Ilustračný obrázok: Pixabay
V nedeľu večer som pozerala na jednej z tv staníc časť z dokumentárneho seriálu o čarodejníckych procesoch v Saleme. Také isté procesy prebiehali v celej Európe, ktorá sa v súčasnosti pýši svojou históriou a vyspelosťou. To, čo sa dialo v tých dobách sa však vôbec nelíši od šialenstva súčasnej doby.
Prečo?
Mení sa doba a mocenské a politické zriadenia, ale psychika a charaktery ľudí ostávajú rovnaké. Sú také isté ako pred pár storočiami. Stále existujú skupiny samozvaných vyvolených, ktorí ovládajú strachom sfanatizované stádo. To sa často dostáva do takého stavu, že ľudia začnú prahnúť po utrpení a smrti nevinných ľudí. Takýmto spôsobom sa ľahko vytvárajú rôzne, ľudsky zvrátené, zločinecké mocenské systémy. Systémy, ktoré si svoju moc budujú zastrašovaním a prenasledovaním tých ľudí, ktorí sa takému systému vzoprú.
Príkladom takýchto systémov nebola iba krutá doba temna v časoch čarodejníckych procesov, ale aj nástup fašizmu a nacizmu v tej istej vyspelej Európe. Bol to rovnaký fanatizmus a nenávisť proti ľuďom, ktorí majú odlišné zmýšľanie, ako to vyžaduje oficiálna mocenská propaganda.
Novodobý mediálny hon na čarodejnice, bola moja prvá myšlienka, po prečítaní si tendenčne napísaného článku na portáli Aktuality.sk o vydavateľstve TORDEN, ktorý som čítala iba pár hodín po sledovaní dokumentu o čarodejníckych procesoch.
Pred pár storočiami kresťanská cirkev prenasledovala, mučila a kruto vraždila ľudí, ktorí nielenže potajomky čítali Bibliu, ktorú bolo zakázané čítať, ale aj ľudí, ktorí si dovolili vzdelávať sa, premýšľať a konať podľa vlastného svedomia.
Dnes v podobe inkvizičných súdov v našom štáte vystupujú mainstreamové, politicky korektné médiá, plné novodobých sfanatizovaných Torquemadov, ktorí chránia čistotu učenia, pre nich svätých liberálnych dogiem. A jednou z obetí tejto inkvizície je aj vydavateľstvo TORDEN.
Zaujali ma polopravdy a účelové prekrúcanie faktov, ktoré som čítala v článku. Tie však v skutočnosti vypovedajú o podstate liberálnych hodnôt viac, ako by možno autor článku sám chcel. V článku bolo spomenuté, že pán Ján Semaňák hľadal na portáli Profesia do vydavateľstva na pozíciu administrátora človeka, ktorý by ovládal ruský jazyk. Nuž nebol to iba ruský jazyk ale aj anglický jazyk, oba na rovnakej úrovni C2. Takisto bolo v článku uvedené cit: Firma chcela zamestnať niekoho, kto „miluje čítanie a knihy, nikomu a ničomu neverí, sám hľadá správnu odpoveď, nedokáže myslieť/žiť v stáde“. V skutočnosti hneď na začiatku bolo uvedené „hľadáme šikovného a talentovaného človeka, ktorý baží po poznaní“, ale to autor článku akosi zabudol opomenúť.
Takže čo hovorí táto krátka pasáž z článku o podstate súčasného systému, ktorý sa označuje ako liberálna demokracia?
Veľa…
Túžiť po poznaní je neprípustné. Samovzdelávať sa čítaním kníh, ktoré nie sú v súlade s liberálnou dogmatikou je tiež neprípustné. Milovať knihy, ktoré majú hodnotu, je neprípustné. Myslieť inak ako prikazuje liberalizmus je neprípustné. Hľadať pravdu a túžiť po skutočnej slobode je neprípustné.
Takže ideálnym členom liberálnej spoločnosti je človek, ktorý síce môže mať vedomosti, ale iba také, aké dovoľujú liberálne dogmy. Najlepšie však je, keď človek vôbec nepremýšľa, je na úrovni bezduchého zvieraťa, či biorobota a žije v stáde, ktoré je ľahko ovládateľné a manipulovateľné.
Áno. Toto je tá skutočná sloboda človeka, ktorú zaručuje liberálna demokracia.
Takže aj vydávanie kníh, ktoré nie sú v s súlade so súčasnou oficiálnou mocenskou propagandou začína byť neprípustné. Spomeniem iba to, že vydavateľstvo nevydáva iba ruských autorov, ako uvádza tvrdí autor článku, ale aj hodnotné diela autorov iných štátov, napríklad N. Chomského, či F. W. Enghdala a iných.
Rada by som sa zastavila ešte pri osobných útokoch na p. J. Semaňáka a jeho pranierovaní za jeho výroky v iných médiách. A to cit: V inom rozhovore, tiež pre Extra plus, zasa o schválení obrannej zmluvy s USA hovoril ako o „akte vlastizrady“ a prezidentku Zuzanu Čaputovú nazval „Sorosovým dievčaťom“.
Pán Semaňák v skutočnosti vyjadril názor mnohých občanov nášho štátu v súvislosti s podpísaním tzv. obrannej zmluvy a o podpore našej súčasnej prezidentky Čaputovej G. Sosorom písal v roku 2019 The Guardian, kde samotný pán G. Soros v rozhovore priznal túto podporu v podobe politickej filantropie na záchranu demokracie na Slovensku.
Áno a vďaka podobnej politickej filantropii, môžu v súčasnosti mainstreomové médiá prenasledovať a lynčovať nepohodlných ľudí, akými sa v súčasnosti stali páni Ján Semaňák a riaditeľ vydavateľstva Róbert Merva. Môžu si dovoliť zverejňovať polopravdy, neoverené fakty, poškodzovať dobré meno, tak ako sa to stalo i teraz, keď bola spájaná podpora v podobe dotácie z eurofondov na úplne iný druh podnikania, s vydavateľstvom. Áno, môžu si to dovoliť.
A prečo?
Pretože sa vďaka politickej filantropii na záchranu demokracie, stala z mainstreamových médií výkonná zložka politickej moci na Slovensku. Stali sa samozvanými policajtmi, žalobcami, sudcami a katmi, ktorí majú dovolené ničiť a likvidovať všetkých tých, ktorí túžia po poznaní, hľadajú pravdu, milujú a čítajú knihy a chcú žiť slobodným spôsobom života. Všetkých tých, ktorí nechcú členmi stála, ktoré je v skutočnosti stádom poslušných a poplatných otrokov režimu.
Šialený fanatizmus akéhokoľvek druhu má na svedomí utrpenie a smrť nevinných obetí. Bolo tak v časoch krutej inkvizície, či nacizmu a fašizmu. Teraz žijeme v čase liberálneho, protiruského fanatizmu, ktorý už začína požierať vlastné deti. Žiaľ, tie si zatiaľ ešte neuvedomujú, že práve vďaka tomuto fanatizmu a inkvizičným praktikám vrátili a uvrhli nielen Slovensko, ale celú Európu do Temného stredoveku, a to doslova a do písmena…
Devana
Slnovratovo 26. október 2022
