Mágia číselných výsledkov v medicíne

Ing. Martin Fuchsberger,
Žilina, 07.06.2026

Lekárska veda začínala ako opisná náuka, no postupne – ako narastali poznatky o ľudskom tele, ale aj psychike človeka – a začali sa používať určité technické prostriedky, objavili sa aj číselné údaje. A tie naberali stále viac na kvantite. Vytváral sa tak predpoklad na lepšiu charakteristiku zdravotného stavu človeka, sledovanie trendov a dynamiky liečby, ako aj na porovnávanie výsledkov. Bol to nesporný pokrok.No každá minca má dve strany a aj tento trend v medicíne priniesol so sebou aj určité riziká.

Najprv uvediem jednoduchý príklad z praxe biochemického laboratória.
V biochemických laboratóriách sa používali už v 60. rokoch 20. storočia bežne fotometre na stanovovanie koncentrácie/aktivity rôznych biochemických parametrov v biologických tekutinách. Výsledok bol väčšinou úmerný vychýleniu ručičky na ukazovateli prístroja. Ten si laboranti zapisovali a väčšinou potom ďalej spracovávali. Bol to tzv. analógový výstup. Avšak signály z meracieho systému fotometrov nebývajú vždy ideálne – dosť často kolíšu. V prípade fotometrov s analógovým výstupom sa prejavovalo toto kolísanie zvyčajne jemným kmitaním ručičky ukazovateľa výsledku okolo nameranej hodnoty. Toto kmitanie ale laborantom neprekážalo. Keď ale nahradil analógový ukazovateľ číslicový displej a číslica na poslednom mieste displeja sa menila, boli laboranti často nespokojní, lebo si neboli istí, či je nameraný výsledok správny. Očakávali totiž, že výsledok na displeji bude úplne stabilný. Pritom ten výsledok bol v podstate rovnaký ako s analógovým ukazovateľom, len jeho ručička nestíhala sledovať tieto výkyvy do takej miery, že by to zneisťovalo laborantov. Keď som raz diskutoval o tomto jave s MUDr. Antonom Neuwirthom, skúseným biochemikom, patriacim medzi priekopníkov biochémie na Slovensku, nazval tento jav „mágiou čísiel (číslic)“.

No vývoj išiel ďalej. Fotometre, ktoré sa obsluhovali tak, že laborant vkladal každú predpripravenú vzorku do fotometra ručne, sa nahradili automatickými fotometrami a analyzátormi. A tak fenomén mágie čísiel, či číslic, zmizol z očí a myslí laborantov. No nezmizol z laboratórnej praxe, lebo výsledky vyšetrení vyjadrené konkrétnymi číselnými hodnotami nemusia byť vôbec zárukou, že sú správne(!). Príčin môže byť mnoho, napríklad je známe, že až 50 % chybných alebo sporných laboratórnych výsledkov má príčiny mimo samotných laboratórií!

Zdôrazňujem „chybných“, teda nie všetkých, výsledkov. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa kontrolovali výsledky laboratórnych testov pred ich vydaním na kliniky lekárom alebo skúseným laboratórnym pracovníkom. Tak tomu bolo aj počas môjho pôsobenia v laboratóriu klinickej biochémie vo vtedajšej FNsP v Martine. Lekár laboratória alebo skúsený biochemik si všímal predovšetkým extrémne a/alebo atypické výsledky. Ale skúmal aj vzájomné súvislosti medzi výsledkami tých biochemických parametrov, o ktorých sa vie, že jestvuje medzi nimi určitá spojitosť alebo nadväznosť.Keď takáto kontrola objavila podozrivý výsledok alebo výsledky, skúmala sa možná príčina. Zisťovalo sa napríklad, o akého ide pacienta, z ktorej je kliniky a akú má uvedenú diagnózu na žiadanke na vyšetrenia. Výsledkový list bol vydaný až potom, keď sa zistila,alebo vysvetlila, možná príčina, prípadne sa uskutočnila aj konzultácia s lekárom toho klinického pracoviska, ktoré vyšetrenia požadovalo.

