Význam tukov pre zdravie človeka

Zdravé a nezdravé tuky
Z prevažne zahraničnej literatúry spracoval Ing. Martin Fuchsberger

I. Úvod

Je viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie človeka. Strava patrí medzi tieto faktory, a to veľmi výrazne! Základné živiny prijímané stravou delíme do troch hlavných kategórií: sacharidy (cukry, škroby), známe aj ako „uhľohydráty“, bielkoviny a tuky. Na základe skúseností, lokálnych podmienok života, ale aj zvyklostí (často na základe tradícií) sa preferoval a odporúčal v minulosti určitý druh a zloženie potravy, pričom sa často dávala prednosť (aj nevedome) jednej z uvedených kategórií.

Tieto zvyklosti a podmienky stravovania sa časom menili, najmä v tzv. civilizovanom svete. Významný vplyv mal na to rozvoj priemyslu a neskôr aj veda. Musíme si ale priznať, že nie vždy pozitívny, skôr naopak.

Ale ľudia si uvedomovali aj v dávnych časoch vplyv stravy na ich zdravie. Svedčí o tom napríklad známa rada Hippokrata: „Nech je potrava tvojím liekom.“ No ľudia museli často vystačiť s tým, čo im poskytovala príroda a dopriali životné podmienky. A tie boli neraz pre dostupnosť potravín, ich kvalitu, a v konečnom dôsledku aj pre zdravie ľudí, najmä tých biednych, nepriaznivé. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podmienky pre obstarávanie potravy boli horšie v krajinách so studeným a drsným počasím, ako aj v mestách, v porovnaní s vidiekom. Je napríklad známe, že keď sa dostali stredovekí cestovatelia a kolonizátori do krajín v tropických a subtropických pásmach, nachádzali väčšinou zdravých a silných ľudí. Ale platilo to aj v novších časoch. Potvrdil a vysvetlil to napríklad aj bádateľ a cestovateľ Dr. Weston PRICE z USA, ktorý precestoval v prvých desaťročiach 20. storočia takmer celý svet. Ako zubár sa zaujímal hlavne o stav chrupu domorodcov a napokon konštatoval, že ľudia v týchto krajinách mali perfektný chrup, hoci tam nepoznali zubnú kefku a ani pastu. Ale samozrejme si všimol aj ich celkový dobrý zdravotný stav. Avšak Dr. PRICE neskôr zistil aj to, že akonáhle začali títo ľudia konzumovať priemyselne spracované suroviny a potraviny, ich zdravotný stav sa začal rýchlo zhoršovať.

Pokiaľ ide o tuky, väčšia pozornosť v strave sa im začala venovať asi pred 80 rokmi. Veľkú zásluhu na tom mala nemecká vedkyňa Dr. Johanna BUDWIG, ktorá vykonala na tomto poli doslova priekopnícku prácu. Ona upozornila vedeckú i laickú verejnosť na to, že vôbec nie je jedno, aké tuky prijímame v strave. Upozornila aj na to, že jestvujú tuky nasýtene a nenasýtené. Ale podstatné bolo, že vypracovala komplexnú teóriu metabolizmu tukov. No nielen to, Dr. BUDWIG dokázala platnosť tejto teórie aj v praxi, keď na základe jej princípov vyliečila tisícky ťažko chorých pacientov, najmä na rakovinu! O jej teórii, ale aj o jej praktických skúsenostiach a odporúčaniach, bude viac informácií v kapitole II.

I.1. Čo sú vlastne tuky a čo je vhodné o nich vedieť

Oficiálna medicína a biochémia používa pre tuky pojem „LIPIDY“. Najčastejšími a najdôležitejšími tukmi sú triglyceridy. Tvoria až 95 % všetkých lipidov v našej strave. V odbornej literatúre sa nazývajú aj „triacylglyceroly“. Po biochemickej stránke sú triglyceridy (TG) molekuly, v ktorých sú naviazané na glycerín tri mastné kyseliny rovnakého, alebo aj iného, typu.

Lipidy sú pre stavbu a fungovanie ľudského tela nenahraditeľné. Sú súčasťou bunkových membrán a obalov nervov, podieľajú sa na tvorbe buniek a na prenose nervových vzruchov, napomáhajú regulácii telesnej teploty a vstrebávaniu vitamínov A, D, E a K. Spolu s bielkovinami vytvárajú ďalšie dôležité látky nevyhnutné pre ľudské telo – LIPOPROTEÍNY. V porovnaní s cukrami a bielkovinami sú tuky najvýdatnejšou energetickou zložkou potravy, keď poskytujú 9 kalórií z 1 gramu.

Tuky delíme aj podľa iných kritérií. Poznáme tuky živočíšneho a rastlinného pôvodu, ako už bolo spomenuté tuky nasýtené a nenasýtené, ďalej stužované, rafinované a transformované. No a často sa zamieňajú aj pojmy tuky a oleje. Dr. FIFE, expert na kokosový tuk, o ktorom bude pojednané obšírne v III. kapitole, uvádza, že jediný rozdiel medzi nimi je skupenstvo, teda že olej je tekutý tuk…

Teória tukov je veľmi komplexná a rozsiahla, no tento článok je zameraný hlavne na praktickú stránku používania tukov v bežnom živote. Preto teórii tukov sú v ňom venované len nevyhnutné teoretické základy. Predovšetkým je potrebné vedieť to, že tuky obsahujú mastné kyseliny (MK) a že tieto sa delia na: „nasýtené“, „jednoducho nenasýtené“ a „viacnásobne nenasýtené“ MK. Sú to organické zlúčeniny, v ktorých dominujú atómy uhlíka a vodíka, no obsahujú aj atómy kyslíka. Pre pochopenie rozdielu medzi nasýtenou a jednoducho nenasýtenou MK sú nižšie štrukturálne vzorce nasýtenej MK stearínovej a jednoducho nenasýtenej MK oleínovej, ktorá je hlavnou MK v olivovom oleji.

Ako je vidieť z týchto vzorcov, v uhľovodíkovom reťazci kyseliny stearínovej sú len jednoduché väzby, kým v reťazci kyseliny oleínovej je jedna dvojitá väzba medzi atómami uhlíka a chýba jeden pár vodíkových atómov. V prípade viacnásobne nenasýtených MK je viacero dvojitých väzieb medzi atómami uhlíka a chýba viac párov vodíka.

Avšak z praktického hľadiska je dôležité vedieť, že náš organizmus je schopný tráviť a spracovávať tuky v závislosti od toho, či sa jedná o tuky s nasýtenými alebo nenasýtenými reťazcami MK, ako aj od toho, ako dlhé sú tieto reťazce, rôzne (!). Povedané ináč, nie všetky tuky dokáže ľudské telo prijímať rovnako a mať z nich úžitok. O tom, do akej miery je nejaký tuk prospešný pre naše zdravie, rozhodujú aj ďalšie faktory. Napríklad to, aká je jeho náchylnosť na oxidačné poškodenie MK v tom tuku (peroxidáciu), aký je tento náchylný na tvorbu voľných radikálov, aký je odolný voči vysokým teplotám pri príprave jedál ap. Veľký vplyv na prospešnosť tukov pre naše zdravie má spôsob pestovania rastlín, kríkov a stromov, z ktorých sa tuky získavajú a v prípade živočíšnych tukov, ako sa zvieratá chovajú! Avšak najpodstatnejšie je to, ako sa tuky ďalej spracúvajú! Rafinované oleje sú spracovávane tepelne a niekedy aj chemicky, a preto sú vo všeobecnosti menej kvalitné. No sú horšie aj po stránke ich vplyvu na naše zdravie, ba môžu byť dokonca aj zdraviu škodlivé! Skrátka nie je vôbec tuk ako tuk a pre naše zdravie sú najprospešnejšie tuky v olejoch lisovaných za studena bez akýchkoľvek tepelných a iných úprav! Avšak prospešné sú aj niektoré tuky obsahujúce nasýtené MK. Ale výberom zdravých tukov sa problematika prospešnosti pre naše zdravie nekončí. Je totiž veľmi dôležité, ako ich napríklad skladujeme a potom používame pri príprave jedál! O tom bude ešte pojednané.

Ale práve pre faktory uvedené vyššie nemožno označovať (až na výnimky) tuky s nasýtenými MK za vyložene škodlivé a na druhej strane tuky s nenasýtenými MK len za dobré. Rozhodujúce je to, aké MK ten-ktorý tuk obsahuje. Tuky živočíšneho pôvodu obsahujú najmä nasýtené MK. Na druhej strane sa nachádzajú v rastlinných tukoch tak nasýtené, ako aj nenasýtené MK, väčšinou ale viacnásobne nenasýtené MK. Výnimkou sú tzv. „tropické tuky“. Sú to tuky získavané z plodov alebo jadier paliem z tropických krajín. Tieto tuky obsahujú stredne dlhé reťazce nasýtených MK. Napríklad kokosový tuk obsahuje až 92 % nasýtených mastných kyselín. Je to viacej, ako obsahujú tuky živočíšneho pôvodu.

I.2. Transformované tuky a margaríny

Sú to tuky, ktoré obsahujú transmastné kyseliny. Tieto kyseliny sú mastné kyseliny (MK), ktorých štruktúra bola zmenená úmyselne tzv. hydrogenáciou, teda vpravovaním vodíka do štruktúry nenasýtených MK. Týmto procesom sa premenia nenasýtene MK na nasýtené a tekuté tuky sa premenia na tuhé. Preto sa nazývajú takéto tuky aj „stužené“. Väčšinou id o margaríny. Predpona „trans“ naznačuje, že sa jedná o tuky, v ktorých sú transformované MK. Preto sa niekedy označujú tieto tuky aj ako „transformované“.

Z chemického hľadiska sa odstraňujú hydrogenáciou z nenasýtených MK dvojité väzby medzi atómami uhlíka (pozrite, prosím, štrukturálny vzorec kyseliny oleínovej v kapitole I.1. ), avšak vnútené atómy vodíka sa nachádzajú v iných pozíciách! Vznikajú tak tuky, ktoré nedokáže ľudské telo produktívne zužitkovať (!), lebo obsahujú neprirodzené MK. Na bunkovej úrovni pôsobia tak, že bunky sa stávajú nefunkčné, lebo je narušená tvorba bunkovej energie (bunky nedokážu dobre dýchať!). Čím viac prijímame potraviny s obsahom takýchto tukov, tým viac si poškodzujeme zdravie! História transtukov (margarínov) je už vyše 100ročná a je neuveriteľné, že odborníci na výživu, ako aj lekári, ich ešte nezakázali, teda aj u nás, lebo vo svete je už viacero krajín, v ktorých podliehajú tieto umelé tuky zákazu alebo prísnej regulácii (!) (Dánsko, Kanada, Švajčiarsko, USA). Hydrogenácia tukov je názorným príkladom toho, ako finančné záujmy ignorujú zdravie ľudí, ale aj nezáujmu vedcov a lekárov na tom, aby sa v obchodoch predávali skutočne zdravé a bezpečné potraviny! Túto históriu považujem za natoľko zaujímavú, že som ju zaradil ako špeciálnu prílohu tohto článku.

Pri výrobe margarínov sa zohrievajú rastlinné oleje na dlhší čas na teplotu až 200 °C, čo ich robí skutočne nebezpečnými pre zdravie! Avšak ku kvalite olejov neprispieva ani ich rafinácia! Je to chemické čistenie, ktorým sa odstraňujú zo surových olejov nepríjemne zapáchajúce látky a príchute. Tento proces je nutný zvyčajne pri získavaní sekundárnych olejov, ktoré sa získavajú zo zvyškov po prvotnom lisovaní plodov. 

Ako vyplýva z histórie transformovaných tukov, začali byť veľmi propagované, najmä v USA, už od roku 1911. Boli propagované ako tuky nahrádzajúce „nezdravé“ tuky obsahujúce nasýtené MK (bravčová masť, maslo, kokosový tuk…). Tieto tuky boli totiž označené ako rizikové a za príčinu srdcovocievnych chorôb. Už spomenutá Dr. BUDWIG prišla v rámci svojich výskumov okolo roku 1950 na to, že transmastné tuky nie sú vôbec zdravé, ba naopak, dokázala, že sú pre človeka veľmi nebezpečné! Začala na to verejne upozorňovať aj výrobcov potravín, ktorí ich už vo veľkom používali. Pracovala vtedy v NSR na Federálnom ústave pre tuky a lieky. Závery jej štúdií producentom potravín nevyhovovali a miesto toho, aby hľadali vhodnejšie tuky do svojich výrobkov, dosiahli to, že Dr. BUDWIG bola z toho ústavu prepustená. Až začiatkom 90. rokov 20. storočia sa začalo priznávať, že tieto tuky nie sú vôbec také zdravé, ako sa tvrdilo. Mnohé výskumné práce totiž zistili významnú súvislosť medzi konzumáciou jedál s ich obsahom a závažnými chorobami, a to aj vďaka tomu, že tieto tuky podporujú zápalové procesy v tele! Tieto nezdravé tuky boli vlastne tichým zabijakom a sú niekoľkokrát škodlivejšie ako nasýtené tuky! Žiaľ musíme konštatovať, že napriek týmto zisteniam sa transmastné tuky používajú v potravinárstve naďalej a dokonca vo veľkom. Ako náhrada za maslo sa používajú síce už výrazne menej a boli aj modifikované, ale sú prítomné v mnohých pekárenských výrobkoch, zákuskoch, v menej kvalitných čokoládach, keksoch, doboškách, čipsoch… a sú stále nebezpečné pre zdravie!

Treba mať tiež na pamäti, že k vzniku transformovaných tukov, respektíve zdraviu škodlivých derivátov tukov v potrave, môže dochádzať vtedy, keď sa používajú na jej prípravu nevhodné tuky, najmä ak sa pripravuje táto potrava s nimi pri vysokých teplotách (pečenie, praženie, grilovanie…).Varovným signálom tohto fenoménu je dymenie použitého tuku. Ukázalo sa, že na takúto prípravu jedál sú vhodné skôr nasýtené tuky, ktoré majú vyššiu teplotu dymenia alebo vzplanutia (napríklad bravčová masť, kokosový tuk). Olivový olej, ktorý sa považuje všeobecne za jeden z najzdravších, nie je na takéto prípravy jedál veľmi vhodný lebo neznesie vysoké teploty (!).

II. Úžasný účinok olejovo-bielkovinovej stravy

Motto: Príroda nám poskytuje všetky prostriedky, ktoré potrebujeme pre život. Len ich musíme spoznať a naučiť sa správne ich využívať!

