Ilustračný obrázok: Pixabay

Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom demiurga v pretváraní nedokonalých stvorení, zapísaný v roku 1896 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Тот-темwáтқен пыӈыl. О началѣ творенiя вѣсть, pre slovenské publikum prvýkrát.
Kedysi dávno žil na zemi rýchly tvor, napoly jeleň, napoly človek, behal s vetrom opreteky, všetkých jeleňov predbiehal, nezaujímal sa o ochranu stáda, nestaval si šiator, behal sám. Žila na zemi žena, celá opásaná zbraňami, kopijami, nožmi, dýkami, oblečená ako muž, stretli sa, začali bojovať, nikto nevyhrával. Nahnevalo sa Božské bytie, prišli dvaja, hovoria: ,,Prestaňte bojovať!“
Žene hovoria: ,,A ty ako dlho chodíš po našej zemi? Prečo je v nej málo ľudí? Nie si tu potrebná! Odíď na druhú zem!“
Človeku-jeleňovi hovoria: ,,A ty si prečo dvojaký?“ Vzali ho, rozpolili. ,,Hľa, tvoja druhá polovica, to je domáci jeleň, tvoje mäso, tvoj život! Prestaň behať po zemi a pas stádo!“
Išli títo dvaja ešte ďalej, vidia: chodí človek (Lamut), nie je dokončený, na rukách a nohách iba obnažené kosti, tiež veľmi rýchly, loví divé jelene a trhá ich zubami… Hovorí jeden: ,,Kto toto spravil? Ty?“
,,Nie ja!“, hovorí druhý (Tenantomvyn).
,,A možno ty?“
,,Nie ja!“
,,Tak sa naňho pozrieme!“ Pýtajú sa Lamuta: ,,Aký je tvoj jazyk?“ Neodpovedá, je nemý. Prečítal Tenantomvyn papier po lamutsky a Lamut začal rozprávať.
,,Prečo chodíš pešo? Tu máš jeleňa, jazdi na ňom!“ Lamut začal jazdiť.
Išli ďalej: dobehli Keleho. ,,Prečo si svojho človeka stvoril a opustil?“
,,Pusť ma! Ponáhľam sa!“, odpovedá Kele hrubým hlasom.
,,Prečo sa ponáhľaš?“
,,Málo jeleňov!“
Pozreli sa na jeho jeleňov. Sú obrovitánske, s mamutími rohami. Tenantomvyn vraví: ,,My takých jeleňov nebudeme tvoriť!“
Pozreli sa ešte lepšie: mnoho koňov. ,,Kto stvoril?“
,,Ja sám!“, odpovedá Kele hrubým hlasom.
,,Dobré dielo, no my na takých jazdiť nebudeme! Prečo sú také vysoké, nech si ich berie radšej Rus!“
Pozreli sa ešte lepšie: mnoho kráv! ,,A toto si prečo stvoril? Sú veľmi ťažké!“
,,Lebo sa hodia na jedlo!“ Koniec.
БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 166 – 167.
Preklad: Sonka Valovič Sazama