Péter Magyar je politický štváč, ktorého politika v Maďarsku, ale i na Slovensku môže otvoriť Pandorinu skrinku protislovenskej nenávisti podporovanej súčasnou maďarskou mocou a iredentou. Jeho vstup do výšin maďarskej politiky možno označiť za systémové zmeny Orbánovho smerovania a hulvátstvom voči iným národom vrátane Slovenska. Maďari si dňa 4. júna pripomenuli Deň národnej spolupatričnosti – výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920. Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nikdy nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať ako pamätný deň, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti. Maďari vnímanie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy úplne otočili. Keď pred rokom 2010 tento deň vnímali ako tragédiu, potom ho začali vnímať ako deň jednoty všetkých Maďarov bez ohľadu na hranice. V podtexte to znamená, že za svoje územia považujú tie, kde žijú Maďari. To znamená, časti Slovenska, Srbska, Ukrajiny, Rumunska…
Pri tejto príležitosti novopečený premiér Péter Magyar na účet Slovenska pripomenul, že Maďarsko je „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“. V slávnostnom prejave tiež zdôraznil záujem Maďarska na upevnení vzťahov V4 a prípadné rozšírenie spolupráce o ďalšie krajiny.
Pozrime sa teraz, prečo je Péter Magyar (PM) nevzdelanec, provokatér, revizionista, šovinista a radikálny nacionalista. Takáto kombinácia „pacienta“ z politiky sa len tak nevidí. Neprekvapuje ma však, že sa takýto „pacient“ našiel práve v Maďarsku. Stotožňovanie Uhorska a Maďarska maďarskými politikmi je nesprávne, účelové a revizionistické. A hlavne pre Slovensko nebezpečné. Rozdiel medzi Maďarskom a Uhorskom je zásadný a spočíva v tom, že Uhorsko bolo historické mnohonárodnostné kráľovstvo (v ktorom žili Slováci, Maďari, Rumuni, Nemci, Srbi Chorváti a ďalší), zatiaľ čo Maďarsko je primárne národný štát, ktorý vznikol rozpadom Uhorska. Prvým kráľom Uhorska bol Štefan I., ktorý pochádzal z rodu kmeňa Árpádovcov, pochádzajúceho z oblasti medzi Uralom a riekou Volga. Ich migrácia do Karpatskej kotliny trvala niekoľko sto rokov. Na istý čas sa usadili v oblasti juhu dnešnej Ukrajiny a Moldavska (medzi riekami Dneper, Dnester, Prut a Siret). Štefan I. mal pred krstom pôvodne pohanské meno Vajk, ktorému sa pripisuje turkický pôvod. Nevylučuje sa ani skomolenina mena Vjačeslav alebo rumunského mena Voicu. Árpádovci a potom ich následníci na území Maďarska sa v priebehu stáročí miešali so Slovanmi. Bolo to prirodzené pretože Slovania v tej dobe ovládali obrovské územia, ktorými pôvodní obyvatelia Maďarska počas svojej migrácie prechádzali.
Prišelci do Karpatskej kotliny, ale aj neskorší uhorskí králi sa intenzívne so Slovanmi miešali, pretože sa usadili na slovanskej zemi. Manželkou kráľa Gejzu II. bola napríklad Eufrozína Kyjevská, kráľ Belo I. mal za manželku poľskú princeznú Ryksu. Kráľ Ondrej I. mal za manželku Anastáziu, dcéru kyjevského veľkokniežaťa Jaroslava Múdreho. Z pohľadu genetiky genetické dedičstvo pôvodných starých Maďarov (ázijské haploskupiny) tvorí dnes v tele dnešných Maďarov iba okolo 2 až 5 %. Takže úplne objektívne môžeme tvrdiť, že tvrdenie maďarského premiéra PM, že Maďarsko je: „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“ je prejavom jeho nevzdelanosti. Oveľa pravdivejším je tvrdenie, že obyvateľmi Maďarska sú Slovania hovoriaci maďarským jazykom. Ich genetika sa počas stáročí jednoducho rozpustila a bola nahradená slovanskou. Uznávaný genetik Cavalli-Sforza, to zhrnul takto:„Maďarsko je v Európe anomáliou. Jazyk je ázijský, ale obyvateľstvo európske, väčšinou slovanské… Zostalo iba maďarské meno a aglutinujúci jazyk.“
https://alianciazanedelu.sk/archiv/17709
Cestu k trónu Štefana I. „vydláždil“ jeho otec veľkoknieža Gejza, ktorý nechal svojho mladšieho brata Michala zavraždiť. Štefan I. pre upevnenie svojej moci pokračoval vo vraždách a mučení svojich rodinných príslušníkov a iných protivníkov, ktorí mu odmietali poslušnosť. Katolícka cirkev brutálne činy kráľa Štefana I. nielenže tolerovala, ale v podstate ich schvaľovala a odmenila, čo v roku 1083 vyvrcholilo jeho vyhlásením za svätého pápežom Gregorom VII. Cirkvi bolo jedno akým spôsobom sa dosiahne rozšírenie jej vplyvu. Podstatné bolo tento vplyv dosiahnuť za každú cenu. Maďari dnes velebia krutého kráľa a vraha, ktorý si násilím vybudoval moc. Uhorský štát tak na našom území nevznikol prirodzenou dohodou, ale vojenskou anexiou a asimiláciou pôvodných mocenských štruktúr starých Slovákov do nového, uhorského politického systému. Z pôvodných divokých Maďarov sa postupne stali civilizovaní obyvatelia vďaka Slovanom čiže aj Slovákom.