V článku „Masť sa vracia“ (1) z roku 2011 je uvedené: „Rastlinné oleje a živočíšne tuky boli súčasťou bežného života našich predkov a používali sa nielen ako obživa ale aj na liečenie či svietenie.“ V závislosti od dostupných zdrojov si ich ľudia vyrábali sami. Mali s nimi dobré skúsenosti a vedeli ich aj správne používať a využívať. Preto sa ani netrápili s otázkami ich zdravotného účinku. Potom prišli syntetické tuky a oleje aj z exotických krajín a zrazu bolo na trhu toľko tukov a olejov (a stále je), že bolo veľmi ťažké vyznať sa v nich. Sťažovali to tiež rôzne tvrdenia a odporúčania, ktoré si často aj odporovali. Vznikol „tukový chaos“, ako to nazval autor článku (1) a k tomu vtipne poznamenal: „Takýto chaos nikdy netrápil našich predkov – tí si skôr robili starosti, ako uživiť rodinu a pritom nekradnúť.“

 Ale tí, ktorí prišli so syntetickými tukmi, tí mali opačné starosti – chceli zarobiť čo najviac peňazí a aj zarobili. Práve oni zabránili tomu, aby sa výsledky bádania Dr. BUDWIG začali aplikovať v potravinárskej praxi. A tá istá vrstva podnikateľov dosiahla tiež to, že zdravý kokosový tuk dostal nálepku „škodlivý“ (o tom bude viacej v kapitole III.). Avšak na škodlivosti syntetických tukov profitovali, a stále profitujú, aj farma-firmy. Aj o tom bude ešte pojednané. Po tomto úvode k tejto kapitole je načase potvrdiť obsah jej motta a tiež dokázať, že tuky majú na naše zdravie obrovský, ba životne dôležitý, vplyv. Svedčia o tom napríklad informácie z prednášky Dr. Johanny BUDWIG, ktorú predniesla na konferencii v Zürichu (Švajčiarsko) 2. novembra 1959, teda pred takmer 66 rokmi. Prednáška mala názov: „Ľanový olej – účinná pomoc“(3).

Hoci máme dnes rok 2025, informácie a závery v tejto prednáške stále platia. Poznatky autorky sú totiž založené na základných princípoch fungovania ľudského metabolizmu tukov a tie nemôžu zmeniť ani stáročia!

Dr. BUDWIG upútali poznatky výskumov ochorení, pri ktorých sa zistila prítomnosť izolovaného tuku napríklad okolo srdcového svalu alebo svalov vôbec, ako aj v bunkách v prípade rakovinových ochorení. Hoci bola interpretácia týchto nálezov vtedy problematická, lebo veda nemala v tom čase také prostriedky ako dnes, jedno bolo isté, telo tento tuk nezužitkovalo a uložilo ho na miesta, kde sa tuk normálne nevyskytuje. To by nebolo ale asi také zlé. Problém bol v tom, že tento fenomén sa prejavoval očividne v súvislosti s výskytom rôznych závažných chorôb, vrátane rakoviny, ako skonštatoval vo svojej knihe „Das Krebsproblem“ („Problém rakovina“) z roku 1966 Karl-Heinrich BAUER. Vedci začali preto uvažovať o nejakej „lipolitickej“ látke, teda o látke, ktorá by rozpúšťala takéto tuky. No a práve Dr.BUDWIG objavila a dokázala, ktoré sú to tie „lipolitické“ látky. Neboli to ale žiadne lieky, ani výživové doplnky (!).Týmito látkami boli esenciálne MK (sú to organické látky, ktoré si ľudské telo nedokáže tvoriť, a preto ich musíme prijímať v strave ; dnes ich poznáme pod názvom 3-Ω a 6-Ω MK). Dr. BUDWIG zistila, že naše telo dokáže premieňať nasýtené tuky na energiu (teda zužitkovať ich) len vtedy, keď má k dispozícii tieto esenciálne MK!

Dr. BUDWIG urobila ale aj ďalšie významné objavy. Zistila, že:

• spojením s bielkovinou sa MK stávajú rozpustné vo vode a že

• vysoko nenasýtené MK majú rozhodujúci význam pri dýchaní ; bez nich nepracujú dýchacie enzýmy a človek sa dusí, aj keď je pod kyslíkom.

Vďaka tepelnému a chemickému spracovaniu strácajú tuky obsahujúce nenasýtené MK schopnosť zlučovania sa s bielkovinami, a teda aj rozpustnosť v tekutinách živého organizmu! Tieto tuky už nie sú povrchovo aktívne a nedokážu prúdiť jemnou sieťou kapilár. Krv hustne a vznikajú problémy s krvným obehom. Preto je potrebné vyhýbať sa stuženým, rafinovaným a za tepla spracovaným tukom!

Nesprávny metabolizmus tukov má skutočne vážne následky na všetky orgány a funkcie ľudského tela! Ale nemožno sa vôbec čudovať, lebo aj život buniek závisí na fungovaní nenasýtených tukov v ich membránach. V tejto prednáške opísala Dr. BUDWIG stručne aj to, ako ovplyvňuje nedostatok nenasýtených MK rast a delenie buniek, ich elektrický potenciál, ako aj vplyv karcinogénnych látok. Skonštatovala, že v takýchto podmienkach strácajú bunky svoju polaritu, prestávajú byť aktívne a začne proces ich odumierania. Podľa nej nie je teda problematika rastu nádorov len problematikou množenia buniek, ktorý treba obmedziť za každú cenu ožarovaním, chemoterapiou, či operáciou. Mala tým na mysli skutočnosť, že rakovinu možno liečiť aj ináč a ona to aj úspešne dokázala, lebo počas 40 rokov vyliečila veľa ľudí, ktorí boli podľa ich ošetrujúcich lekárov už odpísaní (!). Mnohým z nich predpovedali títo lekári len niekoľko dní života. Avšak podobne ako to bolo v prípade jej kritiky používania stužených a iných nevhodných tukov v potravinárskom priemysle, tak aj v prípade jej liečby ťažkých chorôb, a najmä rakoviny, mala Dr. BUDWIG problémy s lekárskymi komorami a musela strpieť mnoho súdnych žalôb, ako aj výsmechu zo strany lekárov. Všetky procesy vyhrala! Ale vrcholom farizejstva medicínskeho establišmentu bolo to, že práve lekári a ich príbuzní tvorili až 50 % jej pacientov. Tento údaj je uvedený v knihe jej receptov „Öl-Eiweiss-Kost“ („Olejovo-bielkovinová diéta“)(2). Napriek tomu im nikdy neodmietla pomoc (!)

II.1. Základné tézy metabolizmu tukov a „olejovo-bielkovinovej“ výživy

1. Tuk, ktorý nedokáže naše telo stráviť, sa uloží v ňom ako tuk. Jeden gram tuku predstavuje pritom 9 kalórií (!)
      
2. Sacharidy, ktoré nespotrebujeme, sa tiež premenia na tuk, ale jeden gram sacharidov dodáva telu len 4 kalórie. Preto to nie sú sacharidy, ktoré nás robia tučnými, ako uvádza Ing. Monika PETROVČINOVÁ v (4). Skutočným dôvodom tučnoty je vysoký kalorický príjem. Takže nespálené tuky prispievajú k tučnote viacej ako sacharidy, ak ich ale nekonzumujeme priveľa a ak máme primeraný kalorický výdaj.
   
3. Z uvedeného vyplýva, že ak budeme konzumovať zdravé tuky, ktoré dokáže naše telo premeniť efektívne na energiu, zabránime konzumácii nezdravých tukov, budeme mať adekvátny výdaj energie a obmedzíme nadmerný príjem sacharidov, podporíme naše zdravie a kvalitu života skutočne významným spôsobom.
   
4. Čo je ale podstatné a úžasné, je to, že takto možno telo nielen chrániť pred rôznymi chorobami a zvýšiť jeho výkonnosť, ale aj to, že s takýmto jedlom a životosprávou je možné sa liečiť a vyliečiť aj z tých najťažších chorôb! Je samozrejme logické, že preventívna realizácia „olejovo-bielkovinovej diéty je iná ako liečebná kúra s ňou.
   
5. Podstatou „olejovo-bielkovinovej“ diéty je dostatočný príjem tukov obsahujúcich polynenasýtené MK patriacich do skupiny Ω3- a Ω6-MK a zároveň vhodných bielkovín obsahujúcich aminokyseliny s obsahom síry (cysteín, metionín), predovšetkým nízkotučný (!) tvaroh.

II.2. Hlavné potravinové zdroje esenciálnych polynenasýtených MK

• Morské ryby a mäkkýše, najmä zo studených morí (Ω3),  
• Olej z morských rias (Ω3),
• Makový a sezamový olej (Ω6),
• Ľanové semienka a ľanový olej (Ω3),
• Konopné semienka a konopný olej (Ω6),
• Olivový olej (Ω6),
• Avokádo (Ω6),
• Chia semienka (Ω3),
• Tekvicové jadrá (Ω6),
• Slnečnicové semienka (Ω6),
• Ružičkový kel (Ω3),
• Vlašské orechy (Ω3),
• Mandle, kešu a pekanové orechy (Ω6),
• Vajíčka (Ω6),
• Hydina (Ω6),
• Červené mäso (Ω6),
• Niektoré druhy ovocia a zeleniny (Ω6, Ω3),
• Mliečne výrobky (Ω6),

(Zdroje: Mgr. Ľuboš Lištinský („Brain Health“) a Veronika,PhD z Medirexu („Tuky sú pre naše telo nevyhnutné. Ktoré potraviny obsahujú dobré a zlé tuky?“)

Treba ale dodať, že žiadny tuk neobsahuje len jeden druh mastných kyselín, je to vždy zmes, v ktorej ale dominuje zvyčajne určitá MK. Pre naše zdravie je ale tiež veľmi dôležité, v akom pomere sú nenasýtené MK Ω6/Ω3! Tento pomer by mal byť 3 : 1 alebo aj nižší. Nadmerné množstvo Ω3-MK môže podporovať zápalové procesy v tele (!), kým Ω3-MK majú protizápalový účinok.

Problémom dnešnej doby je ale to, že v tzv. „západnom svete“ býva tento pomer až 20 : 1, ba aj väčší! To predstavuje pre ľudské telo obrovskú záťaž a aj vysvetľuje fakt, prečo v krajinách s týmto pomerom Ω6/Ω3 MK trpí tak veľa ľudí na rôzne chronické choroby (najmä na cukrovku, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, rakovinu…).

II.3. Špecifiká „olejovo-bielkovinovej“ diéty Dr. BUDWIG

Diéta Dr. BUDWIG je pomerne striktná, dá sa povedať až prísna. Je to tým, že je orientovaná predovšetkým na liečbu vážne chorých ľudí. Ale samozrejme je dobre aplikovateľná aj preventívne. A tak je vhodná aj pre ľudí, ktorí chcú mať pevné zdravie a byť výkonní (napr. pre športovcov). Má preto určité špecifiká. Dr. BUDWIG si uvedomovala, že jej zloženie a zásady jej aplikácie by mohli ľudí do istej miery odrádzať svojou jednotvárnosťou. A tak pripravila rad receptov, z ktorých zostavila celú knihu s názvom „Öl-Eiweiss-Kost“ („Olejovo-bielkovinová diéta“) (2).

Táto diéta je založená na viacerých objavoch Dr. BUDWIG, no predovšetkým na poznaní, že tuky ovplyvňujú celú látkovú výmenu, získavanie energie a tvorbu nových buniek najvýraznejšie zo všetkých zložiek v potrave! Ak sa ale nahradia vysoko aktívne prírodné tuky umelo pozmenenými tukmi, naruší sa celý základ metabolizmu a zhodnocovania prijatej potravy. Práve tieto umelé tuky sú dnes hlavnou príčinou väčšiny ochorení. Pomôcť môže používanie správnych, vysoko aktívnych tukov, aké sa nachádzajú najmä v ľanovom oleji a v ďalších zdravých tukoch. Ale dôležitá je tiež harmónia týchto tukov s bielkovinami, ktorú zabezpečuje práve „olejovo-bielkovinová“ diéta.

Okrem toho sa odporúča pacientom vypiť ráno a večer jeden pohár šťavy z kyslej kapusty a počas dňa piť šťavy z čerstvo vylisovanej zeleniny a ovocia. Je ale dôležité, aby to boli skutočne prírodné šťavy, bez pridaného cukru a nemali by to byť ani nejaké mušty. Chorí, aj diabetici, by mali prijímať dovolené množstvo tuku len vo forme ľanového oleja! Ako doplnok sa pripúšťa aj kúra s klíčkami zo pšenice a dovolený je aj pohár vína. Táto „diéta“ je plnohodnotnou stravou a možno ju odporúčať aj ľuďom s veľkou fyzickou záťažou, napr. športovcom.

II.3.1. Prvé špecifikum: tvaroh a ľanový olej

Kombinácia tvarohu a ľanového oleja predstavuje pre zdravú výživu niečo úžasné! Táto kombinácia umožňuje realizovať nové vedecké poznatky v tomto obore jednoduchou formou. Jej aplikáciou možno naprávať aj zdravotné škody zapríčinené nesprávnou výživou alebo aj v dôsledku nejakých toxínov. Tvaroh s ľanovým olejom dávajú chorým novú silu a chuť do života.

Tento princíp zdravej výživy je v diametrálnom rozpore s odporúčaním konzumovať potraviny chudobné na tuky. Toto odporúčanie bolo dôležité totiž len vtedy, keď sa konzumovali nevhodné a škodlivé tuky! My už vieme, ktoré to boli, no žiaľ, používajú sa stále. A vieme aj to, že potrebujeme dobré, ľahko stráviteľné tuky, ktoré sú s takou bielkovinou ako tvaroh rozpustné vo vode. Táto kombinácia je absolútnym základom liečebnej kúry ťažko chorých pacientov. A práve preto, že títo ju musia prijímať každý deň, zostavila Dr. BUDWIG ten receptár, ktorý umožňuje podľa autorky až 500 rôznych kombinácií jedál.

II.3.2. Druhé špecifikum: „Linomel-müsli“

Centrálnym pokrmom „olejovo-bielkovinovej“ diéty je „Linomelové müsli“, ktoré by malo byť súčasťou každých raňajok chorých. Linomel je ľanovo-medový granulát. Aj tento jednoduchý „výživový doplnok“ objavila Dr. BUDWIG v r.1959, keď k nej doniesli rodičia 10-mesačného chlapčeka v ťažkom stave a keď mu nedokázali pomôcť na troch klinikách. Keď ho uvidela, hneď si pomyslela, že by mu pomohol tvaroh a ľanový olej. Ale vzápätí si položila otázku, ako dostať tieto zložky do takého malého tvorčeka? A vtedy ju napadlo zmiešať čerstvo rozdrvené ľanové semienka s trochou medu a vody. Tak vznikol linomel, ktorý si dala Dr. BUDWIG neskôr aj patentovať. Linomel je základom tohto müsli, pri príprave ktorého je dôležité postupovať presne podľa receptu. Jednotlivé ingrediencie sa musia pridávať a zmiešavať v správnom poradí! Ak sa to nedodrží, môže sa stať, že MK z ľanového oleja nebudú rozpustné vo vode. Dôležité je aj to, aby tvaroh nebol tučný (obsah tuku maximálne 1 %). Po pridaní ľanového oleja sa musí zmes rozmixovať ručným mixérom tak, aby táto zmes mala krémovú konzistenciu. Toto müsli sa môže potom rôzne dochutiť, napríklad pridaním vlašských orechov, mandlí a iných orechov. Avšak arašidy nie sú dovolené (!) Ovocie je najlepšie bobuľové – maliny, čučoriedky, jahody a podobne. Môže sa pridávať aj banán, broskyňa, čerstvý ananás alebo čerstvo vylisovaná ovocná šťava, samozrejme pokiaľ je to možné v bio-kvalite. Povolené sú aj prísady ako škorica, vanilka. Ale kompóty nie sú povolené. Aby bol účinok tohto müsli čo najväčší, odporúča sa jeho konzumácia ihneď po dokončení jeho prípravy (!).

Je niekoľko firiem, napríklad firma SALUS, ktorá predávajú už hotový linomel, no je možné pripraviť si ho aj doma. Ľanové semienka možno rozdrviť pomocou mlynčeka na mak alebo v mixéri, ale ich mletie by nemalo trvať dlhšie ako 6-10 sekúnd a potom by sa mali zmiešať čím skôr s medom, aby sa zabránilo ich oxidácii.

Ľanový olej sa musí skladovať bezpodmienečne v chladničke a musí to byť panenský olej lisovaný za studena. Pred jeho pridaním do müsli ho odporúčam ochutnať, aj keď bol uchovávaný v chladničke. Ak zistíme, že je horký, znamená to, že je už zoxidovaný. Taký olej už nie je vhodný na konzumáciu!

II.3.3. OLEOLUX

OLEOLUX je špeciálna nátierka, ktorú si možno jednoducho pripraviť a potom používať miesto masla alebo ako dresing miesto smotany. Príprava je pomerne jednoduchá: na dostatočne veľkej panvici zahrejte 250 g kokosového tuku spolu so stredne veľkou cibuľou rozkrájanou na 4 časti. Smažte dovtedy, kým cibuľa nezačne mať hnedú farbu (5 – 8 minút). Pridajte 10 strúčikov cesnaku a túto zmes smažte ďalej, kým sa tie strúčiky nesfarbia do bledohnedej farby (3 – 5 minút). Potom preceďte túto zmes cez sitko do 125 ml ľanového oleja, ktorý ste vybrali z chladničky. Takto vzniknutú zmes premiešajte a dajte ju hneď do chladničky. Keď úplne vychladne a stuhne, možno tento tuk konzumovať. Ak sa uchováva v chladničke, vydrží asi 1 mesiac. Cesnak a cibuľa sú v tejto nátierke preto, lebo obsahujú síru.
To je pre účinný metabolizmus tukov s obsahom Ω6/Ω3 MK veľmi dôležité! Aj túto nátierku vymyslela Dr. BUDWIG.

II.3.4. Príprava tvarohovo-ľanového krému

Zmieša sa primerané množstvo medu, mlieka a ľanového oleja. Možno použiť aj mixér. K tejto zmesi sa pridáva postupne tvaroh v malých porciách tak, aby vznikol hladký krém, v ktorom už nevidno žiadne pozostatky ľanového oleja. Podľa potreby možno ešte pridať trochu mlieka.

Tento krém možno potom každý deň obmieňať pridávaním rôznych orechov alebo banánov. Pridávať možno aj citrónovú šťavu alebo pomarančovo-citrónovú šťavu zmiešanú v pomere 2 : 1. Taktiež možno pridávať k tomuto krému aj kakao, škoricu, vanilku, nastrúhaný kokos, dreň zo šípok, ananás a iné ovocie. Avšak ovocné šťavy by sa mali pridávať úplne na konci.

Tento pokrm by sa mal pripraviť tak, že na dno misky sa dá najprv vrstva ovocia, na ňu sa potom dá tvarohovo-olejový krém a navrch sa pridajú orechy alebo aj ďalšie ovocie.

K tomuto Dr. BUDWIG odporúča: „Stravu treba predýchať. Pre chorého človeka je čerstvý vzduch veľmi dôležitý. Pohyb na čerstvom vzduchu sa preto podľa možností a aktuálnych schopností pacienta veľmi odporúča. Pre zotavovanie chorého je ale dôležitý aj vyvážený oddych. Platí to aj pre ležiacich pacientov. Aj v ich prípade je dôležitý určitý rytmus medzi pokojom a uvoľnením na jednej strane a námahou, ktorú im ich sily ešte dovoľujú, na strane druhej.

II.3.5. Čo zakazuje a čo odporúča konzumovať Dr. BUDWIG svojim pacientom pri liečbe ťažkých chorôb?

Na úvod tejto kapitoly treba uviesť, že liečebná kúra Dr. BUDWIG je založená výlučne na zdravej a vhodne kombinovanej strave a že trvá asi 3 mesiace. Je potom už na rozhodnutí pacientov, či a do akej miery, chcú pokračovať v takomto štýle stravovania.

Táto kúra zakazuje prísne konzumovať tieto jedlá:

Všetky živočíšne tuky, margaríny a „šalátové oleje“, ako aj maslo a všetky mäsové výrobky, lebo v rámci ich výroby sa používajú skoro vždy škodlivé konzervačné prostriedky. Prísne zakázané sú mäsové konzervy a údeniny. Taktiež sú zakázané sladkosti, lebo pri ich produkcii sa používajú škodlivé,  biologicky bezcenné tuky. Miesto cukru sa odporúča používať kvalitný med (!).

Čo sa týka ovocných štiav, povolené sú len šťavy bez konzervačných prípravkov, najlepšie čerstvo vylisované. Dôležitý je aj spôsob ich prípravy.

Táto kúra odporúča:

Piť nalačno šťavu z kyslej kapusty, jesť šalát zo surovej zeleniny obsahujúcej mrkvu, reďkovku, papriku, špargľu, karfiol, kaleráb, ako aj iné druhy zeleniny. Ideálna je zelenina dopestovaná biologicky. Ďalej sa odporúča konzumácia vlašských orechov a paraorechov. Tieto by nemali byť konzumované len ako pochúťka, mali by byť aj súčasťou jedál a dezertov. Deťom by sa mali dávať radšej orechy ako cukríky a lízanky. Tieto orechy možno ponúkať napríklad s ďatľami, figami, hrozienkami. V rámci tejto diéty sa tiež odporúča používať čerstvé prírodné bylinky, v zime aj sušené.

II.3.6. Denné menu pre chorých

Denné menu pre chorých by malo vyzerať podľa Dr. BUDWIG asi takto:

Raňajky.

Pravidelne sa má konzumovať „linomelové müsli“ (II.4.2). Do misky sa dajú dve polievkové lyžice linomelu a naň vrstva čerstvého sezónneho ovocia, napr. nastrúhaného jablka alebo ovocný šalát. Potom sa pridá krém z tvarohu a ľanového oleja (II.4.4). Toto možno ešte dochutiť s orechmi, banánmi a citrónovou šťavou. Pridať možno aj hrozienka, nastrúhaný kokos ap.

Chlieb sa má jesť s „oleoluxovou“ nátierkou (II.4.3). Maslo a margarín sú zakázané! Gurmáni si môžu dať na chlieb aj rôzne syry a k tomu sezónnu zeleninu. Ako nápoje sa odporúčajú bylinkové čaje. Dovolená je aj šálka čierneho čaju.

Obed

Ten by mal byť bezmäsitý. Ako predjedlo sa odporúča šalát z čerstvej zeleniny.

Naň možno nakvapkať ľanový olej alebo aj tekvicový olej (za studena lisovaný).

 Ten zeleninový šalát môže obsahovať všetky druhy zelených šalátov, ale aj nastrúhanú mrkvu, kaleráb, reďkovku ap. Predjedlo zo surovej zeleniny je veľmi dôležité.

Ako hlavné jedlo sa podáva varená čerstvá zelenina, ktorá sa omastí „oleoluxom“, ale až po uvarení a pokorení podľa chuti. Konzumuje sa so zemiakovou kašou s troškou mlieka, omastenou „oleoluxom“. Miesto zemiakov možno veľmi odporúčať pohánku.

Večera

Večerné jedlo by malo byť skromné a malo by sa jesť do 18. hodiny. Môže to byť ale aj vo forme polievky. Dochucovať ho možno s ovocím a zeleninou. Avšak ovocie a zelenina by mala byť surová, prípadne nastrúhaná.

II.3.7. Na záver k „olejovo-bielkovinovej“ diéte

Podstatné na tejto diéte je vylúčenie ťažko stráviteľných tukov a na druhej strane ich náhrada tukmi ľahko stráviteľnými a energeticky výdatnými. Tieto by mali tvoriť významnú zložku našej stravy.

Táto diéta je zostavená starostlivo a tak, aby boli vylúčené všetky konzervačné prostriedky, ktoré pôsobia ako „dýchacie jedy“ (poznámka: ohrozujú dýchanie buniek). Čerstvá a nevarená strava je oproti tej konzervovanej bohatá na zložky podporujúce dýchanie a príjem kyslíka do organizmu. Táto strava predstavuje plnohodnotnú výživu a nie je to len „šetriaca diéta“. Je to strava podporujúca výstavbu všetkých zložiek organizmu.

Na prípravu týchto jedál by sa mala používať len čerstvá zelenina a ovocie. Konzervy alebo zavareniny nie sú vhodné. Každé jedlo by malo obsahovať uvedené surové zložky. Môžu byť vo forme samostatných šalátových mís alebo aj ako príloha k teplému jedlu. Je vhodné, aby táto strava obsahovala dostatok tuku, ale vždy s bielkovinou, napríklad tvaroh s ľanovým olejom a – ako bolo naznačené – v mnohých variáciách. Že jestvuje mnoho týchto variácií, dokazuje aj kniha receptov (3).

III. Kokosový tuk

Vedecké objavy Dr. BUDWIG, ako aj ich úspešné využitie v živote, ale najmä pri liečbe vážne chorých ľudí, sú nespochybniteľné. Napriek tomu musíme konštatovať, že život na našej Zemi je oveľa rôznorodejší a že príroda nám ponúka aj mnoho ďalších plodov, rastlín a prostriedkov pre kvalitný život, a to v rôznych, ba až v diametrálne rozdielnych, podmienkach. Veď napríklad v severských krajinách sa živili Eskimáci vždy len mäsom a tukom zo zvierat, ktoré ulovili a boli zdraví bez toho, že by o ľane čo len počuli. Boli zdraví preto, lebo konzumovali zdravé potraviny, na ktoré boli ich organizmy prispôsobené a intenzívne sa hýbali. Na to, aby prežili, bol ten pohyb nevyhnutný.

V iných častiach Zeme, napríklad tropických a subtropických, boli, a miestami ešte stále sú, úplne iné podmienky pre život. Tam tiež nepoznali (nepoznajú) ľan a olej, ktorý možno z neho získať. Napriek tomu boli zdraví, ako to opísal napríklad už spomenutý Dr. Weston PRICE. Mali tam ale iné potraviny, konzumácia ktorých im zabezpečovala vynikajúce zdravie, ako napríklad kokosové orechy a plody mora na tichomorských ostrovoch. A práve tuk z kokosových orechov patrí medzi zdraviu prospešné tuky, hoci bol označovaný za zdraviu škodlivý. Skupine tukov, do ktorej patrí aj kokosový tuk, je venovaná nasledujúca kapitola.

III.1. Prečo má kokosový tuk takú zlú povesť

Príčina je v tom, že tento tuk obsahuje nasýtené MK a veda, ako aj odborníci na výživu, označili všetky tuky obsahujúce nasýtené MK za zdraviu škodlivé a za hlavnú príčinu srdcovo-cievnych chorôb. Bola za tým neznalosť, ale ako vždy, aj peniaze a politika, teda zištné záujmy určitých skupín.

Tá neznalosť spočívala v tom, že nebol známy, alebo sa ignoroval, fakt, že nie je tuk ako tuk a že kokosový tuk sa vyznačuje tým, že obsahuje nasýtené MK, ale so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov. V dôsledku toho má úplne iné vlastnosti ako iné tuky s nasýtenými MK.

Avšak dobré výživové vlastnosti tuku z kokosových orechov, ako aj ostatných zložiek, ktoré tieto tropické orechy obsahujú, boli známe a uznávané aj v západnom svete ešte v prvej polovici 20. storočia. Zlú povesť mu urobili producenti sójového oleja, a najmä Americká sójová asociácia (ASA) až v polovici 80. rokov 20. storočia, pre ktorých bol kokosový tuk/olej konkurenčným produktom.

Táto vplyvná organizácia využila médiá na šírenie nepravdivých informácií o kokosovom tuku. Tvrdila, že tento tuk je nezdravý, lebo je nasýtený a zapríčiňuje srdcové infarkty a ďalšie choroby. Táto antireklama bežala aj v kinách. Zároveň propagovala sójový olej a iné oleje ako veľmi prospešné pre zdravie. Pritom bol opak pravdou. Tieto rastlinné tuky obsahujú nenasýtené MK, ktoré sú menej stabilné a pri tepelnej príprave jedál sa tvoria z nich voľné radikály, ktoré poškodzujú bunky! No ešte horšie bolo, že tieto tuky sa používali na prípravu stužených tukov, pričom vznikali transmastné kyseliny. O ich škodlivosti je už v tomto článku pojednané. Dnes sa už vie, že to nebol správny krok a že naň doplatili milióny ľudí po celom svete svojím zdravím, asi najviac v USA.  

V súčasnosti sú už tieto tuky vo viacerých štátoch zakázané alebo prísne regulované (!). Ale – žiaľ – stále sa nachádzajú v mnohých potravinách aj u nás na Slovensku.

III.2. Kokosový tuk a cholesterol

Ako bolo uvedené, nasýtené MK sa považovali za hlavného vinníka srdcovocievnych chorôb. Zdôvodňovalo sa to tým, že pečeň premení nasýtené MK na cholesterol, ktorý potom upcháva cievy a vyvoláva srdcové infarkty a iné choroby. Tvrdilo sa to, hoci sa vedelo, že nie všetci, ktorí mali srdcový infarkt, mali vysokú hladinu cholesterolu v krvi. Dokonca to bolo opačné – väčšina takto postihnutých ľudí nemala cholesterol vôbec zvýšený (!). K tejto teórii, teda že infarkty vyvoláva strava bohatá na nasýtené tuky, prispel významne americký vedec Ansel KEYS. Upravil totiž výsledky svojich výskumov tak, aby dokazovali správnosť jeho teórie. Spôsob, ako to dosiahol, je zrejmý z obrázkov, ktoré sú nižšie.

Zostavil graf, v ktorom na osi x bol podiel tukov na celkových kalóriách ana osi y bol počet úmrtí na srdcovo-cievne choroby na 1000 obyvateľov z 22 krajín celého sveta. Jednotlivým bodom v grafe, ktorý je vpravo, zodpovedali tieto štáty:

1 Austrália, 2 Rakúsko, 3 Kanada, 4 Cejlón, 5 Chile, 6 Dánsko, 7 Fínsko, 8 Francúzsko, 9 NSR, 10 Írsko, 11 Izrael, 12 Taliansko, 13 Japonsko, 14 Mexiko, 15 Holandsko, 16 Nový Zéland, 17 Nórsko, 18 Portugalsko, 19 Švédsko, 20 Švajčiarsko, 21 Veľká Británia, 22 USA.

