V ostatnej mojej úvahe som písal o tom, čo si lídri EÚ želajú od Ježiška. Dnes som si zvolil iný nadpis a teda aj iný obsah, ktorý je oveľa náročnejší.
Žiada, aby som uviedol aj náročnejšie argumenty. Nemôžem nezačať tým, že o očakávaniach píšu predovšetkým populárno – vedecké časopisy, napr. The Economist.
V dnešnom e-maili som dostal správu, že americký „The Economist“ v editoriále upozorňuje na to, aby si ľudia uvedomili, že budúcnosť sa nebude dať predvídať. A bude sa rozlišovať obdobie pred Corona a obdobie po Corona. Ale to „po“ už nikdy nebude také ako „pred“. Tých čo tomu nechcú veriť, upozorňujú, že aj svet „po“ 11. novembri už nebol taký ako „pred“ 11. novembrom (a to nielen v leteckej doprave!). Čitateľovi pripomeniem, že druhá svetová vojna bola najkrvavejším a najbrutálnejším konfliktom v novodobých ľudských dejinách, spôsobila smrť desiatok miliónov ľudí. Všeobecne sa usudzuje, že vo vojne zahynulo najmenej 50 až 80 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 2,5 až 4% svetovej populácie v roku 1939.
Ako zmenila svet?
K argumentu „po“ už nebude nikdy ako „pred“ si žiada pripomenúť dávnu históriu: „Medzi hosťami je veľa vyberačov daní, Matúšových bývalých spolupracovníkov. Vyberajú dane pre nenávidenú rímsku vládu, napríklad dane, ktoré museli platiť lode vchádzajúce do prístavu, karavány, ktoré prechádzali po hlavných cestách, a obchodníci, ktorí dovážali tovar. Ako sa Židia pozerajú na vyberačov daní? Opovrhujú nimi, lebo často vyžadujú od ľudí viac peňazí, než by mali. Na hostine sú aj „hriešnici“, teda ľudia so zlou povesťou. (Lukáš 7:37-39)“. Teda po Corone nebudú dane? To plynie z mailu.
Novodobý otec ekonómie J. M. Keynes napísal v roku 1937, teda pred vojnou, svoje najslávnejšie dielo o tom ako funguje kapitalistická ekonomika. Náš ekonomický velikán Prof. R. Briška už v roku 1943 napísal svoje 1100 stranové dielo a odvoláva sa na J.M. Keynesa viackrát. Bolo to ešte počas vojny, ale platil zákon kolobehu peňazí, ktorý definoval Keynes, či bol pojem zisk, či úver. Ba viac ako 820-stranové dielo napísal aj náš prvý guvernér Prof. I. Karvaš a iba problémom peňazí venoval viac ako 60 strán. Dôkladne definoval pojem peniaze a aj zákony kolobehu peňazí, či ich funkcie. Počas Slovenského štátu bol výmenný kurz slovenskej a českej koruny 1 : 7, teda Česi platili za našu korunu 7 českých. Zrazu sa otočil. Prečo? Koho rozhodnutie?
.
Aby som čitateľa upozornil na potrebu poznatkov (nemá ich The Economist), na pomoc si pozvem kapitána námornej lode. Čitateľ iste pozná pojem zemepisná dĺžka a zemepisná šírka. Ale asi nevie čo znamená tento výrok: „bod teda pri 30 ° 15′20 ″ s. S. Zviera uhol 30 ° 15′20 ″ vzhľadom na stred zemegule“. Námorný kapitán musí absolvovať teoretickú prípravu a na záver skladá skúšku z navigácie, plavebnej náuky, námorného práva, meteorológie, zdravotnej prípravy a anglického jazyka. Nasleduje praktická príprava na mori – preplávať musíte minimálne 200 námorných míľ (Nm), alebo 100 hodín. Po zložení praktickej skúšky získava absolvent certifikát a oprávnenie veliť malému rekreačnému plavidlu. Pretože získal poznatky, jednoznačne rozumie spomenutým číslam. Verím, že čitateľ cíti na čo myslím. Z čoho majú skúšky naši predstavitelia štátu? Kapitán musel vedieť geometriu.