Ale od tejto praxe sa v súčasnosti viac-menej upustilo, lebo výsledkov je stále viac a vo viacerých laboratóriách už nepracujú len automatické analyzátory ale celé automatické linky, ktoré chrlia množstvo výsledkov… V tomto prípade hovorím o mágii číselného výsledku vtedy, ak sa mu pripíše neúmerne veľký význam, a to dokonca bez jeho dôkladného overenia, a na jeho základe sa robia závažné závery.

Výsledky z laboratória by si mal samozrejme starostlivo preštudovať aj lekár, ktorý ich dostane do rúk. No nemal by sa spoľahnúť len na ne . Mal by ich hodnotiť v súvislosti s klinickým obrazom pacienta! Za mágiu číselných výsledkov možno považovať ale nielen „vystrašujúce“ ale aj „upokojujúce“ výsledky. To sú situácie, keď lekár oznámi pacientovi, že jeho výsledky sú v poriadku, no pacient sa stále necíti dobre. Takýchto prípadov nie je málo a sám som sa už stretol s takýmito prípadmi. Píše o nich aj Dr. Hnízdil v knihe „Ako sa nestať pacientom“ (11). Ale skutočne exemplárnym príkladom takejto situácie je prípad japonského podnikateľa Shina Terayamu, ktorý zaradila do svojej knihy „9 ciest k životu bez rakoviny“ (12) Dr. Kelly Turnerová. Píše o ňom na stranách 61 až 78. Tu uvádzam ale len jeho úvodnú časť.

Shin bol úspešným podnikateľom, no neuveriteľným vorkoholikom, čo nie je v Japonsku vôbec ojedinelým javom. Bol otcom troch detí. Jeho pracovné nasadenie sa stále zvyšovalo a keď mal 40 rokov, pracoval denne aj viac ako 20 hodín. Napriek tomu bol spokojný a aj v rodinnom živote. Ale keď mal 46 rokov, pocítil veľkú únavu. Jeho výsledky v krvi boli v poriadku no on sa necítil stále dobre. A tak počas nasledujúceho 1,5 roka bol Shin na vyšetrení u mnohých lekárov a aj v renomovaných nemocniciach. Ale všetci považovali jeho výsledky za dobré, hoci jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. A raz za mesiac mal aj krv v moči. Jedného dňa mal Shin vyšetrenie zase u nového lekára, internistu. Bol v ten deň jeho posledným pacientom, a tak sa mu tento lekár venoval dôkladnejšie. Za uplynulého 1,5 roka to bol prvý lekár, ktorý ho poriadne vyšetril a pozrel sa dôkladne aj na jeho výsledky. Prehmatal mu brucho, hrudník a chrbát, a tak zistil, že Shin má pravú obličku zväčšenú a bolestivú na dotyk. Tento lekár ho poslal hneď za urológom a ten zistil pomocou ultrazvuku veľký nádor na jeho pravej obličke… Tento príbeh mal potom ďalšie a až neuveriteľné pokračovanie, ale to už nezapadá do kontextu tohto článku. Ale ak by mal niekto záujem, viem mu túto príhodu poslať celú.

Ako napísal vo svojej vynikajúcej knihe „Mitochondrien“ (1) nemecký lekár Dr. Bodo Kuklinski – biochémia ľudského tela je veľmi náročná a mnohí študenti sa po úspešnom zložení skúšky z biochémie už ako lekári k nej veľmi (alebo nikdy) nevracajú. Neviem, či to bol dôvod, prečo zaviedli laboratóriá do svojej praxe označovanie výsledkov, ktorých hodnoty sú mimo „normálny“ rozsah, ale jednoducho sa to teraz tak robí.