Avšak keď zostavil tento graf, zistil, že nevyhovuje jeho teórii. A tak ho „mierne“ upravil. Z pôvodného grafu vypustil výsledky zo 16 štátov a získal „pekný“ a pôsobivý dôkaz potvrdzujúci jeho teóriu – graf vľavo. A ako píše autor publikácie „Pozor lekár“ (12), Bernd NEUMANN, tento graf presvedčil mnoho lekárov na svete a teória o „zlom“ cholesterole, ktorý upcháva cievy a zabíja ľudí, sa ujala. Lenže to bol len začiatok – vytvorila priestor na propagáciu margarínov a podobných tukov a zároveň aj na vývoj „liekov“ proti vysokému cholesterolu…

Pán KEYS teda výrazne prispel k propagácií a predaju margarínov (!). Pomohol tak vo veľkej miere aj výrobcom týchto syntetických tukov. No na druhej strane urobil miliónom ľudí na celom svete „medvediu službu“. V skutočnosti sú to iné rizikové faktory, ktoré majú významný vplyv na vznik srdcovo-cievnych a iných chorôb. Viaceré tieto faktory sú dobre známe: fajčenie, nadmerné pitie alkoholických nápojov, obezita, nedostatok pohybu, vysoký krvný tlak, cukrovka, veľký stres, nadváha,… Ale sú aj menej známe faktory, ktoré sú úplne nenápadné a vyvolávajú zdravotné ťažkosti, vrátane tých, ktoré boli spomenuté. Medzi tieto faktory patrí aj konzumácia nezdravých potravín s obsahom nevhodných tukov, o ktorých pojednáva aj tento článok.

Ale pre mnohých vedcov, no najmä pre farma-firmy, bolo dôležité to, že našli vinníka – CHOLESTEROL. A keď mali vinníka, mohli proti nemu vyvíjať lieky… Lenže sa ukázalo, že oveľa lepším markerom na zisťovanie rizika vzniku srdcovocievnych chorôb je látka homocysteín (derivát aminokyseliny cysteín). Ukázalo sa aj to, že hlavnou zložkou nánosov v cievach nie je cholesterol, ale že ich tvoria nenasýtené tuky. Nasýtené tuky sa nezhromažďujú na stenách ciev preto, lebo neoxidujú tak ľahko ako nenasýtené tuky. A pre priemyselne spracovávané rastlinné oleje vystavované pri ich spracovávaní vysokým teplotám, to platí ešte viac. Takže tvrdenie, že kokosový tuk je nezdravý, lebo – ako nasýtený tuk – napomáha vzniku srdcovo-cievnych chorôb, je neopodstatnené! Tvrdí expert na kokosový tuk Dr. Bruce FIFE z USA v (12)

Ako je známe, pečeň vytvára cholesterol z tukov, ale nielen z tých nasýtených. V prípade kokosového tuku bolo dokázané, že tento neovplyvňuje vôbec (!) hladinu cholesterolu, a to preto, lebo v tele sa prakticky ihneď premieňa na energiu. Je to vďaka tomu, že kokosový tuk obsahuje nasýtené MK so stredne dlhými reťazcami uhľovodíkov.

Avšak v stenách poškodených ciev je často aj vápnik, ktorý spôsobuje ich tvrdnutie – artériosklerózu. Jej príčiny sú vysvetlené v (4). Ďalšou príčinou poškodzovania ciev sú zápaly a poškodenia ich stien toxickými látkami a tzv. voľnými radikálmi práve aj z nekvalitných tukov (!). No a práve ten „zlý“ cholesterol sa objavuje na týchto miestach poškodených ciev, aby ich reparoval. Tieto poznatky potvrdili už mnohé rozsiahle štúdie a informácie v (6), (7), (8), (9).V tejto literatúre je veľmi veľa závažných a presvedčivých faktov o tom, že cholesterol skutočne nie je príčinou srdcovo-cievnych ochorení. Na pripomenutie uvediem len jednu takúto štúdiu, o ktorej píše Dr. KUKLINSKI v (8), str.213):„ Projekt „Monica“ realizovaný WHO s 12,5 miliónmi obyvateľov Európy a Izraela nepreukázal žiadnu súvislosť medzi cholesterolom a srdcovo-cievnymi chorobami (odkaz na zdroj 4.24)! Naopak, ukázalo sa, že čím nižšia bola hladina cholesterolu, tým vyššia bola úmrtnosť na rakovinu (dtto 4.25), čo preukázala štúdia „Honolulu“. Prírastok celkového cholesterolu o 1 mmol/l (=40 mg/dl) znížil túto úmrtnosť o 15% (!). A úmrtnosť na rakovinu a infekčné choroby bola u ľudí s najvyššími hodnotami cholesterolu významne nižšia (dtto 4.26). Vysoký cholesterol znižoval aj riziko demencie (dtto 4.27).(Odkazy v zátvorkách sa vzťahujú na knihu „Mitochondrien“ Dr. KUKLINSKÉHO (8).)

Dr. KUKLINSKI pridáva k tomu ešte ďalšiu zaujímavú informáciu: Treba si uvedomiť, že cholesterol je antioxidant (!). Ak je teda cholesterol zvýšený, signalizuje to oxidačný stres v tele. Takže cholesterol nie je rizikovým faktorom ale indikátorom stavu organizmu. Preto majú napríklad výkonnostní športovci zvýšený cholesterol (7,8 mmol/l alebo aj vyšší ) a zároveň vyšší aj HDL-cholesterol, ktorý sa označuje za „dobrý cholesterol“. Dr. Kuklinski dodáva, že pre naše telo je v skutočnosti nebezpečný len zoxidovaný cholesterol.

III.3. Vplyv tukov na zrážanlivosť krvi

Nasýteným tukom sa pripisuje aj to, že prispievajú k zvýšenej agregabilite (zlučovaniu) krvných doštičiek (trombocytov), a tým k tvorbe krvných zrazenín.

Skutočne, niektoré tuky obsahujúce nasýtené MK s dlhými reťazcami uhľovodíkov, ktoré sú napr. v hovädzom mäse, bravčovej masti, alebo v masle, podporujú agregáciu trombocytov. Avšak obyčajne sa nespomína, že zrážanlivosť krvi podporuje aj väčšina nenasýtených tukov z rastlinných olejov. Avšak neplatí to pre tuky obsahujúce 3-Ω MK (napr. ľanový alebo rybí olej) a nasýtené tuky so stredne dlhým reťazcom (napr. tropické oleje). Zrážanlivosť krvi podporuje dokonca aj olivový olej, ktorý je považovaný ináč za veľmi zdravý. Takže kokosový tuk je zdraviu prospešný aj z tohto hľadiska, lebo neovplyvňuje zlučovanie krvných doštičiek, a teda neprispieva k zvyšovanie rizika tvorby krvných zrazenín!

III.4. Antibakteriálne účinky kokosového tuku

Ďalšou unikátnou vlastnosťou tukov s obsahom MK so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov, a osobitne kokosového tuku, je jeho antibakteriálny a antimykotický účinok! Dokáže totiž prekonať a zničiť membrány týchto mikroorganizmov. Molekuly týchto tukov sú totiž pomerne malé v porovnaní s molekulami iných tukov. Ľudské telo má mnoho obranných mechanizmov. Prvou ochrannou bariérou je naša koža. Sú v nej síce póry, cez ktoré môžu do nás vnikať mikroorganizmy, no naša koža disponuje aj obrannými „chemickými prostriedkami“. Jedným z nich je tuk, a to je veľmi zaujímavé, ktorý produkujú kožné žliazky v blízkosti lôžok chĺpkov. A tento tuk obsahuje aj MK so stredne dlhými reťazcami, kyselinu kaprylovú, kaprínovú a laurínovú (laurovú), ktorá má najúčinnejšie antibakteriálne účinky. Preto sa aj využíva pri výrobe kozmetických výrobkov. Kokosový a palmový tuk obsahuje najviac kyseliny laurínovej, až 48 % (!), a preto majú tieto tuky taký silný antibakteriálny účinok. Pre zaujímavosť treba dodať, že túto MK obsahujú aj listy a plody večne zeleného kríku vavrínu pravého (Laurus Nobilis), ktorý je u nás známy ako bobkový list. Podľa neho dostala táto MK aj svoj názov. Kyselina vavrínová sa nachádza aj v masle, ale obsahuje ho len 3 %.

Pokiaľ ide o choroby vyvolávané baktériami, ochranné a liečebné účinky kokosového tuku, sú tieto jeho účinky skutočne široké a obdivuhodné. Uvádzam aspoň niektoré zdravotné problémy: žalúdočné vredy, zápaly hrdla, pľúc a prínosových dutín, bolesti uší, infekcie močových ciest… Z uvedeného vidieť, že kokosový tuk možno považovať vlastne za prírodné antibiotikum. Ničí aj baktérie Helicobacter pylori, ktoré spôsobujú žalúdočné vredy (!).

 Za osobitnú zmienku stojí to, že kokosový tuk je účinný aj proti kvasinkám (!). Tie môžu spôsobovať tiež veľké zdravotné ťažkosti, osobitne kvasinka „Candida albicans“. Táto sa zvykne rozmnožiť najmä po užívaní antibiotík. V tejto súvislosti sa hovorí o „kandidóze“. Ak sa rozšíri táto kvasinka do celého organizmu, jej likvidácia býva niekedy aj veľmi náročná. V takom prípade môže pomôcť kyselina kaprylová, ktorú možno kúpiť aj v lekárňach ako výživový doplnok. Keď sa táto zmieša s kokosovým olejom alebo s vitamínom E, možno ju použiť aj lokálne proti kožným hubovým ochoreniam.

III.5. Kokosový tuk proti parazitom

Existujú dve hlavné skupiny parazitov: červy, napr. pásomnice alebo škrkavky, a jednobunkové organizmy (prvoky), napr. giardie (lamblie) a kryptosporódie. Aj keď týmito parazitmi sú ohrození najmä ľudia žijúci v rozvojových krajinách, nedajú sa vylúčiť nákazy s nimi ani v rozvinutých krajinách. Je na to niekoľko dôvodov:

• Prvoky sú veľmi malé a nemusia ich preto zachytiť ani bežné filtre na vodu,
• Ľudia sa môžu nimi nakaziť aj od svojich zvieracích miláčikov,
• Turisti si ich môžu doviezť z dovolenky ; jeden slovenský lekár, špecializovaný na cudzokrajné choroby, konštatoval v jednej relácii Slovenského rozhlasu, že sa s tým stretáva pomerne často. Vysvetľoval to tým, že mnohí turisti chcú ochutnať v exotických krajinách miestne špeciality a toto riziko si neuvedomujú a/alebo ho berú ľahkovážne…

Pokiaľ ide o nákazy prvokmi, tieto vyvolávajú väčšinou zažívacie ťažkosti, najmä hnačky. Tie nie sú zvyčajne nebezpečné, no môžu predsa len ohroziť ľudí s oslabenou imunitou. No ak sa tieto nevyriešia a tieto parazity pôsobia v tele dlhšie, môžu spôsobiť aj vážne zdravotné ťažkosti, napríklad syndróm priepustného

alebo dráždivého čreva, ba dokonca aj syndróm chronickej únavy (CFS)!

Informáciu o tom, že kokosový tuk môže byť účinnou ochranou proti týmto parazitom, možno preto považovať za zaujímavú, ale aj cennú. Totiž tuky s obsahom MK so stredne dlhými reťazcami uhľovodíkov sú schopné likvidovať tieto jednobunkové parazity podobne ako baktérie, huby a kvasinky. Takže pravidelná ( denná) konzumácia jedál s obsahom kokosového tuku a produktov z kokosových orechov zabráni ich „zahniezdeniu“ v organizme.

Kokosový tuk môže pomáhať aj s chronickou únavou, lebo tkanivá organizmu ho vstrebávajú veľmi rýchlo. Platí to tak pre jedlá pripravené s kokosovým tukom, ako aj pre konzumáciu čerstvých kokosových orechov. Aj tie sú zdrojom veľkej energie a pôsobia bez toho, že by zvyšovali hladinu cukru v krvi!

III.6. Príjem tukov bez priberania na váhe

Problém priberania na váhe, a samozrejme aj chudnutia, nie je nový, no v súčasnosti je veľmi aktuálny. Veď – ako uvádza Dr. FIFE v (5) – nadváha sa stáva v tzv. vyspelých krajinách vážnym problémom.

Ľudia, ktorí nie sú spokojní so svojou váhou alebo vzhľadom, sa snažia často schudnúť, najmä rýchlo. Avšak to sa podarí málokomu. Tzv. „jojo-efekt“ je dobre známy a drvivá väčšina týchto pokusov skončí tak, že dotyčná osoba nadobudne rýchlo pôvodnú váhu, ba ešte priberie aj viac. Ide o to, že úspešné zníženie nadváhy, teda zbavenie sa prebytočného tuku, si vyžaduje istý čas! Dr. FIFE konštatuje, že nie je reálne možné schudnúť o 20 kg za 6 týždňov. Za tento čas je podľa neho reálne schudnutie o 3 až 6 kg.

Pri udržiavaní váhy alebo pri chudnutí je potrebné mať aspoň základné vedomosti o tom, koľko kalórií potrebuje naše telo každý deň na prežitie a aké sú hraničné hodnoty. Dr. FIFE udáva, že na udržanie aktuálnej váhy potrebujeme priemerne 2500 kalórií. Z toho 2/3 potrebuje telo na základné metabolické funkcie. Zníženie denného energetického príjmu o 1000 kalórií denne je už na hranici vyhladovania! Denný príjem jedla by sa musel drastický znížiť a prijímaná strava by musela byť chudobná na kalórie! Napokon človek stratí sotva 1 kg tuku, je stále hladný a unavený… Ak bude niekto tvrdiť, že takto výrazne schudol, možno to bude aj pravda, no môže to byť v dôsledku straty svaloviny alebo úbytkom obsahu vody, ktorú naberie telo časom späť. Ak by sa tak ale

nestalo, hrozia vážne zdravotné problémy! Keď sa teda chcete skutočne zbaviť nadbytočného tuku a natrvalo schudnúť, chce to čas. Najlepšie je zmeniť jedálniček, zvýšiť telesnú aktivitu a netrýzniť sa. No a schudnete oveľa ľahšie, ak si zaradíte do jedálnička kokosový tuk.

