Seriál krátkych článkov o „zakopaných psoch“ ľavice som začal písať so zámerom otvárať oči a snáď k niečomu pozitívnemu prispieť. Ako sledujem našu slovenskú ľavicu, tak jej zúfalo chýba snaha pracovať na sebe a učiť sa, aj na udalostiach okolo nás a na chybách, či majstrovských kúskoch, druhých. Slovenská ľavica však kompletne prespáva búrlivý vývoj, ktorý sa rozbehol po inaugurácii Donalda Trumpa.
Za niekoľko posledných týždňov nám pred očami prebehlo niekoľko politických lekcií a najvýživnejšia v piatok 28. 2. v Oválnej pracovni Bieleho domu. No na ľavej strane nášho politického spektra som si nevšimol ani náznak pochopenia a poučenia, a už vôbec nejaká aktivita. Prevažujúci postoj by sa dal vyjadriť: „A čo? Týka sa nás to? Počkáme, ako to dopadne, aj tak sú obaja gauneri.“
Donald Trump je bezpochyby veľkopodnikateľ a podobní veľkopodnikatelia aj tvoria jadro jeho tímu. No je pozoruhodné, že nikto na svete nedostal od médií a oponentov toľko nálepiek, ako on. Skúste si pozrieť hanopis s názvom „Trumpism“ na Wikipédii. Obsahuje viac ako 16 000 slov a je to extrakt všetkého od autoritárskeho kultu osobnosti, cez neofašizmus až po krajne pravicový populizmus. Donald Trump však, so sebe vlastnou zaťatosťou, ide svoje, napriek všetkým nálepkám a opovrhovaniu od „lepších ľudí“. Podľa nich je to „populizmus“, keď Trump rozpráva o tom, že chce pracujúcim vrátiť prácu, perspektívu lepšieho života a znížiť dane, ktoré administratívy predchádzajúcich prezidentov míňali na nezmyselné projekty a pochybné pokusy riadiť svet „svojimi pravidlami“. Je hanbou ľavice, že zoči-voči Zelenskému a európskym vojnovým štváčom tento „super-imperialista“ Trump vyslovuje humanistickejšie myšlienky o mieri a o ukončení vojny, než som počul kedykoľvek od kohokoľvek z ľavice.
A to poučenie?
Kľúčový pojem sú pravidlá. Trump už raz prezidentom bol a snažil sa fungovať kompromisne s ľuďmi, ktorí definujú pravidlá. Nevyšlo to, k ničomu ho nepustili, takmer skončil v dlhoročnom žalári a chýbali milimetre, že by už bol len v učebniciach dejepisu. Poučil sa. Nie je žiadna výhoda podriaďovať sa pravidlám, ktoré môže druhá strana kedykoľvek beztrestne porušiť. Dnes ho najviac nenávidia práve preto, že sa snaží hrať podľa vlastných pravidiel. A práve preto to občas vyzerá, že jeho druhé obdobie bude úspešnejšie ako prvé.
Pravidlá sú pri hre kľúčové. My na Belobogu sme už pred dvomi rokmi písali o histórii hry Monopoly. Elizabeth Mae, ktorá túto hru vynašla, ňou chcela ukázať deštrukčnú povahu kapitalistických pravidiel, ktoré sú predurčené na to, aby hra mala len jedného víťaza, ktorému bude na konci patriť všetko, a všetci ostatní skončia na mizine. Oproti týmto pravidlám pripravila druhú sadu, ktorá motivovala hráčov spolupracovať a končila tým, že zbohatli všetci ako skupina. Prekvapuje vás, že o tejto druhej sade pravidiel už dnes nič nevieme?
Ľavica proklamuje, že jej cieľom je vybudovanie sociálne spravodlivejšej spoločnosti, bez vykorisťovania ľudskej práce a bez možností na práci druhých parazitovať. Je to podstatne ťažšia úloha než svojmu hnutiu MAGA vytýčil Donald Trump – vysušiť „Washingtonský močiar“ a dosiahnuť obnovenú veľkosť Ameriky. Ľavica má náročnejší cieľ. Ale ten zostane navždy len papierovým strašiakom, kvôli bytostnému strachu z mediálneho nálepkovania a kvôli agorafóbii, ktorá sa objaví vždy, keď sa začne uvažovať o zmene pravidiel predurčených v hre Monopoly.
Pôvodne som zamýšľal, že tento seriál článkov bude pokračovať dlhšie, ale „finito“, končím. Z tohto mraku nezaprší. Keď niekto len rozpráva o revolúcii, ale pritom nie je schopný vnímať revolučnosť situácie, ktorá sa mu odohráva pred očami, nikdy revolúciu neurobí.
