V roku 2025 získala Nobelovu cenu „za mier“ venezuelská opozičná politička María Corina Machado. Tým sa táto prestížna cena definitívne stala nástrojom západného intervencionizmu.
Dôvody komisie znejú doslovne takto: „…predovšetkým a najmä za jej snahu o presadzovanie demokracie vo Venezuele. Ale demokracia je na ústupe aj v medzinárodnom meradle. Demokracia – chápaná ako právo slobodne vyjadrovať vlastný názor, uplatňovať volebné právo a mať zastúpenie vo volených orgánoch – to je základom mieru aj v rámci krajín, aj medzi krajinami“.
Zdôvodnenie komisie znie normálnemu človeku (ktorého mienku nevytvorili médiá hlavného prúdu) trochu podivne. Niet žiadneho jasného a konkrétneho činu v konaní Machadovej, ktorý by smeroval k mieru. Komisia musela okľukou zdôvodňovať, že Machadová presadzuje „demokraciu“ a tá je vlastne mierom. Úvaha však kríva na obidve nohy. Aj stručný prehľad života Machadovej vo Wikipédii sa zmieňuje o tom, že ju v rámci venezuelskej opozície charakterizovali ako „Železnú lady“ a ona sama sa v politickom zápase proti chavizmu vyjadrila, že „navždy pochová socializmus“. V podstate je to len atraktívnejšia, energickejšia a populárnejšia verzia Naďovej „hlbokej orby“. Takže môžeme očakávať, že po 50 rokoch, keď sa sprístupní archív nominovaných za tento rok, tak sa tam nájde aj meno nejakého Slováka, ktorý podobne podnecovaním občianskej vojny vlastne posilňoval mier vnútri krajiny?
No aj v medzinárodnej súvislosti sú kroky Machadovej otázne. Jednak rozhodne podporuje politiku Izraela vo všetkom, čo koná v Gaze, a jednak otvorene vyzýva USA na vojenskú intervenciu vo Venezuele. Mierový portál The Transnational (ktorý má v podtitule heslo „K mieru mieroovými prostriedkami“) cituje jej výzvu, že „jediným prostriedkom na odstránenie útlaku vo Venezuele je sila – sila zbraní USA“. A pripája komentár, že Donald Trump síce nedostal tento rok Nobelovu cenu za mier, ale rozhodnutím komisie získal rozhrešenie plánovaného vojenského zásahu. Invázia americkej armády do Venezuely bude podľa Nobelovho výboru mierovým aktom.
Stojí za to pripomenúť, že v doslovnom preklade poslednej vôle Alfreda Nobela, z 27. 11. 1895, je o cene za mier uvedené, že ju má dostať: „…osoba, ktorá vykonala najviac, alebo sa najvýznamnejšie zaslúžila, o zlepšenie bratstva medzi národmi, o zákaz alebo redukciu stálych armád a o zorganizovanie alebo propagovanie mierových kongresov“. Zo zdôvodnenia komisie za rok 2025 je zrejmé, že v živote a diele Machadovej nebola schopná nájsť nič, čo by zodpovedalo poslednej vôli Alfreda Nobela a musela si pomôcť okľukou cez „demokraciu“, a treba zdôrazniť, že ide o západnú definíciu demokracie, ktorú Západ vnucuje celému svetu. Nehovoriac o tom, že slovo „demokracia“ Alfred Nobel vo svojej záveti ani nespomenul, že ju formuloval tak, aby ocenenie odmieňalo príspevok celému ľudstvu a výslovne
Smutne musím konštatovať, že tohtoročná Nobelova cena za mier je ďalším signálom rozkladu a morálneho úpadku našej západnej spoločnosti, že nás jej lone nečaká žiadna dobrá budúcnosť a že hlášky typu „Slovensko musí byť jednoznačne ukotvené na západe“ sú výplodom rovnako morálne nevyspelých alebo skazených mozgov.
Obávam sa, že mladšia generácia je médiami natoľko zdegenerovaná, že jej predchádzajúci odstavec nebude znieť oprávnene, lebo je naučená „presadzovať dobro aj cez mŕtvoly“ a že slovo demokracia sa používa ako svätená voda na všetku špinu. No základom našej prastarej kultúry je rešpektovanie písomnej poslednej vôle a schopnosť slúžiť svojmu poslaniu bez najmenšej snahy do konania prepašovať vlastné názory a politické ciele. Ak sa to stane (ako je v prípade Nobelovej ceny za mier už pravidlom), je to defraudácia. O to horšia, že Alfred Nobel sa už nemôže ozvať.