Nie všetky zložky stravy obsahujú rovnaké množstvo kalórií, no ak je niekto priveľa aj tých menej kalorických jedál, prijme aj tak veľa kalórií! Energiu nám dávajú tri skupiny potravín: tuky, bielkoviny a uhľohydráty (cukry). Každý gram bielkoviny, či už z mäsa alebo zo pšenice, znamená prísun 4 kalórií. No 1 gram tuku znamená príjem až 9 kalórií! Ak chceme teda schudnúť, musím obmedziť v prvom rade príjem tukov! No nie je to samozrejme také jednoduché, lebo práve jedlá s obsahom tukov sú chutnejšie a nie každý človek vydrží jesť stravu chudobnú na tuky dlhšiu dobu. Okrem toho má príjem tukov aj iný význam pre naše zdravie – ich prostredníctvom prijímame napríklad dôležité vitamíny A, D, E, K a betakarotén, ktoré sú v tukoch rozpustné. Ale nie všetky tuky sú rovnaké. Existuje jeden tuk, ktorého konzumácia neznamená automatické navyšovanie príjmu kalórií. Je to tuk z kokosových orechov(!).Platí totiž poznatok, že všetky tuky – či nasýtené alebo nenasýtené, či od kravy alebo z kukurice – obsahujú rovnaké množstvo kalórií. Avšak tuky s obsahom mastných kyselín so stredne dlhými reťazcami uhľovodíkov majú menej kalórií. Jeden ich gram poskytuje telu 6,8 kalórií. Je to teda predsa menej, ako iné tuky. Avšak to nie je jediný dôvod prečo prejsť na kokosový tuk a úspešne chudnúť. Dôležité je to, že kokosový tuk trávi naše telo ináč ako ostatné tuky!

III.7. Kokosový tuk produkuje energiu a nie tuk (!)

Ak drží niekto diétu, lebo chce schudnúť, musí sa vzdať v prvom rade potravín bohatých na tuky, lebo tie majú veľa kalórií. Ale to nie je jediný dôvod, prečo sa vzdať potravín s obsahom bežných tukov. Ten druhý dôvod je ten, že tento tuk prispieva najviac k usadzovaniu tuku v našom tele, lebo ho náš metabolizmus nespáli, najmä ak ho konzumujeme priveľa a nemáme dosť pohybu a prijaté kalórie nespálime. Po skonzumovaní nejakého tuku sa tento rozštiepi na jednotlivé MK a naviaže sa na bielkoviny. Vytvoria sa lipoproteíny, ktoré sa dostanú do krvi a z nej aj do našich tukových buniek. Iné živiny, uhľohydráty a bielko- viny, sa tiež rozložia, no sú využívané na priame zabezpečenie energie alebo

na výstavbu tkanív (svalov). Tieto zložky stravy sa premenia na tuk len vtedy, keď ich zjeme priveľa. Ak ale energia prijatá zo stravy nepostačuje na energetický výdaj medzi jedlami, telo si ju berie z tukových zásob.

Avšak MK so stredne dlhým reťazcom (anglická skratka MCFA) trávi naše telo ináč (!). Tieto sa nespájajú s bielkovinami, nevytvárajú teda „lipoproteíny“, ale dostávajú sa rovno do pečene, kde sa premieňajú priamo na energiu rovnako ako uhľohydráty (!). Avšak na rozdiel od uhľohydrátov tieto MK nezvýšia hladinu cukru v krvi! Preto je kokosový tuk vynikajúci pre diabetikov! Mnohí ľudia hovoria, že kokosový tuk im pomáha krotiť veľkú chuť na sladkosti a zmierňuje príznaky hypoglykémie (nedostatku cukru v krvi). Keď teda prijmeme kokosový tuk, naše telo ho využije hneď na tvorbu energie a neukladá ho ako iné tuky! Ak sa teda nahradia tuky obsahujúce dlhé reťazce MK tukmi so stredne dlhými reťazcami MK, nepriberá sa tak ľahko na váhe, ba naopak zásoby tuku v tele sa začnú zmenšovať!

Ale aj v tomto prípade platí, že každý sme iný. Okrem iného sa líšime v tom, aké máme využitie živín, ktoré prijímame a premieňame na energiu. Tí, ktorí ich zužitkujú viacej pri rovnakej telesnej aktivite, môžu zjesť viacej potravy a ešte budú mať aj nižšiu váhu. Na dosiahnutie čo najlepšieho efektu je vhodný pohyb a šport. Takto sa naštartujú a zrýchlia všetky metabolické pochody v tele. Avšak náš metabolizmus (látková výmena) závisí aj od toho, aké množstvo potravy jeme. Ak začneme zrazu menej jesť, čo je napríklad vtedy, ak začneme praktizovať nejakú diétu, telo „zníži obrátky“, začne šetriť energiu a náš metabolizmus sa spomalí. Preto sa aj rýchlejšie unavíme. Chudnutie pomocou diét nie je preto jednoduchou záležitosťou a najúspešnejšie je zvyčajne vtedy, keď diétu spojíme s primeraným pohybom. A tak Dr. FIFE konštatuje: „Len ten, kto dôsledne dbá na to, akú potravu prijíma a pravidelne športuje/cvičí, si dokáže udržať svoju váhu. Nárazové diéty nefungujú, ale zmena životného štýlu áno.“

III.8. Tepelný účinok prijímania potravy

Možno ste si už všimli, že keď sa najete, pocítite zvýšenie telesnej teploty. Je to priamy dôkaz toho, že potrava je nositeľom energie pre organizmus. Avšak tento efekt je pre rôzne potraviny rôzny, hoci vo všeobecnosti sa udáva, že „termogenéza vyvolaná prijímaním potravy“ spotrebuje asi 10 % energie z prijatej potravy. Platí ale, že tento termogénny účinok je v prípade bielkovín výrazne vyšší ako po prijatí uhľohydrátov. Avšak to platí len vtedy, ak sa neprejedáme. Prejedenie sa znamená enormnú záťaž pre zažívací systém, doslova oberá telo o energiu a vyvoláva únavu!

A práve kokosový tuk je prostriedkom, ktorý môže byť v tomto procese prospešný, lebo sa nespotrebuje na tvorbu energie, ako je to v prípade konzumácie potravy s inými tukmi. A tento tuk ešte aj podporuje spaľovanie tukov, ktorých MK majú dlhý reťazec uhľovodíkov. Ale je veľmi zaujímavé, že tepelný efekt prijatého jedla obsahujúceho MK so stredne dlhým reťazcom je oveľa účinnejší ako u jedál obsahujúcich tuky s MK s dlhým reťazcom. Práve tento efekt je zaujímavý pre ľudí s nadváhou, avšak len vtedy, ak nezvýšia kalorický príjem. Tento efekt trvá totiž aspoň 24 hodín po požití potravy obsahujúcej tuky so stredne dlhým reťazcom MK. Zároveň to ale znamená, že človek má viacej energie (!). Kokosový tuk môže teda výrazne pomôcť obéznym ľuďom chudnúť, a to aj bez nejakých drastických metód. No platí to za predpokladu, že sa nebudú prejedať a spoliehať sa na to, že „však kokosový tuk to zariadi za nich“. Ak chceme mať ale dostatok energie viac-menej stále, potom je potrebné prijímať tuky so stredne dlhým reťazcom MK pravidelne a nie nárazovo. Toto je dôležité napríklad pre ľudí trpiacich na chronický únavový syndróm. No konzumácia takejto potravy má ešte jedenobrovský prínos: zvyšuje odolnosť proti chorobám a urýchľuje liečbu! Tieto MK zvyšujú totiž metabolickú aktivitu buniek, a tak sa rany hoja rýchlejšie a staré alebo choré bunky sa nahrádzajú rýchlejšie novými bunkami.Vie sa napríklad, že také zdravotné problémy akými sú obezita, srdcovo-cievne choroby, osteoporóza a ďalšie, sú charakteristické spomaleným metabolizmom. A tiež sa vie, že každá choroba sa zhoršuje, keď sa metabolizmus spomalí! Takže zvýšenie metabolickej aktivity je dobrou ochranou pred degeneratívnymi, chronickými a infekčnými chorobami!

V tejto súvislosti je nutné upozorniť na to, že rafinované rastlinné oleje podporujú priberanie na váhe, ale nielen v dôsledku obsahu kalórií, ale aj v dôsledku svojho účinku na štítnu žľazu! Tá totiž reguluje vo významnej miere metabolizmus celého ľudského tela a tieto oleje spomaľujú jej funkciu, a tak aj metabolizmus! Ale kokosový tuk pôsobí opačne. Dr. FIFE cituje v (5) endokrinológa Dr. PEATA, ktorý hovorí, že tieto nenasýtené tuky blokujú tvorbu hormónov štítnej žľazy, ich cirkuláciu v tele, ako aj reakciu tkanív na tieto hormóny, a napokon aj spomaľujú metabolizmus! Takže konzumáciou potravín obsahujúcich viacnásobne nenasýtené tuky, napríklad sójový olej, budete priberať viac ako po konzumácii potravín s obsahom iných tukov, napríklad hovädzieho loja alebo bravčovej masti.

Tento fenomén potvrdzuje aj pokus farmárov, ktorí chceli tiež kŕmiť bravy s kokosom. Ale zvieratá nepriberali na váhe, naopak chudli. A tak ich začali kŕmiť s kukuricou a sójou a bravy začali priberať rýchlo a bez problémov. Práve toto krmivo tlmilo funkciu ich štátnej žľazy a spomaľovalo ich metabolizmus. Pritom sójové bôby sú v tomto veľmi nebezpečné, lebo obsahujú tzv. goitrogény, ktoré poškodzujú štítnu žľazu.

Poučenie: Vždy keď konzumujeme potraviny obsahujúce tuky s nenasýtenými MK, dochádza k útoku na našu štítnu žľazu. Tá nemôže potom fungovať normálne. A to môže mať aj veľké následky, okrem iného môžeme priberať na váhe!

III.9. Liečebné účinky kokosového oleja

Dr. FIFE pozoroval liečebné, ale aj preventívne, účinky kokosového tuku tak na sebe, ako aj na svojich pacientoch. V prvom rade zistil, že má veľký účinok na zápaly rôzneho druhu tak na povrchu tela, ako aj v jeho vnútri. Dokazuje to aj zoznam zdravotných problémov a chorôb, u ktorých sa potvrdil pozitívny účinok kokosového tuku. Uvádza ho v (5) na stranách 144 a 145:

• Choroby srdca a krvného obehu, vysoký krvný tlak, mozgová príhoda a artérioskleróza,
• Prevencia proti cukrovke a zmieňovanie jej príznakov a rizík,
• Podpora silných kostí a zubov, ochrana pred osteoporózou,
• Podpora pri chudnutí,
• Ochrana pred zápalom žliaz, chrípkou, žltačkou typu C, osýpkami, herpesom,
• Zmierňovanie príznakov zápalu pankreasu,
• Zmierňovanie obtiaží spojených so vstrebávaním („malabsorpčný syndróm“) a s cystickou fibrózou,
• Zmierňovanie príznakov ochorenia žlčníka, Crohnovej choroby, kolitídy

(Colitis ulcera ) a žalúdočných vredov,

• Zmierňovanie bolestí a dráždenia spôsobovaných hemoroidmi,                
• Redukcia chronických zápalov,
• Ochrana pred rakovinou prsníka, hrubého čreva a inými rakovinovými chorobami,
• Ochrana pred paradentózou a zubným kazom,
• Ochrana pre predčasným starnutím a degeneratívnymi chorobami,
• Zmierňovanie príznakov únavového syndrómu,
• Zmierňovanie príznakov zväčšenej prostaty,
• Redukcia frekvencie epileptických záchvatov,
• Ochrana pred ochorením obličiek a močového mechúra,
• Ochrana pred ochoreniami pečene,
• Likvidácia baktérií vyvolávajúcich zápaly a infekcie pľúc, uší, hrdla, močových ciest, mozgových blán, pohlavných orgánov a ďalších,
• Likvidácia kvasiniek vyvolávajúcich kandidózu, dráždivé svrbenie genitálií, kožné lišaje, plesne na chodidlách, múčenku a iné podobné ochorenia,
• Likvidácia pásomnice, vší, škrkaviek a iných parazitov,
• Potláčanie kožných infekcií,
• Zmierňovanie lupienky (psoriázy), ekzémov, dermatídy, suchej pokožky a odlupovania kože, ako aj pred poškodením kože UV-žiarením (napríklad pri nadmernom opaľovaní),
• Zmierňovanie vrások, zvädnutej pokožky a potláčanie stareckých škvŕn, – Zamedzovanie lupín.

Na záver tohto dlhého zoznamu konštatuje Dr. FIFE, že kým súčasná medicína len začína objavovať tieto účinky kokosového tuku (neviem, či to platí aj pre medicínu na Slovensku), indická medicína (ayurveda) ich využíva už stáročia. Teraz si priblížime účinky kokosového tuku u niektorých chorôb bližšie.

III.9.1. Poruchy zažívania a vstrebávania živín

Minimálne od 50.rokov 20.storočia sa vie, že MK so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov trávi ľudské telo ináč ako ostatné tuky. Tento fakt má závažné dôsledky pre liečenie zažívacích problémov a porúch vstrebávania živín. Keďže molekuly týchto MK sú menšie, je potrebná na ich štiepenie menšia energia a menej enzýmov. Preto sa rýchlejšie trávia. Tieto MK sa štiepia totiž hneď v slinách a následne v žalúdku pôsobením žalúdočnej kyseliny, takže na trávenie potravy nie sú enzýmy pankreasu až také dôležité. To znamená ale aj odľahčenie pankreasu a celého zažívacieho systému (!). Tento fakt je dôležitý najmä pre pacientov so zažívacími ťažkosťami a poruchami metabolizmu. Je to aj veľkým prínosom pre ľudí, ktorí vstrebávajú zle vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E,K), lebo tie chýbajú potom v procesoch látkovej výmeny. Toto môže byť problémom najmä u starších ľudí, lebo – ako je všeobecne známe – ich orgány už nefungujú tak účinne. Pankreas produkuje menej zažívacích enzýmov, črevo neabsorbuje živiny zo stravy tak efektívne atď. Účinok týchto MK a dá dosiahnuť veľmi ľahko – stačí používať na prípravu jedál kokosový tuk. Na rozdiel od iných MK sa dostávajú MK so stredne dlhým reťazcom z tenkého čreva priamo do portálnej žily (vrátnice) a z nej priamo do pečene, kde sa premieňajú hneď na energiu, podobne ako cukry. V tomto smere sa chovajú tieto MK skôr ako cukry a nie ako tuky. No a ako už bolo spomenuté, tieto tuky sa neviažu v rámci zažívania na bielkoviny, teda netvoria sa s nimi lipoproteíny, ktorých metabolizmus je oveľa zložitejší a vyžaduje si viacej energie. Na pochopenie toho, prečo sú tieto tuky také užitočné pre naše zažívanie, je potrebné tiež vedieť, že bunky získavajú celú svoju energiu z dvoch zdrojov: z glukózy a z mastných kyselín. Avšak MK s dlhými reťazcami potrebujú na transport do buniek, podobne ako glukóza, inzulín. To je obzvlášť dôležité pre diabetikov s cukrovkou 2. typu. Ak bunky nedostanú glukózu a MK, môžu doslova vyhladovať! Ale výhodou MK so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov je, že na transport do buniek nepotrebujú inzulín a že ľahko prenikajú aj cez dvojitú membránu mitochondrií v bunkách bez toho, že by potrebovali k tomu špeciálne enzýmy. Táto skutočnosť umožňuje bunkám získavať energiu rýchlo a účinne.

