Ilustračný obrázok: Pixabay

Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom demiurga v tvorení ranej vývojovej fázy človeka a prvých zvierat slúžiacich človeku – jeleňov (prežitie) a domestikovaných psov (pomocníci lovca), so stopami dualizmu Tvorcov – Kurkyľa a Tenantomvyna, zapísaný v roku 1895 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Тот-темwáтқен пыӈыl. О началѣ творенiя вѣсть, pre slovenské publikum prvýkrát.
Kedysi dávno boli dvaja, Havran Kurkyľ a Tvorca Tenantomvyn. Kurkyľ hovorí: ,,Urob človeka!“ A tak sa stalo – Tenantomvyn urobil človeka. Celé ľudské telo bolo pokryté vlasmi, ruky, nohy, hruď, chrbát, tvár, všetko. Z úst trčali veľké zuby, ruky boli dlhé po kolená. Keď človek bežal, bežal štvornožky, opierajúc sa dlhými rukami o zem. Vedel rozprávať, dobehol všetko živé, jeleňa, rosomáka, vlka. Zver zabíjal zubami, silou, mäso jedol surové, oheň nepoznal.
Hovorí Tenantomvyn: ,,Ach! Človek chce zjesť všetko živé. Zastavím ho!“
,,Prečo?“, pýta sa Kurkyľ, ,,urob ho chodiacim po nohách a sprav ho pomalším.“
A tak sa stalo – vlasy zišli z tela, zostali len na hlave, na tvári a pohlaví. Človek zostal nahý, začal chodiť po nohách, ruky sa mu skrátili, viac sa nemohol o zem opierať.
Nebolo jedla. Kurkyľ hovorí: ,,Urob jeleňov!“
A tak sa stalo – Tenantomvyn urobil jeleňov z dreva a zo snehu. Ľudia prišli, zostali na noc. Na druhý deň jelene ožili a ľudia začali so stádami kočovať.
Kurkyľ hovorí: ,,Urob psov!“
A tak sa stalo – Tenantomvyn urobil drevených psov. Prišli ľudia, zostali na noc. Na druhý deň psy ožili. Ľudia odišli so psami, začali žiť pri mori a pri riekach. Havran sa zdvihol, vzal si jedného psa a odišiel do svojho domu. Na druhý deň začal jazdiť v záprahoch, stal sa jedným z nich. Koniec.
БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 164 – 165. Preklad: Sonka Valovič Sazama