Tesne pred cestou na víkendový výlet som si spomenul, že už nemám platnú diaľničnú známku. Na (ne)šťastie sa to cez internet dá zvládnuť rýchlo a jednoducho za niekoľko minút. Vedel som, že od minulého obdobia vláda zvýšila diaľničný poplatok, no predsa len mi bolo divné, že sa tam objavil ešte nejaký drobný „manipulačný poplatok“ navyše. Že by, tak ako sústavne tvrdia médiá, tá klamárska vláda len vymýšľala, ako nás obabrať?
Až následne, po výlete, mi došlo, že som naletel podvodníkom.
Bola to hlavne moja chyba, beriem, niet sa veľmi čím chváliť. Ani tá stratená čiastka nebola taká veľká, že by som si nemohol dovoliť mávnuť rukou. No rozhodol som sa nenechať to tak. Veď som bol uvedený do omylu, podvodná stránka sa veľmi podobala na oficiálnu štátnu a bola prvá v zozname Google, keď som hľadal, kde uhradiť diaľničnú známku.
Pokúsil som sa svoj nákup slušne reklamovať. Veď v Občianskom zákonníku máme napísané, že zmluvy, ktoré boli uzavreté v omyle alebo v tiesni sú neplatné a mám nárok od zmluvy odstúpiť. Právne oddelenie na štáte parazitujúcej stránky so mnou síce komunikovalo, no v podstate ma decentne vysmiali. Neplatila na nich ani požiadavka vrátiť „bezdôvodné obohatenie“. Lebo mne ten „sprostredkovateľ“ neposkytol žiadnu hodnotnú službu, len sa vsunul medzi mňa a oficiálny predajný portál. Na druhej strane mi však napísali, že oni mali s vývojom svojej stránky oprávnené náklady a tržby používajú na „sústavné skvalitňovanie svojich služieb“. Okrem iného mi je jasné, že mladá právnička, ktorá tú vec so mnou riešila, tým bojovala aj o svoj plat…
Viac než ten zážitok, ma zamrzelo, že moji priatelia z Bratislavy, ktorí čítajú progresívne médiá, mi povedali, že môžem byť rád, že mi nakoniec tú známku poslali. Je vraj veľa podvodníkov, ktorí tú známku ani nepošlú a keď ju poslali, že ten podvodne získaný „manipulačný poplatok“ ani nie je trestne stíhateľný. No kam sme to došli, stará mama?!
Spomínam si, že podobné praktiky ešte pred 30 rokmi trestné boli. Spomínam si na firmu, ktorá tisícom adresátov z celej ČSFR rozoslala na dobierku za neveľký poplatok nejaký nevyžiadaný „tovar“ a celoštátne to vyšetrovala kriminálna polícia.
Keď sme prechádzali na euro, tri roky boli vo všetkých obchodoch duálne cenovky, aby zákazníci presne poznali cenu a nedostali sa do omylu. Ešte pred 10 rokmi sa na cenovky povinne dopĺňali prepočty ceny na základnú jednotku, kilogram alebo liter, aby zákazník mohol ceny ľahšie porovnávať.
A kde sme v tom rapídnom pokovidovom progrese dnes? V nemenovanom supermarkete (ale na mieste by bolo množné číslo) hneď vedľa cenovky za kilo zemiakov, sú čerešne za banány prevyšujúcu cenu 2,- eurá, ale až keď si vytiahnem okuliare a lepšie sa prizriem, vidím drobným písmom uvedené, že to je cena za 100 g(!), a že čerešne teda za kilo stoja 20,-.
Ale toto vraj dnes nie je dezinformácia.
Veď aj o tých podvodných stránkach na diaľničné známky písali všetky progresívne denníky. Asi v tom zmysle, že si treba dávať pozor a že sa to dá ťažko postihovať. V texte to napísané nemali, ale veď celým svojim obsahom hlásajú do sveta, že zisk posväcuje prostriedky. Uvedenie niekoho do omylu za účelom vlastného obohatenia, to zrejme podľa nich nie je dezinformácia.
Nejaký optimistický záver? Nedám. Ak ďalej pôjdeme týmto smerom, tak optimizmus by bol dezinformáciou.
Pridaj komentár