III.9.2. Crohnova choroba a kolitída ( Colitis ulcera)

Crohnova choroba sa prejavuje preháňaním, bolesťami brucha, krvou v stolici, anémiou a chudnutím. Okrem toho sa tvoria v zažívacom trakte vredy. Kolitída je podobná choroba, no táto napadá len hrubé črevo. Obe tieto choroby pacienta veľmi oslabujú, lebo črevo nie je schopné dobre vstrebávať živiny, takže dochádza k podvýžive. A to aj preto, že títo pacienti sa musia vyhýbať mnohým potravinám. Avšak už od 80. rokov 20. storočia sa vie, že kokosový tuk môže byť pre pacientov so zažívacími problémami, aj s Crohnovou chorobou, prínosný. Pravdepodobne je to vďaka jeho protizápalovým účinkom, ako aj schopnosti likvidovať škodlivé mikroorganizmy, práve tie, ktoré spôsobujú tieto chronické zápaly. V tejto súvislosti je zaujímavé a hodné spomenutia, že aj žalúdočné vredy vyvoláva baktéria, konkrétne „Helicobacter pylori“ a že sa jedná tiež o zápalové ochorenie. Avšak pozitívny účinok kokosového tuku majú všetky jedlá s nim pripravené, ako aj jedlá s kokosovým mliekom.

III.9.3. Osteoporóza

Tuky obsahujúce nasýtené MK so stredne dlhým reťazcom sú vhodné pre stravu malých detí aj preto, lebo podporujú aj vstrebávanie iných živín. Keď deti dostávali preparát s obsahom kokosového tuku, zvýšilo sa ich vstrebávanie vápnika, horčíka, ako aj aminokyselín. Preto sa podáva pacientom s odpovedajúcim deficitom kokosový tuk, aby sa zvýšila ich absorpcia a retencia (zadržanie) vápnika a horčíka v organizme. Takáto výživa sa podáva preto aj predčasne narodeným deťom. Ale principiálne platí, že je jedno, aký ste starý, kokosový tuk môže byť užitočný pre kosti v každom veku. Tuky v strave hrajú pri výžive kostí svoju úlohu. Dokázali to napríklad aj výskumníci z Pardue univerzity vo West Lafayett, v štáte Indiana (USA), keď zistili, že voľné radikály z zoxidovaných rafinovaných rastlinných olejov ovplyvňujú tvorbu kostí tak, že prispievajú k tvorbe osteoporózy! Zistili tiež, že antioxidanty, ako napríklad vitamín E, chránia kosti pred voľnými radikálmi a že podobne pôsobia aj nasýtené MK nachádzajúce sa v kokosovom tuku. Možno je toto ten dôvod, prečo je osteoporóza tak zriedkavá u obyvateľstva živiaceho sa prevažne kokosovými orechmi.

Dr. FIFE je preto toho názoru, že pre všetkých, ktorí sa obávajú osteoporózy vo vyššom veku, môže byť kokosový tuk prospešný, lebo spomaľuje jej progres v dôsledku lepšieho vstrebávania minerálnych látok, chráni kosti pred voľnými radikálmi a napomáha udržiavať hormonálnu rovnováhu.

Poznámka: Nemali by sme sa samozrejme spoliehať len na tento jeden faktor! Ako je už dobre známe, proti vzniku osteoporózy pôsobí veľmi účinne aj pravidelný pohyb a vhodná strava.

III.9.4. Zažívanie potravy po odstránení žlčníka

V žlčníku sa zhromažďuje žlč, ktorá sa tvorí neustále v pečeni a ktorá sa uvoľňuje zo žlčníka podľa potreby, najmä po konzumácii jedla s obsahom tukov, do tenkého čreva. Tam potom pôsobí spolu s enzýmami z pankreasu. Pomocou týchto dvoch tráviacich zložiek sa rozložia tuky na jednotlivé MK

 a tie sa potom môžu vstrebávať z tenkého čreva do krvi. Bez žlče nemôže tento proces prebiehať. Pri jej nedostatku dochádza k závažnému deficitu dôležitých živín v krvi a následne aj v bunkách a to má za následok rôzne zdravotné ťažkosti a choroby.

Keď sa teda žlčník operačne odstráni, trávenie tukov sa výrazne skomplikuje. Žlč steká stále do tenkého čreva, no toto jej malé množstvo je na trávenie tukov často nedostatočné, a to aj vtedy keď sa nekonzumuje veľa tukov. V dôsledku toho trpí organizmus nedostatkom vitamínov rozpustných v tukoch (A,D, E,K a betakaroténu).Tieto potom chýbajú v dôležitých metabolických procesoch. Avšak tento nedostatok sa nemusí prejaviť hneď a jeho dôsledky môžu byť rôzne.

Práve preto je pre ľudí, ktorým bol vyoperovaný žlčník zaujímavý fakt, že tuky obsahujúce MK so stredne dlhými reťazcami nepotrebujú na trávenie ani žlč a ani enzýmy pankreasu (!). Pre nich môže byť teda konzumovanie jedál pripravovaných s kokosovým tukom veľmi prínosné.

III.9.5. Diabetes Mellitus (cukrovka)

Ako je všeobecne známe, poznáme dva typy cukrovky. „Typ 1“ sa označuje ako „juvenilná“ cukrovka, lebo postihuje mladých ľudí. Je charakterizovaná nedostatkom inzulínu, lebo pankreas ho neprodukuje v dostatočnom množstve. Na druhej strane cukrovka „Typu 2“ sa považuje za chorobu staroby, lebo sa objavuje zvyčajne vo vyššom veku. V tomto prípade má telo dostatok inzulínu, no ten nedokáže dostať cukor z krvi do buniek. Označuje sa to ako „inzulínová rezistencia“.

V súvislosti s kokosovým tukom nás zaujíma práve cukrovka „Typu 2“, lebo táto choroba súvisí úzko so životosprávou. Dokazuje to napríklad fenomén, ktorý bol pozorovaný na ostrove Nauru v Tichom oceáne. Kým sa obyvatelia tohto ostrova živili tradičnou stravou, cukrovka tam bola neznámou chorobou. Ale keď sa tam objavili ložiská fosfátu, čo sa prejavilo „zvýšením život- nej úrovne“, netrvalo dlho a objavila sa tam dovtedy neznáma choroba, cukrovka. Obyvatelia tohto ostrova mali viacej peňazí, a tak si mohli dovoliť nakupovať rafinovanú múku, cukor, priemyselne spracované rastlinné oleje a iné potraviny. No a podľa údajov WHO trpí dnes na ostrove Nauru až 50 % ľudí vo veku 30 až 64 rokov na cukrovku 2. typu!

Cukry a životospráva hrajú pri tejto chorobe významnú úlohu, no najväčším problémom pri nej sú tuky obsahujúce viacnásobne nenasýtené MK! Štúdie totiž dokázali, že práve tieto tuky vyvolávajú inzulínovú rezistenciu buniek! Ako je známe, nenasýtené MK sú nestabilné, a preto ľahko oxidujú a potom ovplyvňujú vlastnosti bunkových membrán. Ale práve membrány buniek rozhodujú o tom, čo sa dostane do ich vnútra (!).

Podľa Dr. FIFEHO sa v súčasnosti odporúča diabetikom obmedzovať tuky v maximálnej miere okrem olivového oleja, ktorý je prijateľný, lebo cukrovku neovplyvňuje negatívne. Ale keďže je bohatý na kalórie, aj ten by sa mal konzumovať primerane. Ale kokosový tuk môžu diabetici prijímať bez obáv. Tento neprispieva k vzniku cukrovky a má skôr pozitívny prínos, nakoľko vyrovnáva hladinu cukru v krvi, a tak zmierňuje jej nepriaznivé účinky. Kokosový tuk poskytuje bunkám dostatok energie bez toho, že by mal nepriaznivý vplyv na hladinu cukru a inzulínu!

Okrem toho nemusí pankreas produkovať na spracovanie kokosového tuku, ako už bolo spomenuté, tak veľa enzýmov. Táto skutočnosť odľahčuje pankreas a bolo dokázané, že v porovnaní s inými tukmi zvyšuje kokosový tuk účinnosť inzulínu a citlivosť naň, teda znižuje inzulínovú rezistenciu!

III.9.6. Zdravá koža a vlasy s kokosovým tukom

Najlepšiu reklamu kladným účinkom kokosového tuku na pleť a vlasy robia asi ženy z Polynézie, ktoré sú známe svojou hladkou pokožkou a krásnymi lesklými vlasmi, a to aj napriek tomu, že sú denne vystavované prudkému slnku a morskému vetru. A tak sa môžeme pýtať, prečo nemajú takúto pleť a vlasy aj naše ženy, hoci mnohé venujú starostlivosti o seba nemálo času a prostriedkov? V prvom rade si treba uvedomiť, že bežné krémy obsahujú hlavne vodu, ktorú suchá a vráskavá koža rýchlo absorbuje. Vďaka nim sa pokožka vzpruží, vrásky sa vyrovnajú a dostaví sa mladistvejší vzhľad. Lenže tento efekt netrvá dlho, lebo voda sa odparí, alebo ju odtransportuje krv a problém je späť. Takže takto nemožno suchú a vráskavú kožu liečiť, alebo trvalo udržiavať. Okrem toho obsahuje väčšina prípravkov na pleť rafinované rastlinné tuky, ktorým chýbajú prirodzené antioxidanty. Tieto sú ale pre účinnú starostlivosť o pokožku veľmi dôležité. Nášmu telu, a samozrejme aj koži, škodia totiž veľmi voľné radikály. Ich nepriaznivému účinku môžu brániť práve tieto antioxidanty. Ale ak nám tieto chýbajú, starnutie môže byť 

badateľné a veľmi rýchle. Nedostatok vitamínov (napr. A, C, E…) v strave a na druhej strane také negatívne vplyvy ako fajčenie, cigaretový dym, toxické látky z prostredia, proces starnutia tiež urýchľujú. Preto je dôležité, aby prostriedky na ošetrovanie pleti obsahovali antioxidanty!

Príznakom výraznej prítomnosti voľných radikálov v koži sú fľaky na jej povrchu. Čím ich je viacej, tým intenzívnejšie je starnutie celého organizmu a poškodenie aj vnútorných orgánov voľnými radikálmi! Hovorí sa, že koža je oknom, cez ktoré môžeme vidieť vnútro nášho tela. Ideálny kožný prípravok robí kožu nielen jemnejšiu, ale ju aj chráni pred poškodením, podporuje jej hojenie a napomáha k jej mladistvému vzhľadu. V tejto súvislosti Dr. FIFE tvrdí, že nejestvuje lepší prírodný prostriedok na ošetrovanie kože ako kokosový tuk. No nielen to, kokosový tuk spevňuje väzivové tkanivo – kolagén, a tak koža nie je ochabnutá a zvrásnená. Kokosový tuk v mnohých prípadoch dokonca kožu aj lieči! Dr. FIFE zažil sám na sebe to, že vďaka každodennej aplikácii kokosového tuku zmizli z jeho kože prekancerogénne poškodenia, z ktorých sa mohla vyvinúť rakovina kože.

Je dobre známe, že ľudia žijúci v horúcich zemepisných šírkach bývajú oblečení veľmi sporo a od vekov sú vystavovaní prudkému slnku. No napriek to- mu majú krásnu pokožku bez škvŕn a rakoviny. Dr. FIFE je presvedčený o tom, že to je vďaka konzumácii kokosových orechov, tuku z nich a aj preto, že sa ním natierajú. Ten vniká do kože a do buniek kolagénu, a tak ich intenzívne slnečné žiarenie nepoškodí, aj keď sú mu vystavení mnoho hodín.

Okrem toho má kokosový tuk, ako už vieme, aj antibakteriálne účinky, a tak Polynézania trpia len veľmi zriedka na kožné infekcie alebo akné. Treba si ale uvedomiť, že koža nepredstavuje len mechanickú bariéru nášho tela proti rôznym škodlivinám. Ona je aj chemickou bariérou. A tak má zdravá pokožka pH okolo 5,0. Pot obsahuje kyselinu močovú a mliečnu a spolu s kožným mazom udržuje takéto pH. Pot nemáme vo všeobecnosti veľmi radi, ale je vlastne naším pomocníkom. Spolu s kožným mazom bráni tomu, aby na našej koži prosperovali nebezpečné baktérie (!).

Je zaujímavé, že maz, ktorý produkuje naša koža, obsahuje aj tuk s MK so stredne dlhými reťazcami. A ten – ako už vieme – má antibakteriálne účinky. Ak teda používame kokosový tuk, či už v rámci stravovania, alebo ho nanášame na kožu, jej obranyschopnosť sa posilňuje. Sprchovaním alebo kúpeľom sa táto ochranná vrstva zmyje a kým sa vytvorí znovu, je naša koža zraniteľnejšia. Ak ale použijeme nejaký prípravok obsahujúci kokosový tuk, antibakteriálna vrstva na našej koži sa obnoví veľmi rýchlo. Pre ľudí, ktorí majú časté kožné infekcie, je toto odporúčanie ešte viac dôležité.

Už bolo spomenuté, že vzhľad žien z Polynézie robí kokosovému tuku presvedčivú reklamu. Avšak na jeho úžasné účinky prisahajú aj kaderníčky, ktoré majú s nim skúsenosti, píše Dr. FIFE. Pritom sú náklady na starostlivosť o vlasy s kokosovým tukom sú len zlomkom toho, čo zaplatia v kaderníckych salónoch. Dokonca nemusíte ísť ani ku kaderníčke, vlasy si ošetríte doma samy. Kokosový olej si jednoducho votrie do vlasov a tie si po 1 hodine umyjete. To má ale ešte jednu prednosť – odstraňuje lupiny. O tom sa presvedčil sám Dr. FIFE, ktorý zápasil s týmto problémom od mladosti. Pomáhali mu len medicinálne šampóny. Ale keď sa dozvedel, aké agresívne chemikálie tieto šampóny obsahujú, rozhodol sa, že ich nebude používať. Samozrejme mal zase problémy s lupinami. Skúšal znovu všeličo, no pomohol mu až kokosový olej.

III.9.7. MÔŽEME BYŤ S KOKOSOVÝM TUKOM ZDRAVŠÍ?

Informácie z knihy Dr. FIFEHO (5),ako aj moderný medicínsky výskum to jednoznačne potvrdzujú. Zopakujem si teda, v čom všetko môže byť kokosový tuk prospešný pre naše zdravie:

• Kokosový tuk trávi ľudské telo ináč ako ostatné tuky. Na jeho trávenie nepotrebuje dokonca ani enzýmy pankreasu a ani žlčové kyseliny. Tým sa výrazne odľahčuje zažívací trakt!
• Tuky získané z kokosových orechov sa dostávajú priamo do pečene cez tzv. portálnu cievu. Dochádza tak k ich priamej premene na energiu a ak ich nie je príliš veľa, neukladajú sa v tele ako iné tuky. Toto je významné aj pri podvýžive, lebo organizmus získava energiu účinne a rýchlo!
• MK v kokosovom tuku zlepšujú absorbciu minerálov (najmä vápnika a horčíka ),vitamínov radu B a vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K) ako aj betakaroténu a niektorých aminokyselín.
• Kokosový tuk aktivuje metabolizmus, posilňuje organizmus a zlepšuje fungovanie štítnej žľazy!
• Napomáha zbavovať sa nadbytočného telesného tuku, samozrejme za predpokladu, že sa človek neprejedá a hýbe sa. 
• Kokosový tuk nepodporuje zvyšovanie hladiny cholesterolu a na druhej strane bráni zhlukovaniu krvných doštičiek (trombocytov), takže nepriamo chráni pred tvorbou krvných zrazenín! – Má ale dokonca aj anti-epileptické účinky.
• Ľudia, ktorí konzumujú stravu obsahujúcu kokosový tuk, trpia najmenej na srdcovo cievne ochorenia, a to dokonca aj vtedy, keď 50% ich každodenných kalórií získavajú aj z iných nasýtených tukov.