V hospodárskom živote je mimoriadne dôležitý kapitán ekonomiky (minister financií), aby vedel kade a ako. Ozaj bázickým poznatkom pre pochopenie hospodárskych javov a orientácie sa v nich, ba aj ako sa uberá hospodársky život, ktorý treba „opravovať“, aby hospodárstvo poskytlo čo najviac prostriedkov pre našu existenciu je poznatok a dá, ba musí vyjadriť ekonometricky takto: (ak ho zaujíma optimálne využitie faktorov výroby)
.
kde L, K a U sú zdroje, ktoré ma ekonomika (práca, kapitál a pôda). Národohospodárska politika musí stanoviť zásady – na základe poznatkov ekonomickej teórie, vedy – , akými prostriedkami sa má do hospodárstva zasahovať, aby sa stanovené ciele čo najlepšie a čo najskôr, ba aj čo najefektívnejšie dosiahli, teda uspokojil dopyt D1 (zemiaky), D2 (autá) a D3 (služby). Pestovanie zemiakov žiada iné zdroje ako výroba áut; jasne to hovorí model.
Využiť ich optimálne je úloha predsedu vlád, ministra financií a ministra hospodárstva. Musia vedieť čítať uvedenú ekonometrickú reláciu, konkrétne inverznú maticu, ktorú relácia uvádza, teda musia vedieť, aký je význam javu f11 v získanej inverznej matici. Je to umenie využitia národohospodárskych poznatkov v praxi z hľadiska záujmov celku, nie jednotlivých zbohatlíkov. Politika musí usmerniť ideály človeka a národa tak, aby bol národ a jednotlivec bohatý, zdravý, vzdelaný a mravný. Iným nástrojom vlády je štátny rozpočet, ktorý zobrazuje tento účet, účet 3:
.
Je iba jedným zo systému účtov, ale platí, že všetky položky na ľavej strane musia mať protipoložky na pravej strane iných účtov. Platí aj to, že všetky položky na pravej strane musia mať protipoložky na ľavej strane iných účtov zo systému. Vláda nám ich neposkytuje a teda nemáme kontrolu ako funguje ekonomika, kde sú inkonzistencie. Oba obrázky sú na obale mojej knihy Aj ekonómia je veda. Ako z nich vyplýva, ekonomická politika je vždy (má byť) vedomím úsilím, úsilím utvárať skutočnosti podľa stanovených cieľov. Preto národohospodárska politika vlády utvára, tvorí hospodárske pomery v štáte podľa sledovaných, stanovených cieľov. Dnes je veľký rozdiel medzi politikou a vedou. Politika vždy znamená konanie, čin, je vždy prejavom vôle (napr. Sulíka, Matoviča,…); riadi sa viac mienkou, náklonnosťou ako rozumom a poznaním.
Ako vidíme dnes, v politike prevažuje čin oproti rozumu, vede. Alebo inak, rozum a čin sa nevyskytujú v jednej osobe. Dnes politici nie sú vedci, ako bol aj I. Karvaš (bol aj ministrom). Úplne chýba nezaujaté uvažovanie. Veda musí byť objektívna a neutrálna, teda aj ekonomická veda. Či je to predseda vlády, minister hospodárstva, minister financií a či prezident, všetci musia mať skúšku zo základov hospodárskej vedy, tak ako kapitán námornej lode z navigácie. Platí to aj pre lídrov EÚ.
Záver:
Od národohospodárskej vedy sa žiada, čo The Economist úplne ignoruje, aby bola aktuálna, časová, aby riešila predovšetkým prítomné hospodárske problémy, aby ich objasňovala a pomáhala národohospodárskym politikom (nie politikom) zvládnuť všetky hospodársky prítomné životné situácie; a vedecky. Preto národohospodárski vedci (ktorí nám chýbajú) musia byť stále v styku s hospodárskou praxou, životom, aby mohli tvoriť a robiť konkrétnu aktuálnu národohospodársku vedu. Nedá sa robiť bez ekonometrie!
Konkrétnosť a aktuálnosť národohospodárskej vedy je preto žiadúca, lebo národné hospodárstvo má rozhodujúci význam pre osud národa a štátu – dáva prostriedky na jeho udržanie, zlepšenie danej hmotnej situácie ľudí. Nemôže ich určiť globalizácia. Vedec národohospodár nemôže byť v službe záujmov, skupín, tried, strán, ale musí byť nezávislý a bádať bez ohľadu na záujmy jednotlivcov, hoc aj bohatých, ktorí spravidla majú egoistické nároky. Predstavitelia štátu musia mať vytrvalosť Zátopka a odvahu Štefánika. Verím, že z mojej úvahy vyplynulo Čo máme čakať od nového roku.
Prof. J. Husár
Bratislava 26/12/2021
Vyšlo pôvodne v Slovenskom slove