To, čo je z medicínskeho hľadiska v ľudskom tele „normálne“ sa môže javiť na prvý pohľad po desiatkach rokov napredovania medicíny ako jasné. No nie je to vôbec také jednoduché, lebo každý človek je iný a do hodnotenia toho, čo je normálne a čo nie, vstupujú aj iné faktory. O tom bude ešte pojednané ďalej.Čo je, alebo môže byť, podstatné, je ale to, že vyznačovaním výsledkov, ktoré sú, alebo nie sú, „normálne“, sa zaviedla do praxe ďalšia forma „mágie čísiel“. Takto označené výsledky môžu totiž zvádzať lekárov k tomu, že si budú všímať len tieto výsledky. To môže mať samozrejme na stanovenie správnej diagnózy alebo na objektívne sledovanie priebehu liečby dosť veľký vplyv…

Prípadov, v ktorých vstupuje do hry mágia číselných výsledkov vyšetrení, je mnoho. Uvediem teraz niekoľko príkladov.

I. V Rusku, presnejšie na Sibíri, žije malá etnická skupina Nencov. V roku 2002 sa k nej hlásilo len asi 41 300 jedincov. O toto etnikum majú ruskí vedci veľký záujem a pozorujú ho už mnoho rokov. Píše o tom Lothar Hirneise v knihe (2) na stranách 137 a 138. Dôvodom tohto veľkého záujmu vedcov je fakt, že Nenci netrpia vôbec na rakovinu a iné chronické choroby, okrem pľúcnych ochorení. No takmer bez výnimky sa dožívajú veľmi vysokého veku, a to napriek tomu, že ich biochemické výsledky naznačujú, že ich imunitný systém je v katastrofálnom stave. Možno sa teda vždy spoliehať na číselné výsledky biologických testov?

II. Ako je z histórie medicíny známe, tzv. „normálne“ hodnoty biochemických parametrov sa menili a boli aj v rôznych krajinách rozdielne. Okrem toho sa udávali výsledky biochemických parametrov v rôznych jednotkách, čo tiež neraz komplikovalo najmä ich porovnávanie. Avšak nie vždy mali tieto zmeny skutočné vedecké a medicínske odôvodnenie! Typickým príkladom sú „normálne“ hodnoty cholesterolu v krvi, biochemickej látky, ktorá sa stala celosvetovým strašiakom ľudí, najmä v civilizovaných krajinách.

Keď som pracoval na OKB vo FNsP v Martine v 70. rokoch 20. storočia, ako som už spomenul, bola horná „normálna“ hodnota cholesterolu 7,2 mmol/l. Ale vedci sa zrazu dohodli, že správna horná hranica cholesterolu je 5,1 mmol/l, lebo vysoký cholesterol je príčinou srdcovo-cievnych chorôb. Týmto „jednoduchým ťahom sa objavili zrazu na celom svete milióny chorých ľudí trpiacich na „vysoký cholesterol“!

Skutočná pravda o tomto výraznom znížení hornej „normálnej“ hodnoty cholesterolu v krvi je ale tá, že sa o to zaslúžili jednak ambiciózni vedci a jednak dve záujmové skupiny: farmaceuti a potravinári. Takým ambicióznym vedcom bol napríklad Ancel Keys z USA, ktorý sfalšoval výsledky svojho celosvetového skúmania vzťahu medzi tukmi,cholesterolom a srdcovocievnymi ochoreniami tak, aby dokázal to, čo chcel dokázať (3).

Takéto „dôkazy“ boli vítané pre uvedené záujmové skupiny, na rozdiel od výsledkov výskumných prác napr. Dr. Johany Budwig, ktorá dokázala, že transformované tuky (margaríny) sú pre naše zdravie škodlivé, napr. v (4). Dr. Budwig totiž dokázala, že naše bunky potrebujú predovšetkým nenasýtené 3-OMEGA-MASTNÉ KYSELINY, ktoré podporujú ich dýchanie, kým transformované tuky tomu bránia a bunky, ako aj naše zdravie, vážne ohrozujú. Za túto prelomovú prácu bola odmenená tak, že ju vyhodili z ministerstva poľnohospodárstva NSR, kde robila tento výskum.

