
Zdravie populácie je barometrom kvality života. Na našom stále svieti nízka hodnota. Je toho veľa, čo ťahá naše zdravotníctvo na dno. Terapeutický efekt ako liečiť tento rezort neprichádza.
Problém vidím aj v tom, že niektorí lekári robia časť svojho pracovného času v nemocniciach, kde si podchytávajú pacientov, spravia im vyšetrenia na drahších strojoch, ktoré vo svojich ordináciách nemajú a na jednoduchšiu operáciu, či ďalšiu liečbu si ich pošlú na svoje kliniky.
Týmto nechcem vyjadriť odmietnutie súkromných ambulancií ako inštitúcií. Ale „sedenie na dvoch stoličkách“ zaváňa konfliktom záujmov. Pri konfliktoch záujmov ťahá zákazník/klient vždy za kratší koniec.
Zdravotníctvo ako druh podnikania teda môže prosperovať, len so zdravím občanov je to stále neuspokojivé.
Preborníkom v tomto sú USA, kde dávajú na zdravotníctvo niekoľkonásobne viac peňazí ako v bohatej Európe, a pritom sú tam ľudia chorejší a zomierajú mladší. A sú aj krajiny, kde sa má zdravotníctvo zle – a ľudia sú zdravší a žijú dlhšie.
Problém vidím v tom, aj na základe empirických skúseností pacientov, že zo zdravotníctva sa stáva priemyselné odvetvie, ktorého cieľom je zarábať účastníkom tohoto odvetvia peniaze a zdravie sa niekedy stáva vedľajšie. Najlepší pacient je potom trvalý klient – nie je zdravý človek, ale chronicky chorý človek celoživotne užívajúci drahé lieky a navštevujúci zdravotnícke zariadenia. To že si z tohoto biznisu urobili to najlepšie pre seba aj niektorí lekári (česť skvelým výnimkám) je len prirodzeným dôsledkom tohoto stavu.
Podľa môjho priateľa analytika globálnych trendov volá sa to socializácia nákladov a privatizácia ziskov.
Je to smutné, ale takto sa časť ľudí správali viac-menej vždy. Naša chamtivosť je dedičným hriechom ľudstva.
Rád by som úvahu ukončil optimisticky, a nič iného mi ani neostáva. Skleslosť a depresia len zhoršujú celkový pocit zdravia, preto by sme sa mali snažiť o trvalý pozitívny životný pocit. Škoda len, že nám toľko verejne činných osobností hádže polená pod nohy.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Konflikt záujmov je v tejto úvahe úderom klincu po hlavičke. V médiách sa veľmi veľa hovorí o korupcii, ale cudne sa mlčí o konfliktoch záujmov. To je podobné, ako keď by niekto chcel schudnúť, ale nechce ani počuť o diéte a pravidelnom pohybe.

Pridaj komentár