Milé médiá, milí progresívci a aj ostatní budovatelia “Vašej demokracie” na
Slovensku.
- Tento text mal byť adresovaný jednému z Vás, ale pretože mu vadilo a ohradzoval sa že na jeho podnety odpovedám viacerým, tak odpovedám teda hromadne, pretože tento problém je záležitosťou všetkých a zdá sa, že progresívci spolu s ostatnými “budovateľmi” slovenskej a európskej katastrofy tvoria väčšinu obyvateľov Slovenska.
- Vynechám všetky technikálie, lebo keď som ich začal vypisovať tak to bolo cez celú stranu a pretože viem že dnes texty dlhšie ako 20-30 riadkov číta málokto (a nerobím si ani nádeje že tomu bude inak aj s týmto textom), tak radšej prehlásim že všetky pokusy, zámienky, námietky, zádrapky a kritiky voči mne alebo textu ohľadom čohokoľvek formálneho a míňajúceho tému sú mi absolútne jedno.
Ak sa Vám zdá byť text dlhý, tak si prečítajte iba tú časť, na ktorú Váš mozog postačuje.
Takže k veci a čo treba povedať:
1. Slováci, pracujete na deštrukcii vlastného štátu a médiá, vrátane štátnych médií ako Slovenský rozhlas a televízia, sú motormi tejto deštrukcie Slovenskej republiky.
Je absolútne jedno, ako zareaguje alebo sa ktokoľvek bude pokúšať vyvracať toto tvrdenie. Každodenná realita toho čo produkujete ukazuje že je to zrejmý fakt a pravda.
Ak je toto tvrdenie v niečom nepravdivé, tak iba čo sa týka toho prívlastku, že ide o vlastný štát Slovákov. Existuje totiž dostatok signálov a vypadá to tak, že Vy, mediálni pracovníci, vlastný štát vlastne nechcete. A toto je zrejmé nielen u médií, ale aj u viacerých štátnych inštitúcií. A pretože masy preberajú názory médií, tak je potom logické, že aj väčšina bežných Slovákov vlastný štát vlastne nechce: Vypadá to tak, že väčšina Slovákov sa vlastne iba chce mať dobre a to či sa budú mať dobre vo vlastnom alebo cudzom štáte, to im je jedno: Či majú alebo nemajú vlastný štát, to akoby bolo väčšine Slovákov ukradnuté.
Súvislosť medzi tým mať sa dobre a vlastnou suverenitou Slováci zjavne nechápu, väčšina Slovákov nechápe onú základnú podmienku prosperity: Už len možnosť mať sa dobre, mať šancu budovať vlastnú prosperitu vyžaduje jednu základnú vec: Byť suverénom. A obrátene – nebyť suverénom znamená biedu, utrpenie, stratu vlastnej identity a predčasnú smrť.
Slovenská realita sa zdá byť priamym dôkazom tohoto historicky overeného faktu – u väčšiny Slovákov akoby prevládal naprosto chybný názor, že na to aby sa oni mohli mať dobre, tak že na to stačí iba nájsť nejakého sponzora ich blahobytu, nejakú bohatú a teplú prdel, do ktorej keď sa zastrčia, tak potom sa aj oni budú mať dobre. Hovorí sa tomu “byť na tej správnej strane”, alebo “vedieť kde je sever.”A toto je asi základný omyl nielen všetkých machrov osvietených bruselskými reflektormi, zmagorených trasatlantickými štruktúrami, omámených sorošovými prdmi, ale bohužiaľ aj zjavne väčšiny slovenskej populácie.
2. Vážení žurnalisti, diplomati, štátni úradníci, dovoľte Vám pripomenúť jeden fakt: Kto je majiteľom verejnoprávnych médií a štátnych inštitúcií a ako funguje čokoľvek, vrátane demokracie:
Vážení žurnalisti, vážení štátni úradníci, demokracia funguje takto:
V demokracii rozhodujú o moci občania vo voľbách, občania delegujú niekomu moc. Štát je pritom financovaný občanmi. Logicky z týchto faktov vyplýva, že všetky štátne inštitúcie automaticky, prirodzene a logicky musia byť provládne: Psou povinnosťou všetkých pracovníkov všetkých inštitúcií, ktorí sú platení z daní občanov, je podporovať vládu, pretože vláda reprezentuje občanov, ktorí určili kto im bude vládnuť a ktorí Vás súčasne aj platia.
Nemôže trvale existovať žiaden systém, žiadna organizácia, vrátane štátu, v ktorej si jej členovia zvolia kto im bude vládnuť a na ktorú hneď po voľbách začne táto väčšina nadávať: Základnou podmienkou stability a poriadku v každom systéme je existencia konsenzu, prirodzenej dohody, spoločný záujem väčšiny spoločnosti.
3. Kto a prečo vytvára spoločenskú dohodu a propaguje spoločný záujem
Prečo je to elementárne dôležité, aby práve médiá a štátne inštitúcie budovali (samozrejme popri všetkých kontrolách, záujmoch, náladách, emóciách, prešľapoch, atď.) niečo ako spoločný záujem? Preto, lebo v demokracii si masy – občania – myslia to, čo im hovorí väčšina médií.
Ak už v 90-tych rokoch ironizovali slovenského premiéra gymnazisti, myslím z Prešova, písaním ironických článkov o „Mečiarikovi obecnom” na ich webovej stránke, tak v roku 2024 si zase gymnazisti v Bratislave robia prču zo slovenského premiéra Fica – môže exitovať lepší dôkaz o mentálnom stave spoločnosti ako sú zmanipulované mysle mladých ľudí? Táto situácia je výsledkom práce médií, štátnych úradov a „slovenskej” inteligenčnej elity, lepšie povedané protislovenskej elity, ktorá prevláda na súčasnom Slovensku.
Vaša produkcia poskytuje denne ako na bežiacom páse dôkazy Vašich protislovenských postojov – tým čo prezentujete, ako to prezentujete, alebo tým čo sa snažíte prehliadať, zatajiť, potlačiť, obkecať, zmanipulovať.
4. Malá odbočka: Proti gustu žiaden dišputát, s jednou podmienkou
Samozrejme, nikto nemá nič proti Vaším názorom a postojom. Vy sa môžte šimečkovať, kiskovať, čaputovať, plavákovať, jaurovať, drličkovať, matovičovať, pročkovať, sulíkovať, dzurindovať, atď., až do úmrte, do bezvedomnia, ako len chcete – ale nerobte to ako slovenské inštitúcie, za peniaze slovenskej verejnosti. Presťahujte sa do Viedne, Bruselu, Londýna, či New Yorku a tam presviedčajte a dokazujte Vaše pravdy, tam sa uchádzajte o peniaze sponzorov demokracie. Dopadnete síce určite tak ako určitý Fred Schwarz s jeho CACC (vygúglite si), ale nevadí, verte tej Vašej svätej vojne a tým piatim či 10-tim heslám a dogmám ktoré neustále verklíkujete, ale ktoré Vašou činnosťou hrubo popierate, nevadí, presaďte sa tam, buďte spokojní, šťastní, úspešní a bohatí podľa Vašich receptov na spokojnosť, bohatstvo a šťastie. Ale nerobte to v mene Slovákov parazitovaním na ich práci a peniazoch, lebo jediným výsledkom Vašich snažení je organizácia presmerovania toku peňazí preč zo Slovenska a Vaším profitom sú dividendy z tejto rabovačky, ktorú Vy označujete za “tú správnu orientáciu”.
5. Prečo je dôležité vedieť nie kde, ale čo je sever, alebo o vlhkých snoch lenivých a v drvivej väčšine neschopných vazalov.
Vždy keď cestujem autom cez Čechy do Nemecka, diaľnica po prechode hraníc akoby stíchla. Tých českých hrkotavých 130-140 km/hod sa nielen zmení na 150-160 km/hod, ale jazda je navzdory zvýšenej rýchlosti tichšia, plynulejšia, pohodlnejšia. Odpoveď prečo, je zrejmá – nemecká diaľnica je kvalitnejšia ako tá česká. „Tam v Nemecku sa žije lepšie, že?” oslovil ma slovenský policajt, keď ma pokutoval pri žilinskom OBI. Jeho otázka pôsobila ako facka – tak toto je to podstatné, čo napadne slovenského policajta ako prvé keď stretne nejakého, podľa neho asi ponemčenca, alebo je to iba pokus o small-talk pri vypisovaní bločku na pokutu?