A prečo mali záujem na „magickom“ znížení hornej „normálnej“ hodnoty cholesterolu výrobcovia potravín a liekov? Odpoveď je jednoduchá: margaríny sú lacné a farmaceutické firmy chceli vyrábať, a hlavne predávať, lieky na znižovanie cholesterolu. Tento počin znamenal, a stále znamená, pre naše zdravie vážne ohrozenie, lebo cholesterol patrí medzi látky, ktoré možno označiť za základné stavebné kamene nášho organizmu, a teda nášho života a zdravia! Preto aj označujú tí lekári, ktorí ešte nezabudli na to, čo sa učili na lekárskej fakulte na hodinách biochémie, toto drastické zníženie hornej „normálnej“ hodnoty cholesterolu za najväčší podvod v dejinách medicíny (!).

Nuž, niekto tento podvod vymyslel, mocní tohto sveta ho presadili a spropagovali a tisíce lekárov na celom svete tomu uverili. Boli to zrejme najmä tí, ktorí sa biochémii ľudského tela veľmi nevenovali a ktorí si neuvedomovali (a stále neuvedomujú), že medicína bez dobrej znalosti biochémie je perverzná medicína, ako napísal Dr. Kuklinski v (1). O tejto problematike sa môže čitateľ dozvedieť viacej v literárnych zdrojoch: (5), (6) a (7).

No uvediem ešte jedno svedectvo, ktoré potvrdzuje vyššie uvedené informácie v plnej miere:

MUDr. Dwight Lundell, špičkový kardiochirurg z USA, napísal (8): „Vykonal som viac ako 5000 operácií srdca a so svojimi kolegami som presadzoval tvrdenie, že choroby srdca sú dôsledkom vysokej hladiny cholesterolu. Preto som odporúčal lieky na znižovanie cholesterolu a diéty s nízkym obsahom tukov. Dnes viem, že to bol omyl, lebo už je známe, že skutočnou príčinou chorôb srdca je zápal ciev a cholesterol sa usadzuje na cievach len tam, kde je tento zápal.“
Myslím, že k tomu netreba už nič dodať. Článok (8), ako aj viacej informácií o Dr. Lundellovi, možno nájsť aj na internete.

Avšak magická hodnota 5,1 mmol/liter cholesterolu v krvi stále účinkuje. Napriek tomu, že už pomerne mnoho lekárov vie tom, čo som uviedol vyššie, stále je mnoho lekárov, ktorí tejto teórii a „správnej“ hornej hranici „normálneho“ cholesterolu veria. Stretol som sa napríklad s prípadmi, keď lekár pohrozil pacientovi, že ho vyradí zo svojej evidencie, ak odmietne užívať statíny – „lieky“ na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi. Tieto prípravky, na ktorých zarábajú viaceré farmaceutické firmy miliardy ročne, majú veľmi vážne vedľajšie účinky, a preto som dal slovo lieky do úvodzoviek…

Lenže život ide ďalej, naše životné tempo je stále rýchlejšie a hlad určitých skupín po ziskoch stále väčší. Prišla „korona“ a na posudzo-vanie zdravotného stavu človeka už nebola potrebná ani mágia čísel. Problémy treba predsa riešiť jednoducho a rýchlo, no nie? Stačil jeden nenáročný test (alebo aj o niečo náročnejší, PCR) a bolo všetko „jasné“. Po celom svete zahodila školská medicína za hlavu všetky zásady správnej diagnostiky chorých, ale aj kontroly zdravotného stavu zdravých jedincov. A v tom lepšom prípade boli chorí ľudia vyšetrovaní na diaľku po telefóne. Nikoho pri tom netrápilo, že testy založené na tenkovrstvovej chromatografii sú nespoľahlivé a poskytujú mnoho falošných pozitívnych výsledkov. PCR testy sa považovali síce za „zlatý štandard“, ale málokto vedel, že tento princíp nevyvinul Kery Mullis na medicínske diagnostické účely, ale na kontrolu ultračistých technologických priestorov. Sám Kery Mullis, ktorý dostal za tento objav Nobelovu cenu, varoval pred jeho aplikáciou na diagnostické účely a zdôraznil, že zosilňovanie signálu v biologických vzorkách (amplifikácia) by sa malo vykonať maximálne 23x (!). Táto podmienka sa vôbec nedodržiavala, a tak aj PCR-testy vyprodukovali veľké množstvo falošne pozitívnych výsledkov, a vlastne „chorých“ ľudí so všetkými následkami…

Tie boli často nepríjemné, ba až vážne, no prakticky sa vôbec nespomínal jeden skrytý záporný efekt, ktorý je známy ako „nocebo“. Je to psychologicky pôsobiaci účinok zlej alebo nepríjemnej správy, ktorou oznamuje lekár pacientovi, nepriaznivú diagnózu, ktorá nemusí byť ešte ani potvrdená, môže byť len predpokladaná, alebo dokonca aj nesprávna(!). Latinské slovo „nocebo“ znamená „ublížim“ a falošne pozitívne diagnózy korona-vírusu mnohým skutočne aj takto ublížili!

Lenže – ako napísal Mike Adams v článku, ktorý uverejnil portál Bádateľ 27. mája 2026 – nocebo efekt nemá účinok len na jednotlivcov, ale môže pôsobiť aj na skupiny ľudí. Takže, ak sa šíri nejaká poplašná správa vo veľkom, napríklad cez verejné médiá, môžu takto ochorieť mnohí zdraví ľudia, lebo dostanú strach a podľahnú panike. Ja to hovorím ľudovo: „Strach je vrátnik,ktorý vpúšťa do nás choroby.“ Rovnaký názor ako má Mike Adams, zastáva v knihe „Je prechladnutie nákazlivé?“ (9) aj jej autor, Dr. Daniel Roytas (9). Dobre si pamätám, ako v čase „korony“ bežali na spodku obrazovky TV-prijímača v jednom kuse informácie o počte chorých a zomretých na koronu, či už počas vysielania správ alebo dokonca aj filmov na STV.

Aby bolo ale zrejmé, aký účinok môže mať nocebo na človeka aj tomu čitateľovi, ktorý o ňom ešte nikdy nepočul/nečítal, uvediem dva príklady práve z knihy Dr. Roytasa:

1. Na súrny príjem istej nemocnice prišiel muž s tým, že potrebuje súrnu pomoc. Bol účastníkom štúdie skúmajúcej účinok nejakého antidepresíva. Na záchranke stihol povedať, že užil naraz všetky tabletky, ktoré mal. Potom omdlel a z ruky mu vypadla prázdna fľaška, v ktorej mal tie lieky. Personál záchranky ho prebral a dozvedel sa od neho, že chcel spáchať samovraždu, a preto užil všetky tabletky naraz. Bolo ich 29. Pacient bol letargický, malátny, mal nízky tlak a vysoký tep srdca. Potil sa, bol dýchavičný a triasol sa. Aby sa zmiernil toxický účinok toľkých tabliet, pacientovi podali intravenózne behom 4 hodín 6 litrov tekutiny (zrejme fyziologického roztoku). Medzitým prišiel ale do nemocnice jeden z vedcov zodpovedných za túto štúdiu. Keď sa dozvedel o tomto prípade, oznámil, že tento pacient patrí do tej skupiny tejto štúdie, ktorá užíva placebo. Takže tento pacient nedostal do seba testované antidepresívum, ale tabletky s obsahom cukru! Keď sa to tento pacient dozvedel, behom 15 minút sa jeho stav znormalizoval a krátko na to mohol odísť domov.
2. Pacientovi,ktorého predstavuje Dr. Roytas v (9) pod menom „Mister Wright“, diagnostikovali lymfosarkóm, druh rakoviny, ktorá napadá lymfatické uzliny a kostnú dreň. Keďže mal v tele veľké nádory, dávali mu lekári na prežitie len niekoľko mesiacov. Avšak pán Wright sa dopočul o experimentálnom lieku s názvom Krebiozen. Bol presvedčený, že tento prostriedok mu zachráni život, a tak požiadal svojho lekára, aby mu ho podával injekčne. Čoskoro sa ukázalo, že jeho nádory sa zmenšujú. Napokon sa zmenšili natoľko, že niekoľko mesiacov prežil pán Wright v dobrom zdraví. Potom sa ale dopočul, že Krebiozen nie je vôbec vhodný na liečbu rakoviny. Razom sa objavili u neho nádory znovu a jeho stav sa začal prudko zhoršovať. Aby mu lekári zachránili život, rozhodli sa pre trik – pánovi Wrightovi povedali, že Krebiozen je účinný, ale že dostával príliš nízke dávky. Začali mu preto pravidelne podávať vysoké dávky „Krebiozenu“ – v skutočnosti mu dávali len injekcie s fyziologickým roztokom, teda placebo a rakovina zázračne zmizla! Pán Wright žil zase niekoľko mesiacov v dobrom zdraví, ale len dovtedy, kým sa nedozvedel konečný verdikt Americkej lekárskej asociácie. Ten znel, že Krebiozen je na liečbu rakoviny skutočne neúčinný. Krátko na to sa pánovi Wrightovi rakovina zase vrátila a čoskoro po hospitalizácii zomrel. Tento príbeh nie je vymyslený. Odohral sa v r. 1957 a na internete možno nájsť o ňom aj bližšie údaje z viacerých nezávislých zdrojov.

