Machiavelli – druhy republík a aká bola tá rímska

Najskôr sa musím zmieniť o tom, že historici rozlišujú tri druhy vlád: samovládu, vládu najvyššej šľachty a vládu ľudu. Niektorí ďalší tento základný počet rozširujú o tri ďalšie, ktoré sú hodné zavrhnutia, a ktoré veľmi úzko súvisia s prvými tromi, pretože z nich vyplývajú: monarchia sa totiž často zvrháva na tyraniu, vláda aristokracie na oligarchiu a demokracia na anarchiu. Na svete neexistuje prostriedok, ktorý by zabránil tomu, aby sa jedna forma nezvrhla na tú druhú, práve kvôli veľkej zložitosti rozlišovania medzi dobrom a zlom.
…
Ani jedna z menovaných foriem vlády nie je dokonalá. Prvé tri, tie lepšie, trvajú krátko, a tie tri ďalšie sú úplne zlé. Preto múdri zákonodarcovia, s poznaním všetkých ich nedostatkov, vytvorili akúsi zmiešanú formu, ktorú považovali za jedinú pevnú a trvanlivú, v ktorej sa monarchia, aristokracia a demokracia vzájomne kontrolujú.
Za taký typ ústavy si napríklad vyslúžil mnoho úcty Lykúrgos. Dal Sparte zákony, v ktorých presne vymedzil kráľovi, šľachte aj ľudu práva a povinnosti, a tak vznikol štát, ktorý sa udržal 800 rokov. Aténsky zákonodarca Solón také šťastie nemal a pred smrťou sa musel pozerať, ako sa Peisistrates stal tyranom. O 40 rokov neskôr Aténčania jeho dediča vyhnali a obnovili demokraciu podľa Solónových zásad. Tá sa však udržala sotva storočie, hoci Aténčania zaviedli mnohé opatrenia na obmedzenie spupnosti mocných aj bezuzdnosti davu. Na tieto dve zlá Solón zabudol. A tak Atény žili, v porovnaní so Spartou, len krátko. Nepodarilo sa im nastoliť rovnováhu medzi vládou ľudu, mocou vladára a šľachtou.

A ako sa vyvíjal Rím? Nemal poruke takého zákonodarcu, akým bol Lykúrgos, a teda podľa uvedených podmienok ho nečakala dlhá slobodná budúcnosť. Medzi ľudom a senátom síce panovala nesvornosť, ale práve z nej pramenil rad priaznivých okolností, vďaka ktorým náhoda dokončila to, čo neurobil zákonodarca. Romulus a ďalší panovníci ho posilnili súborom dobrých zákonov v záujme slobody. Nesnažili sa vytvoriť republiku, ale kráľovstvo, preto v Ríme chýbali demokratické inštitúcie. Keď panovníci stratili moc, ľud na ich miesto dosadil konzulov. Odstránili tým pojem kráľ, ale nie jeho zvrchovanú moc. Rím mal konzulov a senát, dve z troch spomenutých foriem vlády: monarchistickú a oligarchickú. Bolo teda ešte treba vytvoriť priestor na demokraciu. Preto, keď rímska šľachta spyšnela a ľud sa proti nej vzbúril, aby nestratila všetko, ponúkla ľudu určitý podiel na vláde a tak vznikla funkcia tribúnov ľudu. Takáto republika stála na pevnejších základoch, pretože v nej boli vyvážené všetky tri formy vlády.

Machiavelli nás učí, že všetko je vo vývoji a neexistuje žiadna definitívna forma vlády. O tom, ako ľahko sa demokracia zvrhne v anarchiu a chaos, vieme už svoje z vlastnej skúsenosti. Žiť v chaose a anarchii je náročné a únavné, preto chápeme, že ľud prijme aj monarchiu alebo aristokraciu, ktorá ten chaos ukončí… a začne nový cyklus kolobehu.
Machiavelliho dokonalá zmiešaná forma vlády reprezentuje tri prístupy k vnímaniu časových kolobehov. Demokracia reprezentuje krátkodobé cykly, spravidla len niekoľkoročné. Vidíme na vlastné oči, že máloktorý „volený zástupca“ myslí na to, čo bude s krajinou (mestom/krajom) po skončení jeho mandátu a málokedy začína projekty, ktoré nestihne počas svojho mandátu dokončiť. Aristokracia myslí dlhodobejšie. Spravidla na viac ako jednu generáciu vopred, a dobrý monarcha myslí dynasticky, aspoň na niekoľko storočí. Machiavelli to nepíše explicitne, no vo vyváženej zmiešanej forme vlády je potrebné strategicky myslieť krátkodobo aj dlhodobo. Inak história krajine prinesie trpký účet.