Čo je efektívne zdanenie?

Aby čitateľ vedel prečo som si zvolil tento nadpis, musím začať citátom: „RIO DE JANEIRO. Ministri financií skupiny najväčších ekonomík sveta G20 sa v piatok dohodli, že sa budú usilovať o efektívne zdanenie superbohatých.

 Pri plnom rešpektovaní daňovej suverenity sa budeme snažiť spolupracovať, aby sme zabezpečili, že jednotlivci s ultra vysokým čistým majetkom budú efektívne zdaňovaní, uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov po dvojdňovom stretnutí v brazílskom Riu de Janeiro.
 
Hlavná priorita brazílskeho predsedníctva
Brazília pred samitom G20, ktorý sa uskutoční 18. až 19. novembra v Riu de Janeiro, urobila z návrhu na uvalenie dvojpercentnej minimálnej dane pre miliardárov hlavnú prioritu svojho predsedníctva v skupine. Brazílsky minister financií Fernando Haddad označil piatkovú dohodu za „významný krok vpred“. „Vždy sme boli optimistickí, pokiaľ ide o tento výsledok. Ten naozaj prekonal naše pôvodné očakávania,“ povedal Haddad. Podľa analýzy Oxfam zverejnenej vo štvrtok pred stretnutím ministrov financií najbohatšie jedno percento nazhromaždilo za ostatné desaťročie nové bohatstvo vo výške 42 biliónov dolárov, čo je takmer 36-krát viac ako dohromady chudobnejšia polovica svetovej populácie.
 
USA sú proti
Podľa správy Gabriela Zucmana, ktorú si objednala Brazília, miliardári v súčasnosti platia na daniach ekvivalent 0,3 percenta svojho majetku. Dvojpercentná daň by celosvetovo od približne troch tisícok získala 200 až 250 miliárd dolárov ročne. Tieto peniaze by mohli pomôcť financovať verejné služby, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, ako aj boj proti zmene klímy.“
Čo je efektívne zdanenie? Efektívny je veľmi vágny pojem. V slovenčine máme až 3 jeho zmysly – efektívny, efektívnejší a najefektívnejší. Nevieme jednoducho rozlíšiť čo je efektívny a čo je najefektívnejší. Musíme mať objektívnu mieru.
Závery G20 sú z hľadiska ekonomickej vedy bezvýznamné. Profesor K. Engliš na písal 890 stranové dielo Soustava národního hospodářství s podnapisom Veda o pořádku v kterém jednotlivci a národové pečují o udržení a zlepšení života. Náš profesor I. Karvaš, guvernér SNB, napísal viac ako 600 stranové dielo Základy hospodárskej vedy.  W. Baumol a A. Blinder v ich diele Economics v Indexe pojmov uvádzajú pojem daň (tax) až v 32 spojeniach s inými ekonomickými pojmami ako  daň a disponibilný príjem, priama daň, daň a efekty atď. A. Peacock, G. K. Shaw majú zásadné dielo The economic Theory of Fiscal Policy, ktoré dôkladne rozoberá, analyzuje  otázky, čo môže dôsledná ekonomická analýza povedať o efektoch rôznych fiskálnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických premenných, ktorých pohyb veda akceptuje ako indikátor výkonu ekonomiky, napr. príjem, output, zamestnanosť, rast, ceny až obchodnú a platobnú bilanciu. Prečo to G20 neriešilo?
Významný nemecký ekonóm G. Felbermayr, prezident hlavného výskumného centra Nemecka Kiel Institute of World Economy – verím, že inštitút pozná minister financií Nemecka –  napísal (HN,6/6/2020), že „Nemožno dosiahnuť dva také dôležité politické ciele použitím jedného nástroja. Nedosiahnete optimálne výsledky ani pri jednom“.  Aj ministri musia rešpektovať ekonomickú vedu.
Aby som čitateľovi ukázal základné ekonomické vzťahy a ich väzby medzi nimi, čo ukáže, že zasahovanie do ekonomických veličín je veľmi náročné, uvediem problém, že, ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu (Y) a úroveň cien (p), potom dva  príslušné ekonomické vzťahy môžeme ekonometricky takto vyjadriť:
 
Y = a₁G + b₁M 
              a                                        (1)
p = a₂G + b₂M
 
kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficient a₁ predstavuje zmenu  príjmu, ktorá vyplynie zo  zmeny (zvýšenia) G o 1 euro, čiže reálny príjmový multiplikátor  vládnych  nákupov. Podobný význam majú ostatné koeficienty. Tvorca politiky a teda aj G20 totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 98 mld. euro) a p = p* (napr. 1,1)a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G (výdavky vlády) a M  (masa peňazí) by mali mať (ideálne), musia mať  takéto hodnoty:
 

 
To sa z hlavy nedá povedať, zistiť, potrebujeme riešiť sústavu rovníc. Naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G. Zo vzťahov vyššie  jasne vyplýva aké budú ich zmeny pri rôznych  koeficientoch ai a bi,  budú  vždy iné. Iné ich má JAR, iné Nemecko, Francúzsko, či Anglicko. To tvorca politiky, teda aj G20 nemôže ignorovať. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NR SR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky.
Vzťahy (1) možno zreálniť práve novou veličinou T (dane). Potom by prvá rovnica mala takýto tvar:
 
Y = a₁G +b₁M + c₁T
 
Riešením 3 rovníc by sme získali rovnovážne hodnoty premenných G, M, a T. Teda nie ľubovoľné, čo si vymyslí zasadnutie G20. Na báze čoho G20 urobilo závery? Na báze HDP? Ale HDP je zlý ukazovateľ už zato, že je v peňažných jednotkách. Veď JAR, Anglicko, či USA majú rôzne meny a ekonomické zdroje a tak by G20 malo presne vedieť aký je stupeň ekonomického rozvoja všetkých 20 krajín. Riešenie by nám poskytla niektorá z metód diskriminačnej analýzy a to na báze fyzikálnych ukazovateľov.
 
 
Záver
Každá ekonomika sveta funguje v podmienkach neistoty, neurčitosti. To mi na zasadnutí G20 chýbalo. Kedy skončí vojna na Ukrajine? Aké prírodné katastrofy čakajú svet? Čakal som že zasadnutie bude riešiť problémy fiskálnej politiky v podmienkach neistoty. Nie iba uvalenie dvojpercentnej dane pre miliardárov. V čom spočíva v záveroch spomínaný významný krok? Ba G20 mala riešiť optimálne rozhodovacie pravidlá pre vlády a podniky v krajinách G20 v podmienkach súčasného sveta. Na zasadnutie mal pripraviť nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu práve ekonomickú analýzu a princípy, ciele a fiskálnu politiku v najbližšom období. Proti vedeckému riešeniu by USA nemali byť proti.
Každá krajina má veľa druhov daní a tak sa mal riešiť systém, sústava daní a nie iba problém superbohatých. Systém žiada systémové a nie náhodné riešenie. Veda pozná Heisenbergov princíp neurčitosti.
 
Prof. J. Husár
Bratislava 28/7/2024