Účinok nocebo efektu potvrdzuje napríklad aj Lisa Rankin, lekárka z USA, vo svojej knihe „Myseľ verzus medicína“ (10). V nej píše: „Deväťdesiat percent pacientov, ktorým sa oznámi, koľko času života im ešte zostáva, zomiera v tomto termíne!“

Na záver tohto článku chcem zdôrazniť, že nie som v žiadnom prípade proti výsledkom vyšetrení vo forme číselných údajov. Ich prípadný „magický“ účinok závisí od toho, ako tieto čísla hodnotíme a ako ich interpretujeme ľuďom, či už zdravým alebo chorým. Konkrétne príklady uvedené v tomto krátkom článku ukazujú ale dostatočne jasne, že nevhodne interpretované a oznamované číselné výsledky môžu mať nielen „magický“, ale aj katastrofálny, napríklad nocebo, efekt!

Nechcem ani odsudzovať všetkých lekárov. Majú ťažké povolanie a často sú pod veľkým tlakom z rôznych strán. Avšak považujem za veľkú chybu, že lekári dovolili politikom, aby im vnútili, čo majú a čo nemajú robiť počas korony a že upustili od základných princípov diagnostiky, bez ktorých nie je mysliteľná ani správna liečba! Tiež by som chcel zdôrazniť, že lekári by mali byť veľmi zdržanliví pri oznamovaní kategorických verdiktov pacientom a mali by asi viacej pátrať po príčinách chorôb a nielen potláčať, či zmierňovať, ich prejavy. A hoci to nie je s pacientami vždy jednoduché, bolo by určite prínosné, keby si osvojili princíp, ktorý uviedla vo svojej knihe „Myseľ verzus medicína“ (10) lekárka Dr. Lissa Rankin : „Lekár by mal byť láskavým sprievodcom pacienta jeho chorobou.“

Zoznam použitej literatúry.

1. KUKLINSKI Bodo : Mitochondrien ; Aurum, 2016 ; druhé vydanie
2. HIRNEISE Lothar : Chemotherapie heilt Krebs und die Erde ist eine Scheibe ; Sensei, 2003
3. Neumann Berndt : Pozor, lékař; Edice Zdraví 2014
4. Budwig Johanna : Lněný olej ; Pragma 1994
5. Hartenbach Walter: Die Choletserin Lüge + KOPP Verlag, 2015
6. Colpo Anthony : Der grosse Cholesterin Schwindel ; KOPP Verl. 2015
7. Fuchsberger Martin: Ako je to vlastne s cholesterolom a so znižovaním jeho hladiny v krvi preparátmi nazývanými STATÍNY, 2016
8. http://preventdisease.com/news/12/030112
9. Roytas Daniel : Iste eine Erkältung ansteckend? KOPP Verl. 2026
10. Rankin Lissa : Myseľ verzus MEDICÍNA ; Esprit 2013
11. Hnízdil Jan : Ako sa nestať pacientom ; Lidové noviny,2013
12. Turner Kelly A. : 9 Wege in ein Krebsfreies Leben ; Irisiana, 2020 ôsme vydanie