Tento zoznam pozitívnych účinkov kokosového tuku na ľudské zdravie nie je určité konečný.

IV. ESENCIÁLNE MASTNÉ KYSELINY

Jedná sa o MK, ktoré musíme prijímať v potrave, lebo naše telo si ich nedokáže tvoriť. Pre naše zdravie sú nenahraditeľné! Najdôležitejšie sú MK Ω6 (kyselina linolénová) a Ω3 (kyselina a linolová). Sú to nenasýtené MK. Dôležité sú aj MK so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov, aké sú napríklad v kokosovom tuku, ale tie sa označujú za „podmienečne esenciálne“. Toto označenie sa vysvetľuje tým, že sú rovnako dôležité, no za určitých podmienok. Esenciálne MK sa nachádzajú vo väčšine rastlinných olejov, ale ich vlastnosti sú často zhoršované, alebo dokonca úplne znehodnocované, priemyselným spracovaním (rafinovaním a ohrevom).Prínos priemyselne spracovaných tukov pre naše zdravie je preto problematický, ba naopak takéto tuky môžu byť pre zdravie človeka vyložene škodlivé! Ešte horšie je to s trans-MK nachádzajúcich sa v stužených tukoch a v margarínoch! ( viac informácií o nich nájdete v prílohe tohto článku.)

Význam MK so stredne dlhým reťazcom uhľovodíkov je aj v tom, že spolu so základnými esenciálnymi MK (Ω3 a Ω6)  pôsobia synergicky, takže telo tieto tuky lepšie zužitkuje. A tak strava obsahujúca dostatok kokosového tuku môže zvýšiť účinnosť esenciálnych MK až o 100 %! No to nie je ešte všetko, lebo kokosový tuk pôsobí aj ako antioxidant – chráni esenciálne MK v našom tele pred ich poškodením oxidáciou.

Podľa odporúčaní WHO by sme mali prijímať denne 3 % kalórií z esenciálnych MK. Pre MK so stredne dlhým reťazcom ale takéto odporúčania nejestvujú.

Ale je známe, že dojčatá by mali prijímať 5 až 10 % kalórií z takýchto zdrojov. Aj zo skúseností o tom, ako sa stravujú obyvatelia tichomorských ostrovov vieme, že získavajú z kokosového tuku až 50 % svojich kalórií bez toho, že by to malo na ich zdravie nejaký nepriaznivý vplyv. Takže sa zdá, že pre naše zdravie je veľmi prospešné prijímať určité neveľké percento esenciálnych MK spolu s väčším množstvom MK so stredne dlhým reťazcom.

Experti na výživu udávajú že pomer Ω-6 a Ω-3 MK by mal byť 2 : 1 až 3 : 1, no realita je taká, že tento pomer je často 10 : 1, ba aj vyšší. Ak sú ale tieto MK znehodnotené rafináciou alebo oxidáciou (prepálené oleje) a v strave nemáme MK so stredne dlhými reťazcami, potom sa nemôžeme čudovať, že najmä v krajinách západu trpí tak veľa ľudí na vážne chronické choroby. Samozrejme prispievajú k tomu aj ďalšie nepriaznivé faktory: nedostatok pohybu, veľa toxických látok zo životného prostredia, nadmerný stres…

IV.1. Oboznámte sa s tukmi z trópov

Ak chceme využívať úžasné prínosy tukov obsahujúcich MK so stredne dlhými reťazcami uhľovodíkov, musíme konzumovať prírodné potraviny, ktoré ich obsahujú. V u nás bežne dostupných potravinách s nachádzajú takéto MK len v plnotučnom mlieku a v masle, ale aj to len v skutočne malom množstve a za predpokladu, že nebol z nich odstránený tuk. Maslo ich obsahuje napríklad 6 %, teda skutočne málo.

Za tuky z trópov, teda „tropické tuky“, sa považujú tuky z plodov paliem alebo z ich jadier. V nich je podiel MK so stredne dlhým reťazcom z jadier 58 %. V prípade kokosového tuku je to až 63 %. Dreň z kokosových orechov obsahuje 33 % tuku a kokosové mlieko 24 %. Tieto tropické tuky obsahujú teda veľké percento nasýtených tukov, a preto sú veľmi stabilné. Prejavuje sa to okrem iného aj tým, že do teploty 25 °C sú v pevnom skupenstve. Nad touto hranicou sa stávajú tekuté a keďže sme zvyknutí na to, že „oleje“ vo všeobecnosti sú tekuté, budem teraz v ďalšom opise používať názov „olej“.

Tropické oleje možno získavať z rôznych druhov paliem, no ak sa použijú v jedlách, ich chuť a konzistenciu sotva rozlíšime. Ale v skutočnosti sa líšia tak vo výživovej hodnote, ako aj v obsahu MK. Na rozdiel od väčšiny iných rastlinných olejov obsahujú tropické oleje, najmä palmový z jadier a kokosový, prevažne zdravé MK so stredne dlhým reťazcom. Tento článok je venovaný hlavne kokosovému oleju, ktorý sa získava z palmy kokosovej. Vzhľadom na vysoký objem tuku (33%) je jeho získavanie z kokosových orechov pomerne jednoduché. Tradične sa získava ohrevom alebo fermentáciou z čerstvých alebo sušených kokosových orechov. Teplota ohrevu je volená tak, aby neovplyvnila kvalitu tuku, ktorý je aj pri zvýšenej teplote veľmi stabilný. Pri varení a pečení s kokosovým olejom sa odporúča, aby teplota neprekročila 180 °C.

Avšak treba vedieť, že existujú rôzne postupy spracovávania kokosových orechov. To sa potom prejavuje na kvalite, vzhľade, chuti a aj aróme koncových produktov (!). Preto delíme kokosové oleje do dvoch kategórií:

• Rafinované, bielené a dezodorované (označujú sa skratkou „BRD“ (z anglického jazyka: „Bleached, Refined a Deodorized“),
• Natívne (teda prirodzené). Toto označenie nie je ale oficiálne. Naznačuje len skutočnosť, že takýto tuk bol získavaný pri nízkych teplotách a bez chemických prímesí (!).

Oleje „BRD“ sa pripravujú normálne z vysušenej dužiny, ktorá sa volá kopra. Tento olej sa využíva najmä v kozmetike a v potravinárstve. Pri jeho produkcii sa aplikujú vysoké teploty a chemické látky. Napriek tomu sa považuje za zdravý, lebo MK zostávajú v ňom intaktné. BRD-olej je normálne bielej farby, bez chuti a vône. Preto ho mnohí uprednostňujú na varenie a aj na starostlivosť o telo, lebo neovplyvňuje chuť jedla a po nanesení na telo nezanecháva žiadny zápach.

Na druhej strane sa väčšina natívnych kokosových olejov vyrába z čerstvých kokosových orechov a nie z kopry. Tento olej si preto zachováva prirodzené sekundárne rastlinné látky, vďaka ktorým má výnimočnú chuť a vôňu čerstvých kokosových orechov. V tuhom stave je biely, no v tekutom je kryštálovo priehľadný ako voda. Natívny kokosový olej má príjemnú, jemnú kokosovú chuť, kým chuť BRD-oleja je nevýrazná, akoby vytuchnutá.

Jestvujú ešte aj oleje, ktoré sú označované ako natívne, hoci sú vyrobené z vysušenej kopry. Nazývajú sa „Cochin-oleje“. Tento ich názov je odvodený od indického mesta Cochin, kde sú veľmi obľúbené. Avšak majú výrazný zápach a chuť a sú aj mierne sfarbené. Ako vidno z tohto opisu, je viacero druhov kokosových olejov. Avšak dovoľujem si odporúčať „extra panenské“ z „bio-produkcie“, lisované za studena.

V. KOKOSOVÉ OLEJE V KUCHYNI

Zaradenie kokosového oleja do vášho jedálnička neznemená, že musíte zvýšiť spotrebu tukov. Jednoducho nahraďte nim tie tuky, ktoré ste používali doteraz. Ale predovšetkým vylúčte margaríny, tuky na pečenie a rafinované oleje! Olivový olej lisovaný za studena a maslo sú v poriadku, ale aj tie treba konzumovať s mierou. Pamätajte na to, že tuky majú najviac kalórií, najmä ak potrebujete schudnúť (!). Kokosový olej v tuhom stave možno natierať aj priamo na chlieb miesto masla, alebo ho možno s maslom zmiešať. Ale kokosový olej sa nehodí na šaláty servírované za studena, lebo – ako vieme – pri teplote 25 °C tuhne. Na tento účel je lepší olivový olej.

Bod dymenia kokosového oleja je 180 °C. Preto pri príprave jedál s týmto olejom je treba dbať na to, aby jeho teplota neprekročila túto hranicu. Jeho producenti udávajú toto odporúčanie aj na obaloch. Avšak uvedená teplotná hranica 180 °C neznamená žiadny problém, lebo táto teplota je dostatočná aj na pečenie a aj na prípravu jedál na panvici. Ak ale začne olej dymiť, znamená to, že teplota 180 °C bola prekročená a je potrebné ju znížiť. Avšak pri pečení, napríklad chleba, môže byť teplota nastavená na rúre aj vyššia, lebo teplota vo vnútri je pod 100 °C.

Na prípravu jedál s kokosovým olejom nie sú potrebné žiadne špeciálne návody alebo recepty. Dr. FIFE odporúča kokosový olej aj na pečenie, hoci v podstate je proti takejto príprave jedál, lebo ak sa použijú bežné rastlinné oleje, vznikajú z nich pri pečení toxické látky (!). S kokosovým olejom je to ale-ako už vieme- ináč a ak sa neprekročí pri príprave jedál s nim teplota 180 °C, jedla s nim pripravené sú skutočne zdravé.

V.1. Kokosové orechy a produkty z nich

Pre naše zdravie nie je prínosný len čistý kokosový tuk, ale aj kokosová dužina a mlieko. Napríklad čerstvá dužina z kokosového orecha obsahuje až 33 % tuku a 200 gramov sušenej kokosovej dužiny (kopry) vydá 3,5 polievkovej lyžice oleja. Okrem toho poskytuje kokosová dužina, či už čerstvá alebo sušená, množstvo balastných látok, ktoré sú – ako je dobre známe – veľmi potrebné na podporu zdravého zažívacieho ústrojenstva. Jedna šálka sušenej kopry obsahuje 9 gramov balastných látok, čo je 3 až 4x viac, ako poskytuje väčšina ovocia a zeleniny! V kokosovom orechu je aj viacej bielkoviny ako v rovnakom množstve zelenej fazuľky, mrkvy alebo inej zeleniny. K tomu treba pridať ešte vitamíny B1, B2, B3, B6, C a E, ako aj kyselinu listovú a minerály vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, sodík a zinok (!).

Kokosovú dužinu možno dobre sušiť. Sušením sa zníži vnútorný obsah jej tekutej zložky z 52 % na asi len 2,5 %, ale v tomto stave vydrží aj mesiace, kým čerstvá dužina sa môže pokaziť behom niekoľkých dní.

Celé kokosové orechy je najlepšie nakupovať čo najčerstvejšie. Tie vydržia v dobrom stave aj niekoľko týždňov, no staré orechy môžu byť aj pokazené. Stav orecha možno zistiť jeho potrasením. Dá sa tak totiž zistiť, či je v ňom ešte tekutina. Ak už nie je, taký orech radšej nekúpte.

Na kokosových orechoch sú také jamky, ktorým a hovorí „kokosové oči“. Tie nesmú byť narušené. Práve cez ne sa najlepšie preniká do vnútra orecha a cez ne sa aj vypúšťa šťava z kokosového orecha. V jednom z tých „očí“ je tenká membrána, ktorá sa preráža pomerne ľahko, kým tie dve ďalšie sa prerážajú ťažšie. Môže byť na to potrebný klinec a kladivo. Po vypustení šťavy z orecha môžete jeho škrupinu rozbiť. Avšak táto škrupina je, najmä ak tento už nie je čerstvý, tvrdá, a tak jeho otvorenie nemusí byť celkom jednoducho záležitosťou a treba si dávať pri tom pozor! Keď sa to ale už podarí, treba vedieť, že dužina orecha je prekrytá vláknitou, hnedou membránou. Túto treba odstrániť kuchynskou škrabkou.

Dužina, ako aj tekutina z kokosového orecha, je citlivá na teplo, a preto ju treba uchovávať v chladničke a minúť behom niekoľkých dní. Treba ale ešte vysvetliť, že tekutina, ktorú získame z kokosového orecha, nie je ešte kokosové mlieko. „Kokosové mlieko“ je totiž umelo vytvorený produkt z dužiny kokosového orecha. Pri jeho výrobe sa zmieša dužina orecha s vodou, táto zmes sa vylisuje a tuhá zložka z nej sa odstráni. Tekutina, ktorá sa takto získa, to je kokosové mlieko. Obsahuje 17 až 24 % tuku. Kokosová voda, teda tekutina z vnútra kokosového orecha, je bezfarebná, mierne mútna a sladkastá tekutina. Naproti tomu je kokosové mlieko úplne biele. Vyzerá ako kravské mlieko, no ak ho chceme mať sladké, musíme ho osladiť. Je veľa možností konzumácie a použitia kokosového mlieka pri príprave jedál.

V.2. Odporúčaná denná dávka

Dr. FIFE uvádza v (5), že výskum ešte nestanovil odporúčanú dennú dávku kokosového tuku na dosiahnutie optimálneho účinku na zdravie človeka. (Táto kniha bola vydaná v r. 2004, ale bola vydaná potom až 7x a verzia, z ktorej som čerpal, bola vydaná v r. 2021.). Ale udáva takéto údaje pre dennú konzumáciu kokosového tuku a zložiek z kokosových orechov:

• 3,5 polievkových lyžíc tuku/oleja, čo odpovedá 50 gramom,
• 300 ml kokosového mlieka,
• 200 gramov drene z kokosového orecha.

