O tom, že Brutus neváhal kvôli slobode obetovať aj svojich dvoch synov
Brutova dôslednosť a prísnosť je ojedinelým a vzácnym príkladom v celých dejinách ľudstva.
Po každom prevrate je prvou nutnosťou nových pánov, aby odstránili významných predstaviteľov starých poriadkov. Kto to neurobí, proste si neudrží moc v rukách. Brutus, keď jeho vlastní synovia ohrozovali čerstvo získanú slobodu, ich neváhal sám odsúdiť na smrť.
Ale všimnime si aj jeden príklad z našich novodobých dejín. Pier Soderini týmto spôsobom nepostupoval, lebo sa domnieval, že zhovievavosťou a trpezlivosťou dosiahne to isté, a bez násilia. Sklamal sa. Nepriateľov nepresvedčil o všeobecnej prospešnosti svojej vlády a vľúdnosťou sa mu nepodarilo uzmieriť novotami vyvolané vášne. Bál sa použiť nezákonné prostriedky na potlačenie odporcov a nechcel nové zákony poškvrniť násilím, lebo sa domnieval, že by tým zdiskreditoval užitočnú funkciu gonfaloniera a po jeho smrti by preto bola zrušená. Jeho postoj bol bezpochyby motivovaný čestnými pohnútkami, ale ak necháme vred vyrásť do veľkých rozmerov a násilím ho nevyrežeme, nemôžeme očakávať nič iného, len otravu krvi. Soderini sa nechcel zachovať ako Brutus, a preto stratil vlasť, postavenie aj česť.
A republika padla zároveň s ním.
Dodatok Mariána Moravčíka
Postoj Ficovej vlády k opozičným aktivistom, ktorí kolektívne na neho dokonca vo viacerých rovinách spáchali atentát, sa podobá postupu Piera Soderiniho. Blízka budúcnosť nám ukáže, či má toto Machiavelliho poučenie všeobecnú platnosť aj dnes, alebo Robert Fico podstatnú časť svojich oponentov presvedčí. V opačnom prípade uvidíme aj to, či Slovenská republika padne spolu s ním.
Pridaj komentár