Zvýšiť DPH je najľahšia cesta, o rovnováhe ekonomiky ani slovo

Analogických hesiel opozície a novinárov je veľa. Je to iste bolestivé opatrenie. Ale hlavne plytké a tiež povrchné, nevedecké hodnotenie. V masmédiách sa rozmohli ako huby po daždi. Náš daňový systém má mnoho druhov daní. Prečo autori hesiel neskonštruujú optimalizačný model nášho dňového systému? Lebo vedia šíriť, žiaľ,  iba nešváry, zlobu.

 
Bázický problém je to, že po roku 1989 ani jedna vláda neprezentovala analýzu ekonomiky pomocou systému národných účtov, hoc EÚ žiada konštruovať ESA systém, a tak inak vidieť do fungovania ekonomiky. Ba metodika OSN žiada publikovať SNÚ každý štvrťrok.
Bázická jeho identita je
 
Y = C + I + G + (X – M)
 
čo je definícia HDP, teda súčet výdavkov: na spotrebu – C, investície – I, výdavkov vlády – G, exportu – X a mínus import – M.
Ak využijeme druhú definíciu HDP a to Y = C + S + T, ľahko získame rovnicu rovnováhy ekonomiky (o ktorej nehovorí ani jedna vláda po roku 1989):
 
                              (S – I) + (T – G) = (X – M)                 (1)
 
Rovnováhu na agregovanej úrovni vyjadrujú tri významné bilancie: bilancia úspor a investícií (S – I), bilancia štátneho rozpočtu (T – G) a obchodná bilancia (X – M).
Kuchynská váha akoby mala tri misky: (S – I) , (T – G) a  (X – M). O rovnováhe hovoríme ak sú uvedené saldá napríklad takéto: (+2) + (+1) = (+3), ale aj ak sú saldá účtov takéto: (3) + (- 2) = (+1). Ak má hospodárstvo prebytok obchodnej bilancie (X > M), potom aj ľavá strana (1) musí byť pozitívna. Tam sú dva členy a preto, ak by bol deficit rozpočtu vlády, ale prebytok bilancie úspor a investícií by bol vyšší, hospodárstvo by bolo aj napriek tomu v rovnováhe.
Ekonometrická forma poznania je veľkým pomocníkom, umožňuje preniknúť do podstaty ekonomického vzťahu. M. Gärtner v diele A Primer in European Macroeconomics (Základy európskej makroekonómie) využil rovnicu rovnováhy na skonštruovanie tabuľky a vyčíslil ju pre krajiny bývalej EÚ:
 

 
Ako čitateľ sám zistí, v údajoch sa jasne ukazujú, žiaľ, viaceré negatívne fakty.
Napríklad
Všetky krajiny až na Luxembursko v danom roku vykazujú veľký deficit rozpočtu. Vlády teda utrácajú viac ako je ich príjem.
Vo väčšine krajín úspory prevyšujú investície. Toto je jeden spôsob financovania deficitu vlády. Namiesto toho, aby sa súkromné úspory dostali do podnikov, ktoré by ich použili na financovanie investícií, úspory sa použijú na financovanie deficitu.
 
Tie údaje iste nehovoria o bez deficitnom fungovaní uvedených ekonomík v roku 1994.
 
Aby som ukázal, čo by mali vedieť a ako argumentovať predovšetkým ekonómovia opozičných strán, upravme rovnicu (1) takto:
 
                                       (S – I) + (T – G) + (M – X) = 0                   (1.1)
 
Čo z nej zistíme? Viac ako hovorí prvá časť z nadpisu. Táto identita je mimoriadne efektívny nástroj v hlave ekonóma. Ale môže byť aj veľmi zlým radcom ak ju zle vníma neinformovaný jednotlivec, ktorý nedokáže zjednoznačniť príčiny a následky, čo, žiaľ, denne stretáme v našich médiách. Veľmi často to robia verbálni ekonómovia.
Rovnicu ľahko upraví aj čitateľ do tvaru
 
                          I = S + T – G + M – X                   (1.2)
 
Mohol by urobiť záver, že, aby sme zvýšili nedostatočné investície o 5 mld. eur, čo musí vláda jedine urobiť je zvýšiť dane o 5 mld. eur. Ak sa pozrieme na rovnicu vedecky, tak zistíme, že naivný predpoklad, že zvýšenie daní nechá ostatné faktory okrem I nezmenené a investície budú rásť, je nesprávny. Musíme si uvedomiť správanie, alebo, čo determinuje rozhodovanie investorov, spotrebiteľov, exportérov a importérov. Čitateľ si môže sám upraviť východiskovú rovnicu (1) a získať tak napríklad informácie:
 
zvýšenie daní  redukuje úspory o rovnakú časť, lebo:       S = I – T + G – M + X
zvýšenie daní redukuje import, lebo:                                   M = I – S – T  + G + X
zvýšenie daní ovplyvní export, lebo:                                     X = S – I + T – G + M
 
teda, ak sa chceme vyjadrovať o ekonomike, musíme ovládať a vyjadriť vzťahy medzi makroekonomickými veličinami, ba viac, tieto rovnice treba uvažovať v celom ekonomickom systéme, v sústave rovníc za ekonomiku ako celok, pretože tvorca hospodárskej politiky chce ovplyvňovať štruktúrne vlastnosti celej ekonomiky, ktoré sa dajú opísať iba komplexným modelom.
Už samotné T je agregátom, ako som ukázal v schéme v minulej úvahe, a to T1, T2, T3 a T4 a tých zložiek ekonometricky môže byť až n, koľko je druhov daní; najmenej toľko bude rovníc.
Opozícia sa nemôže spoliehať na heslá, ako som jedno uviedol v nadpise, ale by mala skonštruovať ekonometrický model ekonomiky SR, ktorý by mal aspoň 500 rovníc a 550 neznámych a následným experimentovaním s predstavami tvorcu politiky o sústave našich daní a ich zmenách a tak získať alternatívne riešenia, ktoré môžu byť predmetom rokovania NR SR.
 
