Pôvodne vyšlo 26. 6. 2025 tu: https://www.facebook.com/groups/760964614520405/?multi_permalinks=1725240308092826¬if_id=1750978301077278
Ak by mal človek povedať, čo najkratšie, na čo je hudba, odpovedal by – pre dušu.
Sú ľudia, pre ktorých je hudba hodnota. Pre niektorých menšia, pre iných väčšia. Životná hodnota.
Dnes možno v spoločnosti prevažuje vnímanie hudby nie až tak vedomé. A hudba, tá populárna, je zväčša pre zábavu, pre ukojenie pudov a hlavne je upravená tak, aby bola pre obchod. Pre obchod v rádiách a iných médiách. V komerčných – ako to vnímajú mnohí hudobníci – je hudba vyplnením priestoru medzi reklamami. To je teda obchodná, alebo – cudzím slovom – komerčná hudba. Tá sa vyrába ako priemysel a upravujú ju na základe vypočítaných a nakoniec aj zautomatizovaných postupov.
To však je z hľadiska úlohy hudby nie tak zásadný spôsob. Spôsob obchodnej hudby je pomerne nový – ustálený s rozvojom elektronických médií. Avšak zásadná – dejinná úloha hudby je naďalej živá. Hudba pre dušu.
Hudba pre zábavu, ak keď sa týka veľkého množstva ľudí, nie je hlavný spôsob. Dokázať sa to dá celkom jednoducho:
Ak hlavná úloha hudby je oslovenie duše, tak v tom máme aj zábavu. Lebo duša je nie len hĺbavá, vznešená, ale v rámci živla vetra je aj hravá. Takže akási hravosť – zábava – je súčasťou hudby pre dušu. Ale nie je to jediná hodnota duše.
Ak by sme brali hudbu ako zábavu, čo je príklad zábavnej hudby, tak áno, je to jedna rovina hudby, ale v zábavnej hudbe nie sú zastúpené ďalšie zložky duše. Takže duševná a vlastne aj duchovná hudba môže obsahovať aj hravosť, alebo zábavu, ale zábavná hudba už tie ostatné zložky hudby pre dušu neobsahuje. Nie je teda celostná.
A to sa týka aj zodpovednosti tvorcov alebo sprostredkovateľov hudby. Hravosť v hudbe pre dušu je v súlade so zodpovednosťou. Jej zábavnosť nie je nebezpečná. Pisateľ uvedie ako príklad niečo z toho, za čo zodpovedá – „Hraj hudbička“ a „Na doline“ sú v podstate hravé a zábavné piesne, ale sú súčasťou hudby pre dušu. Vo vyhraneno zábavnej hudbe však máme často množstvo javov, ktoré sú v rozpore s hudbou pre dušu. Ako napríklad stavy vedomia – úpadkovosť rôzneho druhu, škodoradosť, sebeckosť, útočnosť, ako aj nadmerné tlačenie, ba až zneužívanie pudov, napríklad pohlavného. Teda – takéto zameranie môžeme vidieť vo veľkej časti populárnej, a vlastne aj folklórnej hudby, pričom „pop“ a „folk“ je vlastne to isté slovo a v latinčine a germánčine to značí ľud. Áno, je to istým spôsobom v poriadku, že takáto hudba má svoje miesto, ale nemalo by to vylučovať iné druhy hudby. Nemalo by to smerovať k tomu, že ku kope nevedomosti pridáme na Vianoce nejaké tie kostolné piesne a máme akože kultúru vymaľovanú.
Mimochodom – zdravá a prirodzená pohlavnosť je súčasťou prírodného ducha. To ale nemusí zákonite spieť k zneužívaniu tohto javu v obchode. Môže to byť teda podobne, ako hravosť, súčasťou duševno-duchovného poňatia hudby a všeobecne umenia.
Pravdaže, táto snaha o vyjadrenie poslania hudby nemá spieť k tomu, aby sme hudobníkov delili na správnych a nesprávnych. V žiadnom prípade. Stavy vedomia tvorcov a ich zodpovednosť – to je to , na čo človek teraz cieli. A tiež stav vedomia, s akým si hudbu vyberám. Pretože jej v každom prípade otváram dvere do svojej duše. Môžem to tam triediť, ale je to vlastne potom práca navyše. Asi ako pustiť do domu všetkých a potom ich triediť na tých, ktorí môžu ostať a na tých, ktorí majú odísť. Niektorí už odísť nechcú, ako pieseň „mozgodlabák“. Na to sú vlastne spôsoby, ako s hudbou v duši pracovať, ale prvými krokmi je určite vyhodnotenie a pozvánka.
Teraz práve vrcholí zbierka na disky „Chvála, Slnko“ a „V jednom kole“. Je možné, že teda vyjde aj na nahrávanie tej druhej, z nemalej časti už nahratej skupiny piesní. Pisateľ teraz nehovorí, že máte podporiť túto zbierku. Snažil sa – v polospánku pri prebúdzaní – nahliadnuť na to, či týmito piesňami sa mu podarilo napĺňať poslanie hudby tak, ako ho vníma. Či tie piesne ako celok majú to, čo od hudby očakáva. Teda – či oslovujú dušu, či majú schopnosť žiť a pomáhať žiť. Či nás spájajú s tým, čo je dobré a čo nás presahuje. Či majú schopnosť posilniť náš dobrý svet, naše krásne miesto v prírode, či majú silu a schopnosť prinášať nádej, držať nás na Ceste, posilňovať dobré vzťahy s javmi a bytosťami, udržať tento svet v súlade, dať našej duši pastvu. Človek ich nepovažuje len za svoje; tie piesne, nakoniec – spievalo v nich 10 hudobníkov, snažil sa vybrať nástroje zvukom aj polohou pôvodné, alebo dlhodobo udomácnené, väčšinu z nich aj vyrobil z prírody, v ktorej žijeme, posilňovaný jej duchom. To posúdenie bude na iných. Ale chvála vám – to nahliadanie nastať môže. Pretože tie piesne prišli hlavne pre vás. I keď si ich aj sám rád počúva. Ani nie len počtom hudobníkov, ale založením ducha považuje tie piesne za spoločenskú hodnotu.
O hudbe sa môže hovoriť, ale má sa hlavne hrať , spievať a počúvať. Na to, aby sa tak mohlo stať, sa musíme niekedy snažiť. A tú snahu, tú nabudenosť, človek vidí.
Chvála za dary, priatelia, bytosti, rodina.
Miroslav Žiarislav Švický
