Trhová ekonomika – potrebuje zmenu

S dodatkom Mariána Moravčíka
Obrázok od Kyrios Kyriakos z Pixabay

flea market, browse, was standing

Cez tento pojem presvitajú širšie spoločenské problémy. Sme na rázcestí. Na Ukrajine zúri vojna, Leyenová prehrala súd. O nákupe vakcín proti covidu nezverejnila dosť informácií. Pri hlasovaní o Ursule von der Leyen sa Meloni zdržala, pri Antóniovi Costovi a Kaji Kallas hlasovala proti.

 
Nemôžem nezacitovať:
„WASHINGTON. Miliardár a podnikateľ Elon Musk uviedol, že plánuje prispievať mesačne sumou približne 45 miliónov dolárov do nového fondu, ktorý bude podporovať prezidentskú kandidatúru Donalda Trumpa.“
 
Dnes sociálny štát, o ktorom hovorí naša ústava, nezabezpečuje sociálne funkcie spojené s istými právami a povinnosťami ľudí. Rastie chudoba.
 
Ako funguje dnešná trhová ekonomika? Totiž trhová ekonomika nebola vždy taká ako je dnes, o ktorej hovorí úvodný odstavec; hovorí o nekalom fungovaní ekonomiky, nielen v Európe.
Štandardne učebnice ekonómie (napr. 890 stranová Economics od W. Baumola a A. Blindera) hovoria, že hospodárska súťaž, ako prirodzená konkurencia v boji o zákazníka, má tvoriť neoddeliteľnú súčasť trhového hospodárstva, pričom je žiadúce, aby prebiehala čestne a poctivo.
 
Ekonómia rieši tri bázické problémy:
1. čo vyrábať (tanky, múku)
2. ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom)
3. pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých).

Na s. 858 Baumol a Blinder hovoria: „Suverenita zákazníka znamená, že preferencie zákazníka určujú aké tovary budú vyrábané a v akom množstve“.
Reklama to všetko kazí. Každý podnikateľ (súťažiaci) sa chce presadiť, veľakrát aj za pomoci nedovolených prostriedkov. Ako dochádza k nečestným a nepoctivým praktikám zo strany megakorporácií? Je teda dnešná ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže? Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu? T. j. procesu, v ktorom vstupuje do interakcie ponuka a dopyt, výsledkom čoho má byť trhová cena? Existujú v nej samostatné trhové subjekty, ktoré slobodne podnikajú v podmienkach slobodnej trhovej súťaže? Má dnešná naša ekonomika slobodný trh statkov, služieb, tovarov, práce, pôdy a kapitálu?
 
Dnes je zásadnou otázkou, aká je trhová ekonomika – vlastnosti a ako funguje?  Čisté slobodné trhové vzťahy už ani nie sú v súčasnom svete; každý štát zasahuje cez dane a regulovanie a preto treba hovoriť o akejsi zmiešanej ekonomike. Čitateľ získa lepšiu predstavu o podstate mojej úvahy, ak krátko opíšem bázické myšlienky troch velikánov ekonómov.
Trhová ekonomika bola iná za A. Smitha, K. Marxa a J. M. KeynesaAdam Smith, ktorý sa narodil v roku 1723, začal prednášať logiku, a to v Glasgowe v roku 1748. Uvedomoval si svet, jeho problémy a stal sa vedúcim katedry filozofie a morálky. Univerzita v Cambridgi zaviedla kurz národného hospodárstva až v roku 1903 a A. Smith do svojich prednášok o práve zaradil aj myšlienky o národnom hospodárstve. Smithovo tvrdenie znie:
 
Deľba práce je hlavným pôvodcom rastu verejného blahobytu, ktorý je vždy úmerný snaživosti ľudí, a nie množstvu zlata a striebra, ako sa mnohí hlúpo domnievajú“.
 
Treba zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Tam pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. A píše:
 
Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu (neviditeľná ruka). V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie)“. 
 
Ak si preložíme názov diela A. Smitha dostaneme tak jeho slovenské znenie: „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“. Smith chcel odhaliť príčinné zákonitosti, ktoré vysvetľujú ako dosiahnuť bohatstva. On hovorí, že chce vysvetliť zákony, ktorými sa riadia „ekonomickí hráči“. Ale on opisuje aj následky pôsobenia týchto zákonov. Sú to behaviorálne zákony, ako sa ľudia správajú. Podľa Smitha každý z nás sa v priebehu dňa a v určitý moment stáva ekonomickým hráčom. Prirodzené sklony a pohnútky, ktoré charakterizujú ľudskú povahu sú základňou jeho analýzy, ale vlastne základ klasickej ekonomickej vedy. Nemôžem neuviesť jeho najcitovanejšiu pasáž
 
Neočakávajte, že svoj obed dostanete z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastný záujem“.
 
A práve zato sa spoliehal na pôsobenie slobodného trhu. Smith však ukázal, že ľudstvo potrebuje hospodárky ideál, ktorý zabezpečuje uspokojenie potrieb ľudí.
Túto podstatu akceptoval aj K. Marx (1818). Trhová ekonomika sa však zmenila. Marx venoval svojmu dielu Kapitál desiatky rokov. Čo ho zaujímalo?
Dielo má tri časti:
1. Výrobný proces kapitálu
2. Proces obehu kapitálu
3. Celkový proces kapitalistickej výroby
 
Obsahom knihy jedna je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti, spôsob výroby a distribúcia statkov. Avšak za jeho čias sa fungovanie ekonomiky a trhu podstatne zmenilo. Rozhodoval kapitál.. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí a to už v roku 1867  práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice, kvantitatívna teória peňazí. Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a kapitola 6 je venovaná Konštantnému a variabilnému kapitálu. Kapitola 7 analyzuje Mieru nadhodnoty. Kapitolu 8 nazval Pracovný deň.
Teda vidíme, že fungovanie trhovej ekonomiky opísal dôkladne.
 
Prišiel Keynes (1883). Trhová ekonomika sa opäť zmenila. Vo svojej knihe General Theory of EmploymentInterest and Money,1936, dnes všetky 3 faktory v kríze, dôkladne rozobral fungovanie trhovej ekonomiky. Velikán však riešil aj problémy prvej a aj druhej svetovej vojny, ktoré zmenili ekonomickú realitu. Opriem sa o dielo R. Lekachman The Age of Keynes a to o časť Versailles and After. V nej píše:
 
Hneď na začiatku aktivity v Paríži Keynes prišiel k záveru, že riešenia sú depresívne. Bol presvedčený, že eminentný negociátori L. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve.“.
 
Nazval ich politickými slepcami. Na báze Versailleskej zmluvy v roku 1919 napísal dielo Economic Consequences of the Peace. Keynes viackrát zopakoval, že Nemecko nebude schopné ani len približne zaplatiť vyčíslené priame škody. Preto urobil svoje prepočty a prezentoval ich a rozdelil ich takto: 750 miliónov USD Belgicku, 4 bilióny USD Francúzsku, 2,85 bilióna USD Veľkej Británii a 1,25 bilióna USD ostatným spojencom. Táto celková čiastka 8,85 bilióna USD bola menej ako ¼ hodnoty, ktorú vypočítali tvorcovia Versaillskej zmluvy. Keynes bol poverený vládou V. Británie riešiť aj problémy Bretton Woodskej konferencii, druhej svetovej vojny. Bretton Woodska konferencia riešila vážne vzniknuté ekonomické problémy.
Dve hlavné povojnové ekonomické organizácie, ktoré boli dieťaťom konferencie mali za cieľ stabilizovať hodnoty mien, čo malo zabrániť, odvrátiť opakovaniu chaotickej rivalite devalvácií po roku 1930 a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobné krajiny, čo mala zabezpečiť vzniknutá Svetová banka (1944), ale nezabezpečila.
Druhá inštitúcia Medzinárodný monetárny fond (1944) vlastne od začiatku sa ukazovalo ako neadekvátne riešenie. Keynes navrhol ICU, Medzinárodnú úniu pre vyrovnávanie mien. Navrhol aj je hlavné úlohy. V jeho pregnantnom výklade sa preukázalo jeho celoživotné úsilie, aby svet mal slobodný medzinárodný obchod a slobodnú domácu politiku, ktoré by boli v koincidencii a nie v konflikte.
 