Ako už bolo uvedené, MK zo stredne dlhými reťazcami uhľovodíkov majú antimikrobiálny účinok a štúdie preukázali, že tento účinok narastá so skonzumovaným množstvom tuku s takýmito MK. Nejde pritom ale len o tento účinok. Tieto tuky zlepšujú totiž aj zažívanie a chránia aj pred inými srdcovocievnymi chorobami! Aj tieto fakty sú asi dôvodom, prečo je problematické určiť odporúčanú dennú dávku kokosového tuku. Avšak tento tuk je pre človeka principiálne netoxický. FDA (agentúra pre lieky a potraviny v USA) ho udáva na zozname „všeobecne bezpečných potravín“. K tomuto faktu treba poznamenať, že na tento zoznam sa nedostane ľahko žiadna potravina. Avšak niektoré štúdie udávajú, že denný príjem tukov obsahujúcich MK so stredne dlhými reťazcami vo výške 1 gram na 1 kg telesnej hmotnosti je bezpečný. Takže pri hmotnosti 60 kg je to 5 polievkových lyžíc. A zase Dr. FIFE odporúča pre dospelých 2 až 4 polievkové lyžice. No nemusí to byť len priama konzumácia. Do tohto množstva možno zarátať aj tuky použité pri varení a pečení.

V otázke odporúčaného denného množstva kokosového tuku nemôžeme samozrejme obísť fakt, ktorý je spomenutý v tomto článku už na viacerých miestach. Tým je skutočnosť, že na Zemi sú miesta, najmä v Tichom oceáne, kde ľudia konzumujú evidentne vyššie dávky tohto tuku a pokiaľ sa stravovali /stravujú tradičným spôsobom, sršia zdravím. Samozrejme v tomto prípade treba brať do úvahy aj ďalšie faktory…

VI. ZÁVER

Ak urobíme anketu s určitou skupinou ľudí a opýtame sa ich, čo si cenia vo svojom živote najviac, dá sa predpokladať, že aspoň 90% z opýtaných odpovie, že zdravie. Lenže prianie je jedna vec a ako ho dosiahnuť druhá. Človek je stvorený geniálne a ak sa narodí zdravý a do normálnych životných pomerov, so svojím zdravým sa nemusí zvyčajne zaoberať. Ochranné systémy, ktoré sú v nás zakódované, nás chránia, a to často aj vtedy, keď ich doslova provokujeme. A tak mladé organizmy znesú toho veľa bez väčšej ujmy…

Zdravím a prevenciou jeho zachovania sa prakticky vôbec netrápime a väčšinou sa nad tým, ako si ho zachovať, ani nezamýšľame, hoci iným aspektom života, často nepodstatným, venujeme veľkú pozornosť a veľa času. Očividne sa veľká časť z nás spolieha na to, že keď to bude potrebné, pomôžu lekári. No môžeme sa skutočne spoliehať na to, že nám pomôžu vždy a správne? Napriek tomu, že medicínska veda dosiahla veľký pokrok, nemôžeme odpovedať na túto otázku jednoznačne áno. Potvrdzujú to napríklad aj mnohí ľudia, ktorých stretávam a ktorí sa sťažujú, že im nevie pomôcť žiadny lekár, hoci ich už navštívili viacerých a ich problémy sa ťahajú mesiace, ba roky. V čom je tade asi problém?

Faktorov ohrozujúcich naše zdravie, je mnoho a viaceré, tak povediac zrejmé, ako fajčenie, alkohol, drogy, zlá životospráva, nadmerný stres a niektoré ďalšie, sú už dobre známe. Napriek tomu ich pomerne veľa ľudí ignoruje, ale len dovtedy, kým sa ich zdravotný stav výrazne nezhorší. Do druhej skupiny nepriaznivých faktorov možno zaradiť napríklad nedostatok, alebo úplnú absenciu, pohybu, prejedanie sa a nadmerné alebo zbytočné užívanie liekov a farmaceutických prípravkov. Vplyv týchto negatívnych faktorov na naše zdravie je často jasný, a tak by sme si mohli povedať, že je to predsa evidentné. No život ukazuje, že tomu tak nie je. Stačí vziať len do úvahy, koľko pribúda v tzv. vyspelom svete obéznych ľudí a diabetikov, alebo štatistický údaj o tom, aká je spotreba voľnopredajných prostriedkov proti bolesti… A keď sa tak dívam na týchto ľudí, mám dojem, že ich to ani veľmi netrápi. Preto sa musím sa opýtať, či zdravie predstavuje pre nich skutočne takú hodnotu, že by ju dali v tom dotazníku spomenutom v úvode tohto záveru na prvé miesto?

No je tu aj tretia skupina faktorov významne ovplyvňujúcich a ohrozujúcich naše zdravie. Ale tieto faktory sa odlišujú od tých vyššie menovaných v tom, že ohrozujú aj tých ľudí, ktorí sa snažia chovať voči svojmu zdraviu zodpovedne. Sú to nenápadné, nazval by som ich „plazivé“, faktory nahlodávajúce naše zdravie mnoho rokov, kým sa prejavia. Ich následky sa objavia napr. pri preventívnej alebo aj nepreventívnej lekárskej kontrole. Ich eliminácia nemusí byť ani veľmi zložitá, lenže súčasná medicína ich začne ihneď liečiť s liekmi, hoci to často nie je potrebné a mohli by sa liečiť aj bez nich. No a potom začne skoro vždy špirála vyšetrení, kontrol a postupného predpisovania ďalších liekov. A k tomu sa neraz pridávajú obavy a strach pacientov, lebo komunikácia medzi lekárom a pacientom je často vzdialená od ideálu.

A práve dvom takýmto nenápadným, „plazivým“ faktorom, ktorých účinok si neuvedomujeme, lebo nebolia, som sa rozhodol venovať moje dva posledné dva články:

1. „Prečo je nevyhnutné mať príjem vápnika pod kontrolou“

Je to preto, lebo ak náš metabolizmus nemá vápnik pod kontrolou, ten sa ukladá v tele aj tam, kde nemá čo hľadať. Najhoršie je, keď sa usadzuje v cievach, a tak prispieva k vysokému krvného tlaku a k ich vápenateniu (sklerotizácii). A najhoršia, je sklerotizácia mitochondrií v bunkách! Bunky sa stávajú nefunkčné a predčasne hynú. No a tento proces sa pripisuje „zlému“ cholesterolu, ktorý treba liečiť liekmi. Že nám môžu tieto lieky zničiť zdravie? Nevadí! Hlavné je, že budeme mať cholesterol „v norme“…

• „Význam tukov pre zdravie človeka“

Táto otázka je významná preto, lebo nevhodné tuky telo vstrebáva obťažne, niektoré vôbec. Tieto tuky sa potom usadzujú v tele, prispievajú k nadváhe, vyvolávajú zápaly a oxidačný stres, a tak poškodzujú mitochondrie a bunky. Tie potom tiež predčasne hynú, alebo sa zvrhávajú. Platí totiž tvrdá pravda: ak sú choré mitochondrie, sú choré aj bunky. A keď je už veľa chorých buniek, je chorý aj človek!

   ——————————————————————————————————

O čom človek nevie, tomu nevenuje pozornosť a nevie sa ani brániť. Ak nevenuje tejto problematike pozornosť z osobnej iniciatívy, patrí do skupiny ohrozených. A ako sa ukazuje, táto skupina „ohrozených“ je obrovská! Oficiálna medicína sa totiž skutočným príčinám týchto problémov takmer vôbec nevenuje a lieči len ich následky. A ako už bolo uvedené, najmä predpisovaním liekov, často nebezpečných, akými sú napríklad statíny na znižovanie cholesterolu.

Na druhej strane obchody sú plné nevhodných tukov, olejov a margarínov, ktoré sú navyše aj v mnohých potravinách. V nich sú ale aj ďalšie problematické látky: umelé sladidlá (napríklad aspartam ), „éčka“, farbivá, odorizanty… No a v ovocí a v zelenine je zase veľa herbicídov/pesticídov (napríklad na báze glyfosatu), ako aj umelých hnojív…

Aj keď sa nám zdá, najmä v mladosti, že zdravie je zadarmo, nie je tomu tak a nikdy ani nebolo! Čím viac ľudí to pochopí a čím skôr, tým lepšie pre nich, ale aj pre spoločnosť. Chorobnosť narastá obrovským tempom, a tak aj ekonomicky silné štáty majú problémy s financovaním zdravotníctva. Avšak práve rezort zdravotníctva by mal dbať na osvetu a prevenciu. Tú, ktorú propaguje a čiastočne podporuje vo forme preventívnych prehliadok, to nie je skutočná prevencia. Skutočná prevencia je taká, že človek neochorie a nie tá, že sa mu zistí nejaká choroba včas!

VII. Margaríny a transformované tuky

VII.1. Margaríny

Margarín je potravinársky výrobok vo forme tuhej, tvárnej emulzie z tuhých a/alebo kvapalných rastlinných a/alebo živočíšnych tukov s nízkym obsahom mliečneho tuku. Podľa obsahu jednotlivých zložiek rozoznávame viacero druhov margarínov.

Vynálezcom margarínu bol francúzsky vedec Mege-Mouries, ktorý ho vyrobil na základe zadania cisára Napoleona III. pre armádu v 19.storočí.V tom čase bol vo Francúzsku nedostatok masla a bol problém s jeho zásobovaním pre armádu. Mege-Mouries rozdelil hovädzí loj kryštalizáciou na dve frakcie. Kvapalnejšiu, ktorá sa podobá mliečnemu tuku, premiešal s mliekom, ktoré malo teplotu kravy a výsledný produkt podobajúci sa smotane schladil studenou vodou. Tento produkt sa podobal svojou konzistenciou maslu, Mal perleťovú farbu, od ktorej sa odvodil aj jeho názov. Ten vychádzal z gréckeho názvu perly: „margaritari“. Avšak uvádza sa aj iné vysvetlenie, podľa ktorého je odvodený margarín podľa „kyseliny margarovej“. Mege-Mouries si dal tento vynález patentovať v roku 1869. Avšak jeho priemyselná výroba sa začal až v 20. rokoch 20. storočia. Zahájili ju holandskí obchodníci A.J. Jurgens a Samuel van den Bergh založením spoločnosti „Margarine Unie“.

Produkcia margarínov bola rôzna a rôzne boli aj zložky, ktoré sa pri ich výrobe používali. Základom výroby margarínov je tzv. „tuková násada“, zmes kvapalných rastlinných olejov a pevných tukov. Pevné tuky sa získavajú najmä z tropických olejov. Tieto sa používajú priamo, alebo sa získavajú ich úpravou.

Výroba margarínov prešla od jeho objavu výraznými zmenami. Namiesto loja sa používali rôzne suroviny, aj čiastočne stužené tuky. Z nich vznikali ako vedľajší produkt čiastočného stužovania trans-mastné kyseliny.

Zoznam tukov, ktoré sa používali pri výrobe margarínov je veľmi zaujímavý. Do roku 1875 to bol len loj, no potom to už boli rôzne oleje a tuky: olivový, bavlníkový, sezamový, sójový, repkový, podzemnicový, slnečnicový a kukuričný olej a tuky: veľrybí, bravčový, kokosový, palmojadrový.

VII.2. Transformované tuky

História transformovaných tukov sa začala vlastne udelením Nobelovej ceny Paulovi Sabatierovi za objavenie princípu hydrogenácie v plynnej fáze. Avšak nemecký chemik Wilhelm Norman dokázal v roku 1901, že hydrogenizáciu možno uskutočňovať aj v tekutých olejoch. Tento objav si nechal v r. 1902 patentovať.

Americký podnikatelia William Procter (vyrábal sviečky) a jeho švagor James Gamble (vyrábal mydlá) sa spojili, založili firmu „Procter and Gamble“, odkúpili patent Wilhelma Normana a začali vyrábať prvý hydrogenizovaný tuk na pečenie z bavlníkového oleja. Písal sa rok 1911. Tento hydrogenizovaný tuk dostal názov „Crisco“. Neskôr nahradili bavlníkový olej olejom z geneticky modifikovanej sóje a plne hydrogenizovaného palmového oleja.

„Crisco“ bol prezentovaný ako zdravší, lepšie stráviteľnejší, čistejší, lacnejší a modernejší ako bravčová masť. Ženy, ktoré ho používali, boli vykresľované ako dobré manželky a matky, ich kuchyne boli vraj bez nepríjemných pachov. “Crisco“ nahradilo jednoducho dvoch konkurentov bravčovú masť a maslo, a to vďaka úspešnej, hoci klamnej reklame. Veď kto by nechcel náhradu masla, ktorá je lacnejšia, má dlhšiu dobu spotrebovania a predáva sa ešte aj s kuchárskou knihou zdarma? Samozrejme plnú receptov s „Criscom“.

Takto sa začala éra, ktorá znamenala éru najväčších chronických zápalov na celom svete! Keď sa ale začali objavovať prvé signály ochorení srdca, rakoviny, cukrovky a artritídy, nenásytná firma P&G robila všetko preto, aby to zatajila a poprela. Jedným z nastrčených vedcov bol Dr. Fred Mattson. Ten presvedčil vládu USA, ako aj Americkú srdcovú spoločnosť (AHA), že vinníkom týchto chorôb je živočíšny tuk a nie margarín. Avšak skutočnosť bola úplne iná! Práve transformované tuky boli hlavným vinníkom epidémie srdcových chorôb, rakoviny, cukrovky 2. typu a iných chronických chorôb. V dobe pred nástupom „Crisca“ boli tieto choroby veľmi zriedkavé (!). Kým spoločnosti produkujúce a predávajúce transformované tuky slávili veľké úspechy, ľudia zomierali na tieto choroby. Bol to veľký zločin voči ľudstvu, avšak médiá a FDA mlčali skoro celé storočie. Nebezpečenstvá a následky transformovaných tukov nerozpoznali ani lekári. No a zdá sa, že mnohí si ich neuvedomujú dodnes.

VIII. Zoznam použitej literatúry

1. Článok z internetu z roku 2011, autor neuvedený
2. Budwig Johanna: Lnený olej ; Pragma, 2. vydanie ;1994
3. Budwig Johanna: Öl – Eiweiss-Kost ; Sensei, 2. vydanie ;2002
4. Fuchsberger Martin: Prečo je nutné mať príjem vápnika pod kontrolou; 04/2025 (https://www.belobog.sk/preco-je-nevyhnutne-mat-prijem-vapnika-pod-kontrolou/)
5. Fife Bruce: Kokosöl, das Geheimniss gesunder Zellen ; KOPP Verlag 2021; 7. vydanie
6. Hartenbach Walter: Die Cholesterin Lüge – das Märchen vom bösen Cholesterin ; KOPP Verlag ; 2015
7. Colpo Anthony: Der grosse Cholesterin-Schwindel ; KOPP Verlag ;2014, 5. vydanie
8. Kuklinski Bodo: Mitochondrien ; Aurum ; 2016, 2. vydanie
9. Fuchsberger Martin: Ako je to vlastne s cholesterolom a so znižovaním jeho hladiny v krvi preparátmi nazývanými „statiny“ ; 2016
10. Wikipedia: Margarín „https://sk.wikipedia.org/w/index.php“
11. Werma On: Budwig protocol ;2020
12. Neumann Bernd: Pozor, lékař! DIALOG ;2014

V Žiline, jún 2025.
Ing. Martin Fuchsberger