium.?
Dobré otázky. Je zaujímavé, že v tom lekárskom odborovom zväze vôbec nepočítajú s tým, že si ľudia budú klásť takéto otázky. Mňa by napríklad aj zaujímalo, kde sa plánujú zamestnať, keby na tie výpovede naozaj došlo.