Ilustračné foto: Marián Moravčík

K tomuto komentáru ma motivoval publicista Marián Moravčík, ktorý mi napísal:
Na výpočet IQ sa používa štandardizovaná metóda. Jej koeficienty sú nastavené tak, aby stredná hodnota výsledku v populácii bola 100. Zaujímavé je, že posledných 50 rokov 20-teho storočia museli postupne zvyšovať koeficienty každých 10 rokov približne o 7 bodov. To znamená, že hoci sa hodnoty IQ zdanlivo nemenili, celkove inteligencia v populácii stúpala. Vplyvom všeobecného vzdelania kontinuálne rástlo IQ celej populácie. Tento rast sa na Západe zastavil okolo roku 2000 a odvtedy museli začať koeficienty znižovať.
Tento jav (Flynnov efekt) znamená, že keď mal niekto IQ 130 pred rokom 2000, bol na tom inteligenčne citeľne lepšie ako ľudia, ktorí majú IQ 130 dnes.
Toľko citát stanoviska.

Čo k tomu dodať. Toto je aj exaktné potvrdenie pocitu, že globálna populácia hlúpne.
Je to daň za ľahký život našej mládeže v západných krajinách. Po blahobyte skoro vždy dochádza k degenerácii populácie vrátane politikov. Ak situáciu dobre vnímam, tak v poslednom čase sa čím ďalej, tým viac poukazuje aj na negatívne faktory súvisiace s využívaním sociálnych sietí. Pribúda výskumov z oblasti neurológie, psychológie, psychiatrie.

Psychiater a neurovedec prof. Jiří Horáček dodáva: „všeobecne totiž platí, že to, čo sa v mozgu nevyužíva, má tendenciu zaniknúť, alebo sa oslabiť. V okamihu, keď začnete využívať napríklad digitálnu navigáciu, oslabujete svoju prirodzenú schopnosť orientácie v priestore. To však – žiaľ – nie je všetko. Neurológ Martin J. Stránsky k tomu povedal: „Digitálne technológie a sociálne siete menia naše správanie aj mozog tak, že niektoré centrá sa zmenšujú, niektoré trasy odpadávajú, niektoré neurochemické procesy sa utlmujú. A ako ďalšie, strácame empatiu a humánne kvality. Prichádzame o prirodzené schopnosti, s ktorými sme sa narodili.“

Veľmi ma tiež v tejto súvislosti zaujalo stanovisko, ktoré povedal český psychiater Cyril Höschl.
Napríklad Ronald Reagan bol svojím spôsobom, a teraz mi to odpustite, primitív, ale bol jedným z najúspešnejších prezidentov v dejinách Ameriky, pretože mal bombastickú inteligenciu niekde inde, než v schopnosti riešiť diferenciálne rovnice.

Byť múdry a vzdelaný nezaručuje úspech v práci či živote. Zástancovia emocionálnej inteligencie (EQ) vehementne argumentujú, že „akademická inteligencia“ (IQ) prispieva iba 20 % k životnému úspechu a zvyšných 80 % pripisujú EQ.
EQ vyjadruje schopnosť monitorovať vlastné pocity a emócie, vedieť ich pomenovať, rozdeliť a použiť tieto informácie na riadenie vlastných pohnútok a ďalších akcií.

Dušan Piršel

Dodatok Mariána Moravčíka:

Som veľmi rád, že na našom portáli otvárame tieto témy. Pravdepodobne sa nám nepodarí zvrátiť globálny trend, ale môžeme urobiť veľa aspoň pre to, aby sme my a naše okolie „neplávali s ostatnými dolu prúdom“.

K inteligencii by som chcel ešte podotknúť, že je to podstatne komplexnejšia vec, než aby sa dala verne vyjadriť nejakou hodnotou IQ alebo EQ. Ľudia, ktorí sa intenzívne venujú napríklad športu, vedia, že telo má svoj vlastný typ inteligencie, ktorá sa nedá ovládať racionálnou mysľou a len obmedzene vôľou. A podobných oblastí je viacero, spomeniem aspoň hudbu alebo vystupovanie pred auditóriom.

Starší článok

Hľadanie Boha…

Novší článok

Až Šojgu odejde – Putin chystá největší personální překvapení


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *