Z originálu Real Deal: A Manifesto for All Working Americans, autor Dan Brook, vyšlo 8. 10. 2025 na portáli Dissident Voice, preložil Marián Moravčík.
Dejiny ľudskosti sú dejinami zápasu, nielen medzi triedami, ale aj proti všetkým formám útlaku. Proti nám stojí zmanipulovaný systém, v rámci ktorého nás mocní vykorisťujú jednak ako zamestnancov, jednak ako spotrebiteľov, ale aj na základe rozdielov v našej identite. To však nie je všetko. Kultúrne zložky nášho politicko-ekonomického systému nás socializujú tak, aby sme si osvojili chamtivosť, sebectvo, hierarchické vzťahy, autoritárstvo, útlak a násilie, aby sme ich smerovali vzájomne na všetkých okolo a aj na nás samých, a tým prispievali k šíreniu odcudzenia, antagonizmu, nízkeho sebavedomia a osamelosti. Naša spoločnosť je bohatá na rôzne formy chudoby.
Superboháči bohatnú, zatiaľ čo väčšina z nás má stále rovnaké mzdy a zároveň ceny rastú. Elita si zachováva a zvyšuje svoje bohatstvo, postavenie a moc tým, že nás rozdeľuje. Používa na to zdôrazňovanie rozdielov v rase, pohlaví, sexuálnej orientácii, veku, vzdelaní, národnom cítení, kultúrnych prvkoch a čomkoľvek inom, pričom tým zdôvodňujú nízke mzdy, znevýhodňovanie a zlé zaobchádzanie s väčšinou, a na druhej strane sa oháňajú heslami o slobode a demokracii. Nie je to tým, že sa systém pokazil, on bol zámerne takto vybudovaný. Rasizmus, sexizmus, homofóbia, náboženská bigotnosť a xenofóbia mu slúžia ako zbrane, aby zabránil pracujúcim ľuďom zjednotiť sa a požadovať to, čo nám patrí.
Keď černoška za rovnakú prácu dostáva nižšiu mzdu ako biely muž, nie je to len nespravodlivé voči nej, ale znižuje to mzdy pre všetkých. Keď korporácia vykorisťuje imigrantských pracovníkov nízkou mzdou a žiadnymi benefitmi, je to útok na všetky naše mzdy a benefity. Keď sa rodová identita alebo sexuálna orientácia používa na diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania alebo na ubytovanie, oslabuje to celú našu komunitu.
Vraj sa usilovnou prácou môžeme dopracovať k prosperite, ale pre väčšinu z nás je to mýtus. Mnohí z najťažšie pracujúcich ľudí dostávajú najnižšie mzdy. Systém sa stal pascou, začarovaným kruhom dlhov a ich splácania, od študentských pôžičiek, cez účty za lekársku starostlivosť po hypotéky, zatiaľ čo hŕstka miliardárov vlastní viac bohatstva ako polovica krajiny s najnižšími príjmami. Zároveň elita sabotuje odbory (jediné organizácie, ktorých náplňou je ochrana záujmov pracujúcich), obmedzuje naše práva a likviduje legislatívu, ktorá nás chráni, znižuje financovanie sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, účtuje nám viac za menej, čo dostávame, do vzdelávania a vedy vnáša politiku, znižuje dane pre bohatých a dáva voľnú ruku megakorporáciám. Toto vykorisťovanie sa nedeje náhodne, takto to bolo plánované, odporuje to demokracii a je katastrofa.
Keď už hovoríme o systéme, iný manifest, ktorý ho prirovnáva k obrovskému stroju, múdro hovorí:
„Tento stroj nás formuje tak dôkladne, že to vyzerá ako vymývanie mozgov. Predsudky, zaujatosť a unáhlené závery si často osvojíme skôr, ako nás vôbec napadne o nich pochybovať. Vonkajší svet formuje a odráža ten vnútorný; vnútorný formuje a odráža ten vonkajší. Vonkajší útlak vytvára vnútorný útlak; vnútorný útlak vytvára vonkajší útlak.“
Vyzerá to ako vymývanie mozgov, lebo presne to aj je. Sme predmetmi socializácie už od narodenia. Robí to naša rodina, priatelia, učitelia, tréneri, médiá, politici, korporácie, reklamy atď. a títo všetci nám vymývajú mozgy a domestikujú nás, čo znamená, že z nás robia vedomé aj nevedomé ozubené kolieska v tomto stroji. Toto je spôsob, ktorým systém úspešne reprodukuje sám seba a udržiava nás rozdelených a ovládaných.
