Zabúdame vedecky riadiť ekonomiku

Kúpil so si knihu A. Greensapan, bývalý guvernér Centrálnej banky USA, Věk turbulencí. Na s. 46 píše: „Bol to však iný účel, ktorý mi umožnil dospieť k predstave, že by som sa jedného dňa mohol pokúsiť porozumieť hospodárstvu ako celku a predpovedať jeho vývoj (jh). V roku 1951 som sa zapísal na kurz matematickej štatistiky, technickej disciplíny založenej na predstave, že vnútorné fungovanie a vzájomné vzťahy vo veľkej ekonomike sa dajú skúmať , merať, modelovať a analyzovať matematicky. Dnes sa tomu hovorí ekonometria. ….Profesor Wolfowitz písal rovnice kriedou na tabuľu a dával nám ich preto na cyklostylovaných kópiách aby sme ich mohli študovať. 

 
Okamžite som videl silu týchto nových nástrojov (jh). Ak sa dá ekonomika presne modelovať s použitím empirických faktov a matematiky, potom sa dajú vyvodzovať metodicky prognózy vo veľkom miere, bez kvazivedeckej intuície používanej toľkými ekonomickými prognostikmi. Premýšľal som , ako by sa tieto modely dali využiť. Najdôležitejšie však bolo, že som vo veku 25 rokov našiel rozvíjajúci sa obor, v ktorom by som mohol excelovať.
Neskoršie som získal určitú zručnosť pri vytváraní celkom rozsiahlych ekonometrických modelov a dospieť k hlbšiemu oceneniu ich použitia, a aj k ich obmedzeniam. .…. Najmenej zdôrazňovanou výhodou formálnych modelov je jednoducho to, že ich použitie zaisťuje , aby základné pravidlá národného účtovníctva a ekonomických závislostí boli aplikované na súbor predpokladov. ….. Čím je model špecifickejší a bohatší, tým bude účinnejší. ….. Nemôžete vymyslieť model len tak zo vzduchu. Musia byť vyvodené z faktov. “
Myslím si, že čitateľ zistil, že sú to vážne tvrdenia. Aby som tieto tvrdenia previedol do konkrétnejšej podoby, uvádzam malý príklad, model o štyroch rovniciach, kde C sú výdavky obyvateľstva na spotrebu,  Y je HDP, I sú investície, Md je dopyt po peniazoch,  Ms je ponuka peňazí a r je úroková miera:
 
C = 132,5 + 0,65Y        rovnica spotreby obyvateľstva
I = 105 + o,1Y – 25r     rovnica investícií
Md = 0,3Y – 15r           rovnica dopytu peňazí
Ms = 60                         rovnica ponuky peňazí. Určuje centrálna banka

Po vyriešení tejto sústavy rovníc som získal tieto konkrétne hodnoty makroekonomických veličín:
Y = 450, C = 425, I = 25, r = 5, Md = 60 a Ms = 60.  
Hodnoty veličín sú konzistentné, teda nerozporné a skĺbené, čo je zásadnou požiadavkou makroekonómie a hlavne národného účtovníctva.

Teraz je zrejmé, že metóda, spôsob získania celkového obrazu ekonomických aktivít ekonomiky aj SR je esenciálne, podstatné pre efektívne zasahovanie do jej správania. A práve toto je funkcia ekonometrie a jej dátovej bázy národného účtovníctva. Inak, tvorca hospodárskej politiky potrebuje teoretickú superštruktúru, ktorá mu slúži na analýzu stavu, reality, obrazu ekonomiky. Makroekonómia je separátna disciplína s jej vlastnými pravidlami, pretože sa zaujíma o agregované ekonomické veličiny, ktoré nie sú obyčajným súčtom individuálnych aktivít. Jej úlohou je stabilizovať chod ekonomiky, čo sa hlbšie dá uskutočniť vhodným nástrojom, ekonometriou.

Čitateľ iste vie, že tvorba ekonomickej politiky je narábanie s určitým počtom nástrojov ekonomickej politiky tak, aby sa dosiahla množina predeterminovaných cieľov. Odpovedá teda na otázky, ako napríklad, ako sa zvýši úroveň HDP konkrétnym nárastom výdavkov vlády (G). Odpoveď je náročná.

Čitateľ vie, že konečným cieľom ekonomických aktivít krajiny je satisfakcia ľudských potrieb. To implikuje, že zdroje ekonomiky (práca, pôda, kapitál) musia byť plne využité a optimálne. Zistili sme, že ekonometria má za následok aj precíznosť ekonomických pojmov, ktoré je zväčša ťažko pochopiť verbálnym jazykom. Nielen to, ale púhe zhromažďovanie údajov a ich nejaké usporiadanie zriedka poskytne riešenie dôležitého ekonomického problému. Potrebujeme teóriu, aby sme dokázali interpretovať  čo nám údaje hovoria, čo je v nich skryté. Fakty z čísiel.
 
 
Záver
Moja úvaha má slúžiť tomu, aby čitateľ  porozumel povahe ekonomiky Slovenska, ak číta novinové správy, ale aj čo má žiadať od parlamentu či vlády, aby ekonomika dobre fungovala. Čitateľ už iste zistil z mojich aj minulých úvah, že kde je to len možné vyjadrujem svoje tvrdenia pomocou ekonometrie, a to v kontexte mojich skúseností; na ústave, kde som pracoval sme skonštruovali model, ktorý mal 2200 rovníc a 2500 premenných (mám výročnú správu). Ba aj kvôli zmyslu pre zodpovednosť aj voči už našej historickej pravde za 30 rokov, z ktorej sa musíme poučiť.

Ekonometrii musíme porozumieť, aby sme ju mohli aplikovať a musíme ju aplikovať, aby sme ju pochopili. Prehlbuje vnímanie fungovania ekonomiky, ako to vidieť z uvedeného príkladu. Dnes zabúdame vedecky riadiť ekonomiku, presnejšie ignorujeme. Nestačí, aby si moju úvahu uvedomil iba čitateľ. Totiž, vôbec sa nejedná iba o to, ako znížiť, či zvýšiť úrokovú sadzbu, čo robí naša NBS a aj ECB.
 
Dobré fungovanie našej ekonomiky závisí od 1) kvality inštitúcií, ktoré vykonávajú ekonomické aktivity riadenia ekonomiky, 2) od úspechu tvorcov ekonomickej politiky pri presadzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu ekonomiky SR,
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava 18/6/2023