Nápis hovorí, že vyobrazený cyklus nám je veľmi dobre známy a je všadeprítomný. Tabuľka na krku – Kultúra násilia
Môj predchádzajúci komentár mal u čitateľov odozvu a niektorí ma vyzvali, aby som ho doplnil. Nuž, zmenilo sa v týchto dňoch veľa, ľudia strácajú hodnotovú orientáciu. Dá sa tomu rozumieť ako faktu, že je to chaos. Rozhodne je skutočnosťou, že tento stav je psychicky zaťažujúci, tenzný, diskomfortný.
Nemáme reprezentatívne prieskumy-výskumy, aby sme vedeli, koľko ľudí čomu verí, čo považuje za realitu. A je tu aj zmätok pojmov. Kríza demokracie. Hľadanie novej demokracie. Novej geopolitickej orientácie, konfabulácie nového svetového usporiadania. Porovnávanie síl. Nacionálny konzervativizmus versus liberálny progresivizmus, alebo liberálna demokracia.
Z hľadiska psychológie ide o „psychológiu chaosu“ vo vedomí človeka ako jednotlivca. Kritické myslenie je cesta od položenia otázky k odpovedi. Zdôrazňujem odpovedi, lebo v súčasnosti takmer absentuje trpezlivosť a spôsobilosť nielen počuť, ale aj počúvať a s tým súvisiaca pozitívna sebareflexia, keď sa mýlim.
Reakcie (odpovede) sa dnes menia na emócie, neporozumenie a posilnenie negatívneho egoizmu. Mnohé média takmer stratili schopnosť kriticky myslieť. Často ide o osobné stanoviská redaktorov, ktoré sú (žiadne protiargumenty nefungujú) – tie pravdivé. Žurnalistika sa stáva agresívnou (už spôsob kladenia otázky…); novinári nemoderujú, ale robia politiku. Pomáhajú vytvárať tábory, kde kritické myslenie neexistuje.
Jednou z hlavných prekážok kritického a morálneho myslenia je podľa môjho názoru aj egocentrizmus. Jedinec má tendenciu zamerať svoje konanie a úmysly na svoju osobu. Je to vnútorná bariéra, pretože je určovaná vnútornými rozhodnutiami a pocitmi jednotlivca k problémom. Veľkou cnosťou kritického morálneho mysliteľa je, aby bol človek pravdivý, spravodlivý a čestný aj kritický k svojim osobným schopnostiam.
V každom prípade je kritické myslenie dôležitá téma a mali by sme usilovať o zlepšenie situácie. Pomôže dobrá výchova (od malička) k zdravému rozumu – v rodine s pomocou školy.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Kritické myslenie, ako mnoho užitočných pojmov, sa veľmi často zneužíva práve na manipuláciu. Preto je veľmi dôležité vnímať aj jeho kontext. Obrazne ho prirovnám ku kuchárskej knihe, ktorá nás vedie, ako si sami máme uvariť jedlo. Na rozdiel od jedálnych lístkov, ktoré nám príslušné inštitúcie predkladajú jedlá už hotové, často aj s pôsobivými obrázkami.
Často hovorím, že kritické myslenie je nám ako biologickému druhu prirodzené. Počas našej evolúcie to bola naša najefektívnejšia zbraň ako druhu Homo sapiens. V skutočnosti teda netreba ľudí „učiť“, ako treba kriticky myslieť. Skôr je potrebné zdržať sa, alebo zbaviť ich všetkých podnetov, ktoré prirodzený spôsob myslenia manipulatívnym spôsobom deformujú. Je to veľmi zlá vizitka celého systému vzdelávania, lebo pri správne vedenej výchove by ľudia mali byť voči manipuláciám do veľkej miery imúnni. Toto však nie je v záujme liberálno-kapitalistickej spoločnosti, ktorá je závislá na masových manipuláciách, napríklad reklamou. Cez sito objektívneho kritického myslenia neprejde jediná súčasná reklama. A to nie je ešte najhorší nástroj manipulácie. Mladých ľudí totiž systém musí odučiť od kritického myslenia – v zmysle – ľudia musia prestať vnímať, ako informácie a deje okolo nich ovplyvňujú ich životné záujmy.
