Nech žiadna nádej nepotopí
mi do myšlienok zmätených
obrazy orla, antilopy,
už od prírody nie som z nich.

Som človek, sama narodená,
som žena, uzlík boľavý,
žijem a drankám od kameňa
tú trošku biednej potravy.

V divých a drsných maskách prachu
šli roky, zástup bez spevu,
nijaký nedohnal ma k strachu,
neušiel môjmu úsmevu.

(preložili Ján Buzássy a Zuzana Bothová)

Starší článok

Mágia číselných výsledkov v medicíne

Novší článok

Nemocnice by mali byť bližšie k ľuďom


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *