Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór (Čukotský polostrov) s naratívom zdokonaľovania človeka a jeho životných potrieb, zapísaný v roku 1895 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Тот-темwáтқен пыӈыl. О началѣ творенiя вѣсть, pre slovenské publikum prvýkrát.
Kedysi dávno žil v celej zemi jediný človek, ktorý nič nevedel, iba ležať na boku. Navštívi ho Tvorca a hovorí: ,,Je ti chladno?“
,,Nie, vôbec.“
,,A čo jedávaš?“
,,Jedávaš? A čo je to jedlo?“, pýta sa prekvapene človek.
,,Jedlo – to je život. Tvoj život je v čom?“
Zamyslí sa človek, odpovedá: ,,Neviem.“
Vybral sa Tvorca na more a priniesol rybu: ,,Teraz jedz!“
,,Ako mám jesť?
,,Žuj, žuj! Takto hľa!“, ukazuje Tvorca a vkladá si jedlo do úst.
Aj človek si vložil do úst jedlo, požuval. ,,A čo teraz?“, pýta sa nechápavo s plnými ústami.
Tvorca prehltol, a človek zopakoval.
,,Prečo stále ležíš? Sadni si a chvíľu poseď!“
,,Ako sadnúť? Nerozumiem.“
Zdvihol sa Tvorca a posadil ho na zadok. O niekoľko dní sa vráti a pýta sa človeka: ,,Vyprázdnil si sa?“
,,Vyprázdniť? A čo je to také?“
,,Otoč sa!, prikázal mu Tvorca a urobil mu otvor paličkou. ,,Budeš znova jesť“, hovorí Tvorca a odchádza opäť na more. Priniesol tuleňa: ,,Teraz zješ toto!“
Pokúša sa človek jesť tuleňa priamo od hlavy, no hlava je tvrdá a jesť nemôže.
,,Vari nemáš nôž?“, pýta sa Tvorca.
,,Nôž? Čože je to nôž?“
Vytiahol Tvorca z vrecka nôž z veľryby: ,,Týmto teraz rež!“
,,Rež? A ako mám rezať?“
,,Pozeraj – takto a takto“, ukazuje Tvorca a reže mäso tuleňa. Dá mu jedlo do rúk, človek je a vtom sa vyprázdni. Sedí človek na výkaloch, ani sa nepohne.
O niekoľko dní Tvorca znova navštívi človeka. ,,Čože to tu páchne?“, pýta sa ihneď od dverí.
,,A čo je to páchne?“, prekvapí sa človek.
,,Pravdepodobne sedíš na výkaloch“, reaguje Tvorca, ,,vždy keď sa chceš vyprázdniť, musíš ísť na iné miesto, nie sa vyprázdniť tu, kde žiješ.“
,,Ako odísť?“, opäť nechápe človek.
,,Pozri takto – a takto“, ukazuje mu Tvorca, a naučil ho chodiť po zemi.
O niekoľko dní Tvorca znova navštívi človeka a prinesie soba: ,,Toto rozrežeš a zješ, a keď budeš najedený, pôjdeš sa vyprázdniť na iné miesto.“
O niekoľko dní Tvorca znova navštívi človeka a prinesie mroža: ,,Toto rozrežeš a zješ, a keď budeš najedený, pôjdeš sa vyprázdniť na iné miesto.“
O niekoľko dní Tvorca znova navštívi človeka a pýta sa: ,,Nie je ti samému smutno?“
,,A čo je to smutno? Neviem čo to znamená.“
,,Urobím pre teba priateľa, prečo by si mal žiť sám.“
,,Keď myslíš“, premýšľa človek, ,,urob, ako chceš.“
,,Nie! Nie!“, hovorí Tvorca, ,,ľahni si na bok!“
Človek si ľahol na bok, Tvorca vybral z neho jedno rebro, urobil ženu a položil ju k nemu. O niekoľko dní Tvorca znova navštívi človeka a pýta sa: ,,A čože? Nič? Nič ste nerobili?“
,,A čo máme robiť?“
,,Prečo ležíte od seba chrbtom? Ležte jeden k druhému tvárou. Premýšľajte, čo robiť. Treba sa vám rozmnožiť! Veď prečo ste nahí?“
,,A čo je to nahý?“
,,Kto nemá na sebe šaty“, odpovedá Tvorca, ,,a hanblivo chodí obnažený.“ Vytiahol z vreca perinu, položil ju na nich: ,,A teraz sa spolu prikryte.“ Keď ich prikryla perina, pritiahli sa jeden k druhému a nechal ich samých.
Na druhý deň príde Tvorca: ,,Tak ako? Aaaa. Teraz už budete národom! Kde máš jelene?“
,,Aké jelene?“ Odišiel Tvorca a priniesol so sebou dvoch mladých jeleňov – samca a samicu. Ukázal človeku ako ich má pásť, stavať jarangy. A začali ľudia kočovať s jeleňmi z miesta na miesto. Raz na jednom mieste zabudli kresadlo, vznikol ohnivý Tang (ruský človek); na inom mieste vlčiu rukavicu, vznikol Tungak (cudzinec). Na zemi išli každý iným smerom a kočovali. Ako tak kočujú, niektorí sa stratili. Aj nás stratili a stali sa, sediaci pri mori – národom. Ohnivý človek stal sa vládcom, urobil zem takou aká je – vydávil jazerá, nakreslil rieky, postavil hory a povedal: ,,Toto všetko je moje!“ A začal vládnuť nad všetkými národmi. Koniec.
БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 169 – 170. Preklad: Sonka Valovič Sazama
