Obrázok od Frank Reppold z Pixabay
Na začiatku môjho komentára by som rád zdôraznil, že som nikdy nebol v žiadnej politickej strane. Som počas celej mojej životnej dráhy profesionál a problémy sa snažím riešiť vecne. To, čo sa v súčasnosti v našej spoločnosti deje, ma nenecháva ľahostajným.
Spoločnosť nám zhrubla a v mnohých politických debatách za posledné roky aj slovník koaličných politikov voči politickým súperom riadne zdrsnel. Všetky tie nevyberavé útoky prezentované mnohými politikmi na verejnosti vypustili ventil s emóciami a obávam sa, že niet cesty späť. Súdny človek vidí, kam sa Slovensko smeruje.
Základným princípom parlamentnej demokracie je, že po voľbách vládnu tí, ktorí voľby vyhrali a zostavili funkčnú vládu. Čo však nasledovalo po voľbách? Okamžite začali protesty, nenávisť, cirkusy v parlamente. Kde hľadať príčiny tohto stavu?
Novinárov na Slovensku by som rád vnímal ako strážnych psov demokracie. No namiesto písania o politike ju často robia. Z kultúrnej obce sa stali držitelia patentu na pravdu. Bez zodpovednosti vstupujú do politického zápasu. Stranou, respektíve stranami, ktoré sú postavené na davovej psychóze protestných zhromaždení sa nemôže zrodiť akýsi zmier.
Je pre mňa zvláštne a nelogické, že práve tí, ktorí sa podieľali na vyhrocovaní nálad občanov, voličov politických strán voči sebe navzájom, v súčasnosti najúpornejšie a najnápadnejšie požadujú pokoj. Bez viny na tejto situácií podľa môjho názoru nie je nikto. Ak sa má čosi zmeniť tak obe strany musia urobiť sebareflexiu a hlavne nemôžu brať svoje názory ako tie jediné správne. Do budúcna bude veľmi dôležité, aby médiá informovali objektívne, korektne a neprezentovali svoje názory ako monopol na pravdu. Inak sa ťažko spoločnosť dostane von „ZO ŠPIRÁLY NENÁVISTI“.
Dôležité bude v najbližších dňoch, aby keď opadnú vášne a vychladnú hlavy, si uznali obe strany, že takto to ďalej už nebude môcť ísť a pre oba tábory budú musieť zaznieť jednoznačné vyjadrenia a výzvy na zmiernie. Niektoré komentáre na sociálnych sieťach totiž hraničia až s trestným činom.
Veľmi si želám, aby sa naša spoločnosť, kultúra politiky a objektivita médií posunúť smerom k lepšiemu.
Dodatok Mariána Moravčíka:
V dnešnej situácii by sme potrebovali toho nahnevaného horára, ktorý v starom vtipe o SNP „vyhnal nás aj Nemcov z lesa“.
S istým prekvapením sa črtá, že by takým „horárom“ mohol byť nastupujúci prezident Peter Pellegrini.
Vo verejnom živote je totiž politiky príliš. Úplne vytlačila profesionalizmus. Napríklad vo veci posúdenia efektívnosti zákroku ochranky. Je to výsostne profesionálna záležitosť a ochranka musí efektívne chrániť ústavného činiteľa, nech je z ktoréhokoľvek politického tábora. Ústavný činiteľ tiež nie je „dobrý alebo zlý“. Je to štátna funkcia. Vari sa napríklad progresívci pri nastupovaní do autobusu pýtajú na postoj vodiča k… (to je jedno k čomu v ich politike) …a rozhodnú sa nenastúpiť, ak s ním nesúhlasia? (Či budú, len ich to ešte nenapadlo?)
Popri výzvach ku spoločenskému zmiereniu by som však nešetril médiá. Nie je možné ozdraviť spoločnosť, ak sa nezbaví tých, ktorí „otravujú studne“ a je isté, že keď im „otrnie“, tak do toho pôjdu znova a silnejšie. Mediálny priestor je nutné vyčistiť. Nie politicky, ale profesionálne. Došlo k činom, ktoré sú presne definované v trestnom zákone ako účasť na terorizme, schvaľovanie trestného činu, krivé obvinenie, podnecovanie a pod. Je potrebné, aby si polícia, prokuratúra a súdy profesionálne robili svoju prácu s dôrazom na mimoriadnu situáciu a ohrozenie štátnych inštitúcií.
A hneď na začiatku je treba médiám povedať – ste podozriví a berte na vedomie, že odteraz všetko, čo poviete, môže byť v spoločenskom procese použité proti vám.
