Ilustračný obrázok: flickr

Žil vo svojej nore jeden Vlk. Svoj brloh nikdy neopravoval a nečistil. Bol špinavý, starý – na rozpadnutie.
Raz šiel okolo Vlčieho brlohu Slon. Zľahka zavadil o strechu a tá sa zrútila.
„Odpusti mi, prosím, priateľko“, povedal Slon Vlkovi. „Nechcel som. Hneď ju opravím!“
Slon bol šikovným majstrom a nebál sa práce. Pochytil kladivo, klince a opravil strechu, že bola pevnejšia ako predtým.
„Aha!“ pomyslel si Vlk. „Vidno, že sa ma zľakol! Aj sa mi ospravedlnil, aj strechu mi opravil. Prinútim ho, aby mi postavil nový dom! Ak sa bojí, to značí, že poslúchne!“
„Stoj!“ zakričal na Slona. „Ako si to predstavuješ? Myslíš si, že sa ma tak ľahko zbavíš? Ráč mi postaviť nový dom! Ale šikovne, hovädo, lebo ťa naučím, že ani vlastných nespoznáš!“
Slon na také slová nič nepovedal. Ľahko a jednoducho schytil Vlka okolo brucha a hodil ho do jamy so smradľavou vodou. A potom si sadol na Vlčí dom.
„Tu máš nový dom!“ povedal Slon a odišiel.
„Ničomu nerozumiem!“, čudoval sa Vlk, keď sa spamätal. „Veď sa ma bál, prosil o odpustenie, a potom také vykonal… Ničomu nerozumiem!“
„Si hlupák!“ zakrákal starý Havran, ktorý to všetko pozoroval.
„Jednoducho nevieš rozoznať rozdiel medzi zbabelosťou a dobrou výchovou!“

(preložil Ján Majerník)

Starší článok

Takto to ďalej na Slovensku nepôjde

Novší článok

Atentát na premiéra má na svedomí Progresívne Slovensko a I. Matovič


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *