O tom, že aj zdravotníctvo je často biznis pochybuje jedine ten, kto posledné roky spal pod skleneným vekom ako snehulienka. Mrzí ma však, že tento humánny rezort zmenili peniaze na biznis.
Čítal som, že situácia s financovaním nemocníc a zmluvnými vzťahmi so zdravotnými poisťovňami je napätá. Niektoré nemocnice majú peniaze na prevádzku len na niekoľko mesiacov. Vyplýva to zo zistení Asociácie nemocníc Slovenska. Ako to liečiť?
Štát sa vzdal svojej úlohy financovateľa zdravotnej starostlivosti – úlohu akú plnil za socializmu a preniesol ju na poisťovne. Idea bola, že poisťovne vytvoria tlak na efektivitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Celý proces bol, podľa môjho názoru, od začiatku zmesou amaterizmu.
Najprv štát donútil ambulancie, aby sa odštátnili. Zo dňa na deň sa z lekárov v ambulanciách stali „neštátni“ lekári. Údajne proti svojej vôli a želaniu. Problém nastal, keď sa sprivatizovali niektoré výkony ako napríklad laboratóriá, zobrazovacie metódy, poskytované nemocnicami. Okamžite po privatizácii stúpla hodnota sprivatizovaných výkonov a nemocnice prišli o zlaté vajcia – za výkony, ktoré mali byť ich konkurenčnou výhodou, museli platiť. Odstránením zárobkovo pozitívnych častí a ponechaním len deficitných oddelení vytvoril štát terajší systém zadĺženia nemocníc.
Možno, že samotná existencia poisťovní nie je problém. Problémom je asi rezignácia štátu na to, aby zabezpečoval prisľúbené služby občanom. Garantuje ich štát (a poisťovne), nie lekári. Toto si treba uvedomiť. Ako príklad – Tesco sa nezaviazalo zabezpečovať dostatok potravín, ale očakáva sa to od štátu.
Ako to liečiť?
Priznám sa, že nepoznám správne a komplexné riešenia. Moje schopnosti sú limitované. Najdôležitejšou príčinou je absencia spoločenskej predstavy ako má zdravotníctvo fungovať. Od zdrojov, cez samotnú prax, až po finálny výsledok. Vždy nová garnitúra sa však snaží propagovať veľkú reformu zdravotníctva. Každé voľby v predvolebnom období počúvame našich politikov, ktorí od gruntu všetko vylepšia a nastane raj.
Štát by mal biznisu dôstojne konkurovať svojou praxou, nie iba zákonmi nastavovať štandard. S biznisom v zdravotníctve nemám žiadny problém tam, kde v užšom nejde o zdravie, typicky plastické chirurgie na želanie, čiže subjektívne vnímané skrášlenie.
Zásadný problém s ním mám v tých zvyšných prípadoch, hlavne tam, kde podľa môjho cítenia má fungovať princíp solidárneho poistenia a štátnej garancie zdravia občanom krajiny. Zmena v myslení i vnímaní zdravotníctva je potrebná u všetkých účastníkov trojuholníka. Pacient, poskytovateľ, poisťovňa a to smerom k väčšej zodpovednosti každého z nich za svoju oblasť pôsobnosti.
Odmietam systém, ktorý je nastavený len na vytváranie profitu a nie spoločenského blaha.
Čo mne osobne v súčasnej medicíne tiež chýba, je obyčajný ľudský prístup. Dokonca je taký vzácny, že je vlastne alternatívny.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
K téme situácie v zdravotníctve sa vraciame pravidelne. Zrejme aj preto, že rokmi neprichádzajú žiadne príznaky zlepšenia. Písal som už aj o tom, že sa nedočkáme lepšieho zdravotníctva v kapitalizme. Proste nejde to a slovenskí oligarchovia neurobili vôbec nič, aby som musel zmeniť názor. Vlastníci kapitálu sa starajú len o svoj biznis a o ľudí sa zaujímajú len do tej miery, aby boli ich zákazníkmi (v súvislosti so zdravotníctvom – aby boli chorí a potrebovali sa liečiť) a aby im prinášali tržby. Pokúsili sa nás oklamať mantrami „štát je zlý vlastník“ a „čím slabší bude štát, tým sa budeme mať lepšie“. Možno ešte nie je príliš neskoro…