Áno, v Nemecku sa navzdory všetkému žije lepšie. Ale príčinou toho rozhodne nie je otáčanie sa podľa politických vetrov, ale iba a len kvalita vlastnej práce a organizácie spoločnosti. Vážení, všetci ktorí si myslíte, že na to, aby ste sa mali lepšie, stačí iba ak sa otočíte na nejakú správnu stranu, tak ste v hlbokom omyle. Na Západe majú lepšie diaľnice (a nielen diaľnice) nie preto, lebo sú niekam natočení, ani nie preto, lebo sú niekde zastrčení, ale iba a len preto, lebo dokážu diaľnice a iné veci lepšie, kvalitnejšie zrealizovať: Stabilita, poriadok, prosperita alebo blahobyt nezávisia od toho kam sa niekto natáča alebo kam sa strká, ale len a iba od toho, ako poriadne a kvalitne pracuje.
A bohužiaľ, ono je to s tými vlhkými snami o prosperite cestou vazalstva ešte horšie. Vazalstvo je totiž pravým opakom prosperity. Dôkazom toho je história nielen Slovákov, ale napríklad aj Číny, Indie, celej Južnej Ameriky, Afriky – každej zeme, kde vkročila noha kolonizátora.
6. Slovenské historické kyvadlo
Poviem Vám jednu rozprávku:
Kedysi dávno, veľmi dávno, vládla v jednej ríši rozkladajúcej sa aj niekde tam kde je dnešné Slovensko dynastia Mojmírovcov. A knieža Mojmír sa bránil expanzii Frankov zo Západu. Frankovia ako mocnejší Mojmíra porazili a dosadili na trón mojmírovho synovca Rastislava, ktorý „sa zdal byť povoľnejším nástrojom mocenskej východofranskej politiky” [Wikipédia]. Ale Rastislav rýchlo pochopil, že vazalstvo Západu nie je cestou k prosperite a snažil sa obmedzovať ich vplyv. Napríklad napísal dopis rímskemu pápežovi, aby poslal do jeho ríše niekoho, kto by zamedzil šíreniu kresťanstva po latinsky, ktoré presadzovali nemeckí (franskí) kňazi. Rímsky pápež sa na Rastislava vykašlal, čo bolo možno prvým a až dodnes sa opakujúcim príkladom základného postoja Západu voči Slovensku. Západ Slovákom nikdy neprial a mnohokrát im uškodil, podrazil, okradol.
Ale vládca východnej časti rímskej ríše, Byzancie, kde sídlilo právoslávne kresťanstvo, Rastislava v štichu nenechal a poslal mu dvoch bratov, ktorí urobili ohromný kus roboty a dosiahli, že sa kresťanstvo a s ním spojená kultúra šírili v ríši Rastislava v jazyku domáceho obyvateľstva, čím omedzil ideologický vplyv franských kňazov.
Ale kyvadlo sa zase prevážilo na druhú stranu, keď Rastislava jeho synovec Svätopluk vo vzájomných sporoch zajal a poslal ho Frankom. Franský kráľ, myslím že sa volal Ľudovít Nemec, sa zachoval vraj humánne, lebo Rastislava nepopravil, ale mu nechal „iba” vypichnúť oči a nechal ho dožiť, ako, to sa dá ľahko domyslieť. Žiakov Cyrila a Metoda nechal Svätopluk vyhnať z krajiny a zlé jazyky tvrdia, že Slováci dodnes trpia prekliatím za to ako sa zachovali k tým, čo im priniesli kultúru, písmo a vzdelanie.
Koniec rozprávky? Omyl, strašný omyl – táto rozprávka pokračuje na Slovensku dodnes – iba od roku 1993 sa slovenské historické kyvadlo prechýlilo štyrikrát:
proslovenský Mečiar > prozápadný Dzurinda > proslovenský Fico > prozápadní Matovičovci > proslovenský Fico.