Viacerí súčasní ekonómovia tvrdia a veria, ako som citoval, že trhová ekonomika je efektívnejšie ako akákoľvek iná. Prečo máme opäť veľké problémy (ako za Keynesa?). Aké sú vlastnosti dnešnej trhovej ekonomiky? Tvrdia, že dôležitá je existencia súkromného vlastníctva a slobodná výmena tovarov a služieb, ale je aj to, že výrobcovia to uskutočňujú vo vlastnom záujme; niekde nekoloniálne zanedbávajú? Podľa dnešnej ekonómie v trhovej ekonomike sa alokácia zdrojov determinuje množstvom rozhodnutí tisíckami  podnikateľov; – objektívne, či konajú vo vlastnom záujme?
A čo monopoly? Keď niektoré výrobky majú veľký dopyt, cena týchto produktov vraj má tendenciu rásť, čo vytvára finančnú iniciatívu výrobcov, aby zvýšili výrobu. Je toto proklamované jadro ozaj bázou dnešného fungovania trhovej ekonomiky? Ako reálne  dnes funguje trhová ekonomika? Tak ako hovorí úvod? Myslia na hospodársky ideál výrobcovia? A konajú tak? Ako funguje MMF, či Svetová banka?
 
 
Záver
Máme sociálnu ekonomiku? Máme spravodlivé fungovanie trhovej ekonomiky? Zaujíma naše megakorporácie Smithov hospodársky ideál? Sú ich pohnútky morálne? Rešpektuje dnes kolobeh peňazí Marxovu, či Fisherovu rovnicu kolobehu? Alebo ich iba tlačíme? Otázok je viacero.
Nositelia Nobelových cien za ekonómiu by si mali položiť za cieľ a objasniť ako funguje a ako má dnes fungovať ekonomika, aké má mať vlastnosti a riešiť aj problémy, ktoré riešil Keynes, veď je vojna.
Na dokreslenie obrazu odcitujem slová Ing. P. Zajaca – Vanku:
 
„A nikoho doma v socialistickom Československu (okrem odborných kruhov) ani len nenapadlo použiť argumenty o sociálnych právach socialistického štátu. Nadštandardné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva: právo na prácu , právo na bezplatnú lekársku pomoc a zdravotnícku starostlivosť, právo na poberanie dôchodku po dovŕšení veku odchodu do dôchodku. právo na bezplatné základné, stredné, odborné a vysokoškolské vzdelanie právo na bezplatnú telovýchovu a účasť na športovom živote. právo na bezplatné kultúrne vyžitie a účasť na kultúrnom živote Ak nie je nárok na občianske a politické práva sprevádzaný výslovným uznaním práv sociálnych, nezaručujú tieto práva sami o sebe dôstojný život pre väčšinu populácie štátu. 
Vo finančnom riadení existoval ešte uzákonený fenomén SPOLOČENSKEJ SPOTREBY, ktorý umožňoval podnikom ponechať si z hospodárskych príjmov časť financií a používať ich na splnenie tých sociálnych práv, spomeňme si zdravotnícke závodné strediská, učňovské školstvo, telovýchovné jednoty, rekreačné zariadenia, kultúrne domy, zájazdy…atď.“
 
 
Prof. J. Husár
Bratislava 20/7/2024

Pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/trhova-ekonomika-potrebuje-zmenu/

Dodatok Mariána Moravčíka

Pán profesor,
nespochybňujem ani jediné slovo z Vášho textu. Je jasný, prehľadný a pravdivý.
Mám ale skvelú príležitosť poukázať na realitu siahajúcu za rámec tohto textu. Konkrétne tri bázické problémy, ktoré rieši ekonómia, stelesňujú pohľad na život z pozície kapitalistu. Prvým predpokladom na ich riešenie je kapitál. Kto ho nemá (99 % ľudí), pre toho sú takto postavené problémy irelevantné. Nemá ich ako riešiť, keby aj hneď vedel…
Na druhej strane ste perfektne poukázali na Adama Smitha a jeho názor, že hlavné je uspokojovanie ľudských potrieb. Ľuďom je v podstate jedno, či sa ich potreby uspokoja výrobou mnohých drahých produktov, alebo celkom bez výroby hocičoho. Na tom ale bytostne záleží kapitalistovi. Určite nepreferuje uspokojovanie potrieb bez výroby.
Aby uvedené bázické problémy ekonómie zohľadňovali pozíciu všetkých ľudí, bolo by ich treba preformulovať:
1. aké ľudské potreby uspokojovať (priority),
2. ako ich uspokojovať (organizačné a technické riešenie),
3. ako získať (alebo alokovať) zdroje na uspokojovanie potrieb.
Doteraz som nenašiel žiadneho ekonomického autora, ktorý by vedecky riešil tieto problémy.
A dodnes sa čudujem, že takto neuvažovali (neuvažujú) komunisti.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. •We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: https://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam.Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok.Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže.Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia.Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza.Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie.Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: https://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection.An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year.If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser.When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed.If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website.These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue.For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore