Preceňujú svoje schopnosti v ekonómii

Riadenie ekonomiky, čo robí vláda a parlament, sa musí opierať o vedu, ekonómiu. Tvorca hospodárskej politiky musí ovládať pojmy, ktorých význam a klasifikáciu rieši kognitívna veda logika a ekonómia. Čitateľ si iste pamätá ako sa novinári spýtali našich viacerých politikov (B. Bugár, K. Tóthová) čo je HDP. Nevedeli. Iba potvrdili existenciu Dunning – Krugerovho efektu. Predovšetkým zato, že sa blížia voľby do NR SR pozrime sa na problém odbornejšie, vedeckejšie.

 
Na internete ľahko zistíme, že: „Dunningov-Krugerov efekt je typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Ani zďaleka nie sme všetci racionálni a neovplyvniteľní, schopní zaobchádzať s informáciami neutrálne a vždy robiť tie najlepšie rozhodnutia. Všetci sme totiž neobjektívni. Pri vstupe alebo výstupe z nášho či do nášho kognitívneho, poznávacieho systému prechádzajú informácie určitými deformáciami. Často o nich nevieme, a pritom majú kritický vplyv na naše rozhodnutia v oblasti ľudských zdrojov..“
Iba na objasnenie, aby čitateľ lepšie vnímal spomenutý efekt a predchádzajúci odstavec sa zamyslime nad konkrétnymi ekonomickými faktami. Hrubý domáci produkt (HDP), ktorý som spomenul vyššie, v stálych cenách vo štvrtom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,1 percenta. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 1,2 percenta a medzikvartálne o 0,3 percenta. Vyplýva to z rýchleho odhadu HDP a zamestnanosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
To je veľmi všeobecné tvrdenie. Z týchto údajov nezistíme napríklad, že náš zahraničný obchod mal výrazné záporné saldo. Nedozvieme sa ani to, že aktuálny rast slovenskej ekonomiky podporil najmä rast konečnej spotreby, čiže výdavkov domácností, ako aj medziročné zvýšenie investícií, čo sa prejavilo rastom hrubého fixného kapitálu. Vývoz síce rástol, ale dovoz mal vyššiu dynamiku medziročného nárastu, a preto zahraničný obchod skončil s výrazným záporným saldom. V tejto spojitosti, teda v spojitosti  schopnosti vnímať si pozrime zmysel pojmu percento. Osvetlím to takto – ak má krajina HDP vo výške 10 jednotiek a zvýši ho o 100 percent dosiahne úroveň 20 jednotiek. Ak má iná krajina HDP vo výške 100 jednotiek a zvýši jeho hodnotu iba o 10 percent (!!) dosiahne hodnotu 110 jednotiek. Prírastok je 10 jednotiek. Čiže dôležitá je báza.
Čitateľovi ešte priblížim aj ďalší aspekt. Pozrel som si údaje o EÚ.  Ekonomika eurozóny sa v 1. štvrťroku 2023 prekvapujúco dostala do recesie. (Uvedomme si našu politickú a ekonomickú krízu v prvom štvrťroku 2023.)  Pozrime si to podrobnejšie. Totiž druhýkrát za sebou sa jej objem medzikvartálne znížil o 0,1 percenta; oznámil Eurostat. Zhoršili sa čísla za celú EÚ, hoci tá si udržala mierny rast. Čo to presne znamená zistíme z hlbšieho štúdia (podrobnejších) údajov; aj k tomu potrebujeme poznatky, schopnosť hodnotiť. Tak napríklad:
Najnovšie spresnené dáta Eurostatu za prvý kvartál sú horšie ako predbežné z minulého mesiaca. Tie hovorili, že ekonomika eurozóny v prvých troch mesiacoch roka o desatinu percenta vzrástla,
Nové dáta trochu tlmia nadšenie z toho, ako Európa úspešne zvládla energetickú krízu. Nie je to však žiadna katastrofa. Keby nebolo teplej zimy, šetrenia a diverzifikácie zdrojov, recesia by bola oveľa hlbšia,
Recesia znižuje pravdepodobnosť, že Európska centrálna banka ešte aj po lete zvýši úrokové sadzby, povedal pre denník Financial Times hlavný ekonóm nemeckej banky Berenberg Holger Schmieding. Centrálna banka naznačuje, že základné sadzby zvýši o štvrť percentného bodu. Pravdepodobné je ešte jedno takéto zvýšenie v júli, po ktorom by mala nasledovať prestávka,
Ekonomika eurozóny by mala v tomto roku rásť o 1,1 percenta a v budúcom o 1,6 percenta. Vyplýva to z jarnej prognózy Európskej komisie.
 
Prečo sa dáta, ako hovorí Eurostat, zhoršili? To by si žiadalo hlbšiu analýzu. Mne však ide o iný, nový aspekt vnímania uvedených údajov. Údaje sa týkajú celej EÚ a tak nič nevieme o stave ekonomiky SR, či akejkoľvek inej krajiny. Čiže majú malý poznávací význam (žiadny), o čom hovorí kognitívna veda. Ale poznávacie proces ekonomickej analýzy majú základný význam práve pre tvorcu hospodárskej politiky. Ide skutočne o to ako tvorca HP, akým spôsobom vníma a hodnotí základnú domácu a vonkajšiu realitu ekonomiky. Medzi hlavnými dôvodmi je pokles spotreby domácností v dôsledku vysokej inflácie, čo sa ukázalo aj na Slovensku. Čím menej totiž poznáme určitú oblasť, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. O tom hovorí nadpis mojej úvahy.
 
 
Záver
Z toho, čo som napísal plynie, že ho pokladám  za dôležitý, lebo nás čakajú voľby. Ako som ukázal: totiž, čím menej  poznáme určitú oblasť, tým menej si uvedomujeme to, čo v nej nepoznáme. Viacerí politici preceňujú svoje schopnosti, hlavne v oblasti ekonomických vied. Ekonómia je náročná veda, lebo sa opiera o kognitívnu vedu logiku a ekonometriu, kde sú potrebné náročné matematické poznatky.
Politici iste nie sú si vedomí existencie Dunning – Krugerovho efektu. Práve z kognitívnej vedy, logiky vieme, že ako je dôležité, aby pojmy boli jasné a jednoznačné (hrozný pojem rovná daň; krivá daň nie je). Občan, totiž, má mať jasné požiadavky na politikov, na ich schopnosti a vedomosti. Náš parlament je plný rôznych šarvátok. Aj fluktuácie ukazovateľa HDP, ktoré možno vyjadriť ekonometricky, predovšetkým môžu tlmiť hlboké ekonomické poznatky, schopnosti. Zvlášť sa to týka stratégie. Stratégia, ktorá nám chýba, musí byť vedomým zasahovaním do fungovania ekonomiky. Ona hovorí aké majú byť efekty tých makroekonomických premenných, ktoré vplývajú na HDP, príjem.
 
Čiže, dôležitá je kvalifikácia. Politici  musia ovládať, ak chcú riadiť ekonomiku, aj teóriu ekonomickej politiky a nepreceňovať svoje schopnosti.
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava 11/6/2023