O tom, že každý poriadny štát má svoj spôsob odmien a trestov pre občanov a nepripúšťa, aby sa niekto vyhol trestu len preto, že má z minulosti zásluhy.
Horatius mal určite veľkú zásluhu na víťazstve nad Curiatiovcami, ale to nijako nezmenšilo zločin, ktorého sa dopustil voči svojej sestre. Rimanov to tak pobúrilo, že sa chtiac-nechtiac musel dostaviť pred súd a obhajovať sa, hoci si každý ešte živo pamätal jeho triumf.
Niekto by to mohol považovať za nevďak, ale ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, uvidíme, že pre budúcnosť republiky by bolo oveľa horšie, keby mu zločin odpustila. Tým by totiž zločinca posmelila, takže nakoniec nielen on, ale podľa jeho vzoru by sa aj ostatných zmocnila taká spupnosť, ktorá by za krátky čas rozložila morálku celku.
Ľudia musia poznať svoje práva a povinnosti, odmeny za zásluhy aj tresty za priestupky. Aj chudobný štát, ktorý toho na rozdávanie veľa nemá, musí nájsť určité zdroje na odmeny, lebo vtedy sa aj najmenšie ocenenie považuje za poctu, a nie za bezvýznamné gesto.
Príbehy Horatia Coclesa a Mucia Scaevolu sú dobre známe. Cocles odolával nepriateľskej presile na moste dovtedy, kým sa ho nepodarilo strhnúť a Scaevola si zas spálil ruku, lebo sa mu nepodaril zámer zabiť etruského kráľa Porsenna. Obaja od Ríma dostali za odmenu po akre pôdy.
Ešte poučnejší je príbeh Manlia Capitolina. Za záchranu Kapitolu, ktorý obliehali Galovia, dostal mericu pôdy. Na vtedajšie pomery to bola v Ríme vysoká odmena, ale nevďačníkovi sa zdala primalá a buď zo závisti, alebo z velikášstva, sa pokúsil medzi rímskym ľudom vyvolať vzburu. Ľud ho však bez ohľadu na veľkosť predošlej zásluhy bez otáľania zvrhol z toho istého Kapitolu, na ktorom ho predtým oslavoval.
Dodatok Mariána Moravčíka
Machiavelli ešte nepoznal pojem dvojakého metra, ale s presnou argumentáciou nám dokladá, že presne ten prístup, ktorý dnes charakterizuje iné posudzovanie skutkov „našich“ a „tých druhých“, zakrátko rozloží morálku celej spoločnosti. Štát (zväz) s rozloženou morálkou nevytrvá. Museli by prísť úplne nové vedúce osobnosti, aby sa zachoval. Tým dnešným nikto nebude veriť, keď sa postavia na bruselskú tribúnku a prehlásia: „čo bolo, bolo, od terazky budeme spravodliví…“