Spomenutý výrok PM je nebezpečný aj v tom, že spája v sebe prvky revizionizmu, šovinizmu, iredentizmu v substitúcii identity čiže v stotožnení maďarského národa s historickým, multietnickým uhorským štátom. Maďari si privlastňujú celé Uhorsko, hoci Uhorsko patrilo všetkým jeho obyvateľom. Bežní Maďari sú maďarskými politikmi uvádzaní do omylu aj tým, že maďarský jazyk nepozná výraz pre Uhorsko. Pre nich je Uhorsko a Maďarsko – Magyarország.
Slovo „Uhorsko“ vzniklo z praslovanského označenia kočovných kmeňov, ktoré do Európy prišli na konci 9. storočia. (Onoguri). Z pôvodného výrazu Onogur tak u Slovanov vznikol koreň Ugr a z neho neskôr Uhor pre označenie obyvateľa Uhorska. Napriek tomu, že súčasná maďarčina priam hýri prebratými slovami zo slovenčiny alebo iných slovanských jazykov, výraz Uhorsko vo svojom slovníku nemajú. Súčasný maďarský slovník obsahuje cca 20% slov, ktoré majú staroslovanský pôvod. Čiže aj maďarský jazyk je Slovanmi ovplyvnený do tej miery, že by sme ho mohli považovať za odnož staroslovančiny, ktorá prešla svojím vývojom do dnešnej podoby. V Uhorsku sa stáročia používal latinský výraz Regnum Hungariae (Uhorské kráľovstvo), keďže latinčina bola v Uhorsku úradným jazykom až do polovice 19. storočia.
Prof. PhDr. Ján Stanislav, DrSc. napísal zaujímavé dielo po druhej svetovej vojne pod názvom „Slovenský juh v stredoveku“. V nej vedecky dokázal, že starí Maďari prišli do Karpatskej kotliny na územie Slovákov, ktorí pred ich príchodom ovládali značnú časť územia vrátane dnešného Maďarska viď mapa:
https://www.instagram.com/p/DW58WxKiGSj
Profesor Ján Stanislav vo svojom diele podrobne analyzoval tisíce geografických názvov (toponým) na území dnešného Maďarska, Rumunska či Rakúska, ktoré majú preukázateľne slovanský (slovenský) pôvod. Tieto názvy sa zachovali v starých latinských a maďarských listinách a svedčia o pôvodnom hustom osídlení Karpatskej kotliny predkami dnešných Slovákov. Proces rozpadu Uhorska začal nástupom násilnej maďarizácie Uhorska, ktorý sa zavŕšil v roku 1918. Hlavné príčiny rozpadu Uhorska sú:
Fikcia o jednom politickom národe (tvrdila, že v Uhorsku existuje iba jediný, nedeliteľný „uhorský“ – rozumej maďarský politický národ).
Likvidácia vzdelávacieho systému a školstva v neprospech nemaďarskej časti obyvateľstva.
Absencia politických práv s následnými represiami voči nemaďarskej časti obyvateľstva.
Súčasný premiér Maďarska nevďačí za svoje výslnie vlastným schopnostiam, ale vždy iným osobám v jeho blízkosti vrátane rodinných príslušníkov. V tomto smere sa podobá na viacerých slovenských opozičníkov. PM sa vyšplhal do politiky po chrbte Orbánovho Fideszu. (podobne ako Jaroslav Naď po chrbte Smeru – SD). Pracoval ako diplomat, právnik a manažér v štátnych podnikoch a EÚ. Bol manželom bývalej ministerky spravodlivosti Judit Vargovej (Fidesz). Zradil jej dôveru politicky i ako manžel. Venoval som mu podrobnú analýzu tu:
Nebezpečným faktom pre spolužitie našich národov je skutočnosť, že Maďari cítia stále historickú krivdu v tom, že prišli o rozsiahle územia, keďže považujú doteraz Uhorsko za Maďarsko. V minulosti sme boli neraz svedkami toho, že politici zapálili zápalnú šnúru vojny na vyvolávaní etnických nepokojov. V Európe je tým známy Balkán, ktorý dostal prezývku Bure baruta – Sud prachu (pušného) práve pre to, že tamojší dôverčiví politici často podľahnú zákernostiam Západu rozbiť toto teritórium a urobiť z týchto štátov svojich lokajov. Naposledy to bol tragický zločinecký útok NATO na Juhosláviu v roku 1999. Skrytý boj so Západom o zachovanie svojej suverenity v balkánskych štátoch prebieha dodnes. Okrem toho sme svedkami vzájomného zabíjania sa Slovanov, ktoré vyprovokovali USA a kolektívny Západ v proxy vojne proti Rusku na území Ukrajiny.
Á propos: Keďže Maďari otočili vnímanie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy podľa svojo gusta, mohli by sme tak urobiť aj my. Máme na to oveľa väčšie právo ako Maďari.
Keď 5. júla oslavujeme Sviatok svätého Cyrila a Metoda, pripomíname si ich príchod na Veľkú Moravu v roku 863. Tento deň je zároveň aj pamätným dňom zahraničných Slovákov. Na základe zasiatia tohto semienka vznikol i významný deň 1. júl 867 – Uznanie staroslovenčiny za štvrtý liturgický jazyk. Na základe toho sme získali medzinárodné uznanie, i geopolitický triumf a stali sme sa rovnocenným partnerom najväčších ríš vtedajšieho sveta. Tento deň predstavuje absolútny kultúrny a politický vrchol našich predkov pred príchodom Maďarov. Reč našich predkov sa v Ríme stala oficiálnym diplomatickým a náboženským jazykom na rovnakej úrovni s latinčinou, gréčtinou a hebrejčinou. Mali by sme teda oslavovať 1. júl 867 – Uznanie staroslovenčiny za štvrtý liturgický jazyk ako sviatok bratstva všetkých Slovákov sveta. Naši predkovia neboli žiadni „pustovníci v lesoch“, ale tvorcovia vyspelej stredoeurópskej civilizácie s obrovským územným dosahom. Mali by sme oslavovať, že naša kultúrna stopa v tomto priestore prežila tisíc rokov napriek stáročiam útlaku, prenasledovania a potláčania našich práv. Ani príchod nového kočovného etnika, pred tisíc rokmi a ani tisíc rokov asimilácie nedokázalo náš národ zničiť. Náš „stredoveký Trianon“ trval 1000 rokov, no my sme ho prežili, ubránili sme si jazyk a dnes máme vlastnú republiku.
Na začiatku 20. storočia bolo v Maďarsku okolo 400 000 Slovákov. V dôsledku asimilácie, politických zmien, páchania útlaku a násilia na našej menšine sa tento počet drasticky zmenil. Asimilácia Slovákov v Maďarsku nebol prirodzený, ale riadený proces. Neboli vytvorené podmienky pre život našej menšiny, deti boli nútené chodiť do maďarských škôl, ak ste rozprávali po slovensky a hlásili ste sa k Slovákom, zamestnanie ste nedostali a ak, tak len podradné a pod. Slováci boli v Maďarsku násilne pomaďarčovaní. Dnes sa k slovenskej národnosti v Maďarsku hlási len okolo 30 000 obyvateľov a slovenský jazyk ako svoj materinský jazyk uviedlo len asi 10 123 obyvateľov. V Maďarsku sú všetky práva národnostných menšín dodnes potláčané. V parlamente vďaka maďarským zákonom nemajú Slováci žiadne zastúpenie. Ale ani iné menšiny. Ak by slovenská menšina nebola násilne pomaďarčovaná, ale mala by vytvorené podmienky svojho rozvoja, dnes by žilo v Maďarsku najmenej 1 000 000 Slovákov. To je desatina súčasnej populácie Maďarska, ktorá by mala v maďarskej politike významné slovo. EÚ si diskrimináciu menšín v Maďarsku nevšíma.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Pridaj komentár