Toto sa musí zmeniť. Pracujúci Američania, je čas zjednotiť sa za spravodlivosť. Musíme sa stať uvedomelejšími a šíriť to. Naša krajina je kultúrne, politicky, ekonomicky a vojensky jedna z najmocnejších, preto keď sa zmení Amerika, zmení sa aj svet.
Naša sila spočíva v našej solidarite. My sme tí, ktorí stavajú domy, pestujú potraviny a poskytujú služby. Bez nás sa celý systém zastaví. Musíme držať spolu, bez ohľadu na našu rasu, pohlavie, vzdelanie alebo akúkoľvek inú charakteristiku. Náš spoločný boj je významnejší ako akýkoľvek rozdiel, ktorý používajú na to, aby medzi nás vrazili klin.
Potrebujeme „reálnu dohodu“, novú politickú ekonómiu, v rámci ktorej všetko riadi ľud, nie korporácie, a ktorá najväčší osoh bude garantovať ľudu, nie korporáciám.
To znamená, aby sme vyžadovali systém, ktorý prospieva drvivej väčšine, nielen hŕstke privilegovaných.
● Demokratické vlastníctvo: Pracovníci, ktorí vyrábajú tovary a služby, by mali kolektívne vlastniť, riadiť a prevádzkovať podniky. Demokracia, v tom zmysle, že ľudia by sa mali podieľať na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, by sa mala rozšíriť do čo najväčšieho počtu oblastí.
● Rovnaká mzda: Každý by mal dostávať mzdu dostatočnú na život, ktorá závisí od skutočnej hodnoty jeho práce, bez rozdielov v odmeňovaní na základe rasy, pohlavia alebo iných charakteristík nesúvisiacich s prácou.
● Ekonomické zabezpečenie: Nikto by sa nemal dostať do platobnej neschopnosti kvôli účtom za zdravotnú starostlivosť, študentské pôžičky nesmú byť celoživotná ťarcha a nikto nesmi mať zamedzený prístup k základným životným potrebám. Bývanie, zdravotná starostlivosť, potraviny, internet, vzdelanie a verejná doprava by mali byť právami pre všetkých, nie komoditami, ktoré sa predávajú za účelom zisku.
● Principiálna spravodlivosť: Musíme zo systému odstrániť rasizmus, sexizmus, homofóbiu a náboženskú bigotnosť, ktoré sa používajú na naše rozdelenie, šírenie nenávisti a násilia, zvyšovanie diskriminácie a nedôvery a vytváranie nerovných príležitostí.
● Environmentálna spravodlivosť: Musíme chrániť naše životné prostredie a zanechať ho aspoň také dobré pre naše deti a vnúčatá, aké sme ho mali pre seba. Bez čistého a stabilného prostredia nemôže byť stabilný ani zvyšok spoločnosti a naša politická ekonómia nám nepomôže.
● Skutočná demokracia: Vláda musí pracovať pre ľudí a ich potreby, nie pre záujmy korporátnych lobistov a nenásytných miliardárov. Celý obsah politiky by mal slúžiť predovšetkým potrebám živých bytostí, nie riešiť problémy vecí, vlád, organizácií, korporácií alebo systémov.
● Sebazdokonaľovanie: Popri všetkých týchto a súvisiacich zmenách môžeme zmeniť k lepšiemu aj seba. Popri láskavejšej, starostlivejšej a súcitnejšej politickej ekonómii sa môžeme stať láskavejšími, starostlivejšími a súcitnejšími ľuďmi, ktorí v pomoci iným vidia spôsob, ako prežiť lepší život.
Náš svet je úžasný mali by sme v ňom prežívať zmysluplné životy.
Pracujúci Američania, spojte sa!
Dan Brook je emeritný docent na Katedre sociológie a interdisciplinárnych spoločenských vied na Štátnej univerzite v San Jose, odkiaľ organizuje program Hands on Thailand. Nedávno vydal viacero kníh, medzi nimi Harboring Happiness: 101 Ways To Be Happy (Ukotvenie šťastia: 101 spôsobov ako byť šťastný), Sweet Nothings (Sladká ničota), o princípe haiku a koncepcii ničoty a Eating the Earth: The Truth About What We Eat (Jeme Zem: Pravda o tom, čo jeme). Prečítajte si ďalšie články Dana Brooka alebo navštívte jeho webovú stránku.
Dodatok Mariána Moravčíka
Je veľmi povzbudzujúce, ak takýmto spôsobom zmýšľajú tisíce pracujúcich v Amerike. Stojí za to dôkladne o tomto texte premýšľať, pokúsiť sa ho stráviť v rámci našej stredoeurópskej reality.
Zajtra uverejním krátke naznačenie, ako by sa tieto myšlienky dali rozvinúť, aby sa „reálna dohoda“ stala realitou.
