Prof. Jaroslav Husár: Čo mi chýba?

Myslím v riadení ekonomiky. Aby si to čitateľ lepšie uvedomil, treba vedieť, že produkcia ekonomiky = f( práca, pôda, kapitál), teda 3 faktorov. Vidíme koľko máme nezamestnaných, a teda jeden faktor má  väčší produkčný potenciál ako je reálne využívaný, obrazne miesto 100 ľudí pracuje iba 90. S pracovnou silou je to však náročnejšie.

Nedávno minister práce, predseda vlády a aj iní ministri denne hovorili o kurzarbeite, hrozné slovo. Nevedeli jeho slovenský pojem a zmysel. Svedčí to o ich neznalosti, lebo Prof. Briška vo svojom 800 stranovom diele už v roku 1943 píše o prechodnom skrátenom normálnom pracovnom čase v podniku, spravidla z dôvodu ekonomických problémov. Ten mohol byť zavedený jednostranne zamestnávateľom, alebo na základe obojstrannej dohody alebo na základe dohody sociálnych partnerov. Ale chýba mi viac z pohľadu optimálneho využitia faktoru práca. 
Píšem to aj preto, že mám dojem, že keď dnes vychádza mladý človek do života, teda po skončení školy, a mal by začínať samostatne zarábať, ide na úrad práce a zapíšu ho do zoznamu nezamestnaných. Nitriansky biskup Prof. Judák upozornil na problém rastúcej chudoby na púti v Šaštíne: 

„Chudobní Jahveho to je aj značná časť obyvateľov Slovenska. Vieme, že už dnes 700-tisíc žije na hranici sociálnej biedy. Koľkí to budú o niekoľko týždňov? A priznajme, nemuselo by to byť v takej miere“. 

Dnešní ekonomickí alchymisti, politici, uznávajú iba svoj názor a nepripustia, že sa mýlia.

Mladý človek sa dnes, ako vidíme v SR, stretne iba s hádkami ministrov, či „hasením“ situácie prezidentkou republiky. Len taká ho čaká budúcnosť? Veď on študoval, venoval svoje úsilie, aby sa stal rozhľadenou pracovnou silou. Čiže nezamestnaných nebude 90, ale 87. A pritom každý politik chváli svoje a haní cudzie, a to môže budiť dojem, že všetky ponuky politikov sú zároveň dobre a zlé.

Čo môžeme čakať? Aký bude konečný výsledok? Nedôvera voči všetkému. Mladí vo svojich 20. – 25. rokoch bez životného smeru. Pýtajú sa kam. Nuž a riešenie je odchod do Nemecka, Francúzska, či Británie.
Tento úvod nie je akýmsi výmyslom. Stretám končiacich ľudí.

Čo mi teda chýba?

Vrátim sa k ekonomike, jej riadeniu. Každý vyštudovaný ekonóm vie, že klasická škola zásadne riešila problém fungovania ekonomiky na báze vtedajších poznatkov a odvodila základnú rovnicu rovnováhy v podobe: úspory = investíciám, čiže ekonometricky S = I. Hospodársky život, výroba, akumulácia a distribúcia produkcie sa prirodzene zásadne obohacoval. Ricardo v Anglicku bojoval, aby vznikajúca buržoázia konečne priznala, že ak je niečo lacnejšie, čo Anglicko dovezie, treba podporovať dovoz. Je to známa Ricardova záhada pod názvom Ricardova teória komparatívnych výhod, čo sa oplatí dovážať a čo sa neoplatí dovážať.

Aj do ekonomickej reality musíme preniknúť cez porozumenie pojmov a vzťahov práve tak ako vo fyzike, či chémii. Európske ekonomiky mali nedostatok, či prebytok produkcie mnohých odvetví v 19 storočí. Keynes prišiel s myšlienkou, že fungovanie ekonomiky potrebuje novú syntézu, nový aspekt, prienik do skutočnosti, do fungovania ekonomiky.
Vyjadril to jeho známou rovnicou: (úspory – investície) – (príjmy vlády – výdavky vlády) = (export – import), teda ekonometricky

                                                                                (S – I) + (T – G) = (X – M)

čiže novou rovnicou rovnováhy. Ekonómovia dostali do rúk nový návod ako sa dostať k správnemu nazeraniu na ekonomický svet, k hodnoteniu vecí, teda k hodnoteniu rovnováhy ekonomiky, čiže jej fungovaniu; vlastne návod ako sa dostať k  pravde, pojem, ktorý som použil vyššie. Iba ona môže priviesť  k súladnej jednote, čo naši vládni ekonómovia a potom aj politici nedokážu. A tak ekonomika trpí, trmáca sa na svojej ceste zo strany na stranu. 