Teraz frekventovane používaný pojem transakcie už využil v roku 1911 I. Fisher, nositeľ Nobelovej ceny, pri odvodení potreby množstva peňazí v tvare MV = PT, kde M je množstvo peňazí, V je rýchlosť kolobehu, a T je celkový počet transakcií a to, aby vysvetlil zmeny v cenovej úrovni P.
 
Analýza urobená vyššie však vyžaduje dôkladnejší rozbor. Vieme, že v niektorých krajinách deficit rozpočtu vyvoláva deficit bežného účtu platobnej bilancie a teda mal by sa odstrániť (na báze X – M = S – I + T – G). V roku 2005 vybrané krajiny vykázali takúto štruktúru údajov:

Čitateľ vidí, že stav uvedených krajín sa nezlepšil. Nedostatočné úspory a deficitný rozpočet zotrváva. Akú robili ich tvorcovia politiky hospodársku politiku? Vlády dobre vedeli, že likvidácia deficitu ŠR zasiahne ozaj vždy každého.
Hľadali cesty? Vedeli to naši vyjednávači pri našom vstupe do EÚ?
 
Záver
 
Konkrétne, dôkladné, dokonalé a idúce do hĺbky úsudky o dňovom systéme sa dajú urobiť iba po hlbokej analýze a po starostlivom zohľadnení a analýze daňových nástrojov ekonomickej politiky, ktoré krajina aplikovala. Treba dokonale poznať ako vláda definuje a financuje deficit. Merkelová kľudne škrtla položku výdajov vlády, aby bol rozpočet vyrovnaný.
Daňová politika má riešiť univerzálne princípy rovnosti, efektívnosti a jednoduchosti, pričom sa nevylučujú modifikácie pri definovaní a dôraze na rôzny kontext hospodárskej politiky. Jej princípy 4 odvodil A. Smith teda rovnosť, istotu, vhodnosť a efektívnosť. Dnes ich dokážeme optimalizovať.
Opozičné strany, no a aj médiá sú zaujatí a iba zvýrazňujú povrchnosti, nie jadro, nevedia ponúknuť riešenia, ponúkajú rozbroje. Odborníci na to nemajú čas, lebo skonštruovať model o 500 rovniciach a 550 premenných je náročná aj polročná práca, spolu s tímom. Konsolidačný balíček nie je ekonomickým pojmom, ekonomickým pojmom je súbor opatrení.
 
Nuž a na záver v duch nadpisu: rovnováha ekonomiky, ktorú meriame rovnicou rovnováhy, vyžaduje stav ekonomiky, v ktorom vzťah vzájomnej závislosti vytvorený medzi rôznymi prvkami, zložkami (podniky, inštitúcie) , ktoré tvoria jej prostredie je optimálny. Taká situácia umožňuje existenciu aj rozvoj a transformáciu všetkých zložiek, podnikov a odvetví v tom systéme. To musí zabezpečiť hospodárske politika.
Nadpisy ako ste pripravení na katastrofu to nevyriešia.
 
Matúš k sebe pozval vyberačov daní a hriešnikov. (MATÚŠ 9:9–13)
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava, 6/10/2024

Táto úvaha má veľmi dobrý metodický prínos. Bez pochopenia vzťahov v komplexe ekonomického systému je každá mediálna kritika tak na úrovni Bohuša v známom Polívkovom filme.
Žiaľ, ku všetkému, čo rozobral pán profesor, musíme ešte pridať to, že nie sme nezávislým ostrovom slobody a naše daňové zákony musia byť „kompatibilné“ s EÚ, dokonca vrátane prípustného rozpätia sadzieb.

Z praxe pripomeniem, o čom mnohí mladší už nemusia vedieť, že pred rokom 1990 sme na Slovensku nemali DPH, bola daň z obratu, ktorá sa vyrubovala len v momente predaja konečnému maloobchodnému spotrebiteľovi. Podniky medzi sebou (vrátane exportu aj importu) obchodovali bez dane a správa daní tým bola podstatne jednoduchšia.

DPH mnoho procesov značne skomplikovala a štát ťažšie spravuje a kontroluje jej platenie. Na jednej strane to vyzerá, že získava výhodu tým, že dostáva DPH po častiach priebežne, tak ako sa na konečný výrobok nabaľuje pridaná hodnota. Ale vytvára aj priestor na ťažko odhaliteľné daňové podvody a sú situácie, keď štát cez DPH podnikateľov „úveruje“. Napríklad pri obstarávaní investícií formou finančného lízingu. (DPH za obstaraný predmet sa na začiatku prejaví na vstupe a v istom období predstavoval nárok na „vratku“, a DPH sa vracia štátu postupne v splátkach niekoľko rokov. – No dozvedel som sa, že tento režim sa „konečne“ od 1. 1. 2025 mení.)
Alebo v situáciách, keď sa strojmi spadajúcimi do vyššej sadzby DPH vyrábajú produkty alebo služby, ktoré sú v nižšej sadzbe DPH.

Takže presne ako píše pán profesor – nie je to len o samotných sadzbách a odborní novinári by nemali vytvárať vo verejnosti mylné predstavy.