Ilustračný obrázok: Pixabay
Folklór ázijských Eskimákov (Čukotský polostrov) s naratívom stvorenia ostrova Saint Lawrence Island z hrste piesku, vytiahnutého z dna oceána, zapísaný v roku 1901 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z anglického originálu Creation of St. Lawrence Island, pre slovenské publikum prvýkrát.
Keď Stvoriteľ tvoril zem, najprv stvoril breh Veľkého kamenného nosa (Dežňovov mys) a potom ruskú a americkú zem. Keď bol hotový, unavene si ľahol, aby si oddýchol. Slnko však ešte nezapadlo a tak si povedal: ,,Ešte je svetlo, stvorím niečo malé.“ Natiahol ruku, do dlane vzal z morského dna za hrsť piesku, vyžmýkal z neho vodu a vytvaroval ostrov Sivukak, ktorý položil pred seba. Potom zobral niekoľko malých kamienkov a rozložil ich na piesok na rôzne miesta. Boli to ľudia – muži. Boli slabí a nevedeli nič robiť. Stvoriteľ im vraví: ,,Musíte si vybrať jedlo z vody, jelene sú pre vás pridobré.“
Ľudia si začali hľadať jedlo, našli mroža a tuleňa. Bolo to však málo a začali hladovať. Keďže nevedeli nájsť nič iné, zomreli od hladu, prežil iba jeden malý človek – sirota. Bol pokrytý chrastami, jeho koža bola samý vred a na niektorých miestach škaredo visela koža. Nejedol takmer mesiac. Ležal bezvládne na zemi a nemohol vstať. Oblečený mal len kabát z vtáčích koží bez peria. Ležal, triasol sa zimou a jeho želaním bolo čo najrýchlejšie zomrieť. Chcel zaspať, no spánok neprichádzal. Modlil sa k morskému božstvu, ak nie o jedlo, aspoň o spánok. Ale jedla nebolo a spánok neprichádzal. Potom sa modlil k hornému božstvu, ak nie o jedlo, aspoň o spánok. Ale jedla nebolo a spánok neprichádzal. Boh mora sa nakoniec predsa len zľutoval a poslal mu mroža. Mrož s veľkým krikom plával s vlnami a vynoril sa rovno pred jeho domom. Vlna sa stiahla späť do mora a na piesku zostalo ešte niekoľko medúz. Niektoré z nich vyhodilo priamo k rukám siroty. Chlapec ju ohmatal rukami a prehltol. Keďže však dlho nejedol, dostal kŕče a zomrel. Stvoriteľ sa tiež nad ním zľutoval a priviedol ho k životu. Znova zjedol medúzu a zomrel. A znova ho Stvoriteľ priviedol k životu. Takto sa to opakovalo ešte päťkrát, pokiaľ si jeho žalúdok neprivykol na jedlo. Zostal silnejší a jedlo mu už nespôsobovalo smrť. Čo mu však ešte chýbalo, to bol spánok.
Stvoriteľ sa nad ním znova zľutoval a chlapec prespal tri dni a dve noci. Počas spánku mal veľa snov. Videl šesť žien, jednu starú a päť mladých. Všetky ženy vošli do domu, upratali, vyhodili odpadky, roztiahli kože, zapálili lampu. Zrazu miestnosť bola teplá a útulná. Chcel sa priblížiť bližšie k lampe, keď sa náhle zobudil. V dome bola tma a zima. Znova prosil o spánok, no spánok neprichádzal. Tri dni a tri noci sa triasol zimou, potom si zdriemol a znova mal ten istý sen. Ženy prišli a dali dom do poriadku. Navarili mäso a naplnili misky mrožmi, rybami, tuleňom. Vtom ho stará žena štuchla a vraví: ,,Vstaň! Jedlo je hotové.“ Vstal a jedol.
Starena sa vymočila a celé telo mu natrela močom. Vredy a chrasty sa okamžite vyliečili. Vtom sa nafúkla a stala sa mrožom. Mladé ženy zostali v dome a stali sa jeho manželkami. Potom vyšiel z domu, navštívil slnečného muža, hovorí mu: ,,Daj mi zopár jeleňov.“
Slnečný muž vraví: ,,Nemôžem ti dať jelene. Nado mnou žije silnejší boh ako ja, nahneval by sa. Dám ti však niečo iné.“
Zobral dve hrste malých kamienkov: ,,Vezmi si tieto kamene. Keď prídeš domov, hoď ich do vody. Bude to tvoj najvzácnejší majetok.“
Mladý muž zostúpil na zem a kamene hodil do vody. Tie sa ihneď premenili na veľryby rôznych druhov. Zostal s nimi žiť na dne mora, po brehu kráčal s mrožmi.
Jedného dňa ho nechtiac smrteľne zranili ľudia z Kukuliku. Keď mladý muž zomieral, prorokoval im: ,,Takí akí ste, taký bude aj váš osud. Keď vyjdete na more, utopíte sa. Keď zostanete na brehu, zomriete hladom. A keď budete mať hojnosť jedla, navštívia vás tornakovia a choroby.“ Potom zomrel. To je všetko.
BOGORAZ, W. 1913. The Eskimo of Siberia (The Jesup North Pacific Expedition). New York: Leiden, s. 433 – 434. Preklad: autorka.