Iba na ilustráciu uvádzam z mojej knihy Aj ekonómia je veda číselné hodnoty za USA, aby som čitateľovi a vláde (poslal som knihu predsedovi vláde a aj prezidentke) zjednoznačnil hlboký význam pojmu rovnováhy:

Rovnováha aká nemá byť. Tieto údaje nám odhalili nepriaznivé fakty o ekonomike USA. Aj čitateľ napríklad vidí, že USA mali v roku 2008 všetky 3 členy rovnice rovnováhy negatívne. Odvtedy USA nedokázal tento problém vyriešiť. Treba si, povedal  by som, všeobecne uvedomiť, že človek už nepoužíva budzogáň, ale napr. nanoskop. Preniká do hlbín reality, aj v ekonómii.

Z povedaného vyplýva, že politici by si mali ozaj uvedomiť, čo je ekonómia. Je to ťažká otázka. Niektoré definície treba vedieť naspamäť. Dnes si každý totiž týmto slovom označuje niečo iné (neskončili fakulty). Jeden svoju ideológiu, druhý svoje náboženstvo, či tretí ba vlastnú popletenosť, alebo cudziu nezrozumiteľnosť, lebo sa odvolávajú aj na Keynesa, ale mu neporozumeli!

Nielen to. Všimol som si, že politici nerobia rozdiel medzi ekonómiou a ekonomikou. Aj zato, že definície nevedia naspamäť.

Možno si čitateľ pamätá ako sa novinári pýtali poslancov NR SR čo je HDP.  Ani B. Bugár  ani p. K. Tóthová nevedeli. Každá veda, teda aj ekonómia je múdrosť, teda pozostáva z poznatkov. Každá veda má dva, povedal by som, významné momenty. Prvým je moment teoretický, poznávanie pravdy, ako sme to videli vyššie a druhý je moment praktický, oživotvorenie pravdy, aj pravdy ekonomickej,, realizácia v praxi.

A tu sa dnes dopúšťame najväčšieho zanedbávania toho, čo nám ekonómia ponúka. Naša vláda nám od roku 1993 neponúka konkrétne číselné vyjadrenie Keynesovej rovnice rovnováhy. Hoc vývoj išiel ďalej a dnes ekonomiku, jej fungovanie opisujeme diferenčnými, ba dokonca i diferenciálnymi rovnicami.

Na to už vôbec nestačia vedomosti našich politikov.

Uviedol som problémy faktoru práca. Ale analogické sú problémy faktoru pôda. Máme dosť pôdy, vodu aj vhodné klimatické podmienky. V roku 1996 sme dokázali vypestovať 500 tisíc ton zeleniny, v roku 2002 to už bolo iba 361 tisíc ton. Pôda zostala nevyužitá. Ročne dovezieme zeleniny a zemiakov za 230 miliónov eur. To hovorí SPPK. Aj jabĺk spotrebujeme ročne 100 000 ton, ale vypestujeme len 30 000 ton. Zvyšok dovezieme z Poľska. Ovocné záhrady ležia ladom. 
To si naši politici neuvedomujú.

Teda naša uvedená funkcia produkcie ekonomiky je mimoriadne deformovaná.

Čitateľ to mohol čítať v Živote č. 36/2022. Človekovi sa to nechce veriť, ako sa zanedbávajú naše faktory a my budujeme automobilky na najlepšej pôde. Nemci si to rozmyslia a pretože je v Rumunsku lacnejšia pracovná sila, výrobu presunú a nám nechajú haly na zbúranie.

Tu mi teda chýba zdravý rozum politikov.

Záver

Hádam prvý, že pravda nepotrebuje, aby ju lož ponúkala. Uvedomil som si to, keďže hádky ministrov, ako sme zistili, sú založené na nepravdách.

Čo mi teda chýba? Neznalosť ekonómie, ktorú denne prezentujú naši politici a ich vládni ekonómovia. To je druhý záver. A tretí?
Nevážime si naše výrobné faktory a tak môžeme povedať, že nemáme slovenskú ekonomiku, ale ekonomiku zahraničných podnikov na Slovensku. 

Preto v chladničkách a boxoch dovážame bravčové mäso z Nemecka, Holandska a Španielska. Ak obmedzia vývoz; v dôsledky súčasnej energetickej krízy, problém má SR. Budúca križovatka pre SR.