To, čo prežila Moravská ríša možno v priebehu viac ako sto rokov, tak tú istú rozprávku (prepáčte, nie je to presné, nie som historik a ide predsa o rozprávku), lepšie povedané kocovinu prežívajú Slováci aj v priebehu posledných tridsiatich rokov. Frankov vystriedal Brusel s Washingtonom a analógiou vládcov Moravskej ríše Mojmíra, Rastislava a Svätopluka sú vlády Mečiara, Dzurindu, Fica, Matoviča a zase Fica, ktorý sa v jeho politickom vývoji postupne aspoň čiastočne zorientoval nie kde, ale hlavne čo je Západ a dnes Západu preto zákonite smrdí. Čím smrdí dnes Fico Západu? Prílišnou suverenitou, podobne ako smrdel kedysi Rastislav Frankom: V akomsi historickom kyvadle sa Slováci permanentne kývajú medzi vazalstvom Západu a vlastnou suverenitou.
To, že takéto lavírovanie nemôže priniesť ani spokojnosť, ani blahobyt, ani prosperitu, netreba dúfam zdôvodňovať, lebo celé Slovensko sa iba otriasa politickými zápasmi v politike, médiách, úradoch, na ulici a dokonca aj v rodinách, čo nemôže logicky priniesť ani stabilitu, ani prosperitu.
7. Podstata historického slovenského kyvadla
Tu je citát – spoza oceána, z hniezda demokracie:
„U.S. plán premiestňovania aktivistov z jednej krajiny to druhej aby učili “revolučné” volebné taktiky začal niekedy z vroku 1997, keď NED zorganizoval stretnutie slovenského vodcu opozície Pavla Demeša vo Viedni s veteránmi nedávnych prozápadných volieb v Bulharsku. Po návrate domov Demeš zorganizoval kampaň na Slovensku “OK’98”, ktorá zosadila Vladimíra Mečiara. Demeš šiel potom zaškoľovať GONG, chorvátsku mimovládku s cieľom zvrhnúť Franjo Tudjmana” [1].
Takto citujú autora knižky ‘New Cold War’ MacKinnona [2] autori 22-stránkovej analýzy nazvanej ‘Projektovanie revolúcií: Marketing U.S. prevraty vo Východnej Európe’ [1].
Preložené pre nechápavo sa tváriacich progresívcov – viďte, čo je jadrom súčasnej slovenskej nestability a mizérie: Po Východnej Európe dnes rajtujú bandy aktivistov organizujúce „revolúcie”, v skutočnosti štátne prevraty vlád, ktoré nevyhovujú americkým geopolitickým záujmom.
Pre istotu treba možno ešte pripomenúť, že autori tejto štúdie nie sú z Moskvy, ani z Kotlebovej ĽSNS, ale z univerzity v Oregone a Oregon nie je dedina na Spiši, ale mesto v USA.
8. Inštitucionalizácia amerických záujmov
Autori analýzy z Oregonskej univerzity uvádzajú príklady týchto “kľúčových zahraničných agentov zahrnutých do procesu kreácie ‘prechodných demokracií’ [1]:
– U.S. Agency for International Development (USAID),
– National Endowment for Democracy (NED) a ich pobočiek, ktorými sú napr.
– International Republican Institute (RI)
– National Democratic Institute (NDI)
– George Soros’s Open Society Institute
– Freedom House,
– International Center on Nonviolent Conflict.
Ako vidno, Američania si svoje záujmy nielen chránia, ale aj aktívne presadzujú. Toto sú pritom iba jedny z mála inštitúcií, ktoré sa prplú do záležitostí druhých štátov, v skutočnosti je toto obrovská chobotnica lobbystických a diverzných skupín a inštitúcií.
Pavol Demeš inkasoval zo Západu na zvrhnutie vlády Vladimíra Mečiara 857 000 dolárov [2]. Donormi pre “OK’98’s na Slovensku vtedy boli mimo iných United States Information Service, údajne pobočka pre „verejnú diplomaciu” americkej vlády(!), Sorošova Open Society Foundation, Nemecká Marshallova nadácia zo Spojených štátov a dokonca britská a holandská vláda (!). [2]. Mimochodom, MacKinnon spomína v jeho knihe Pavla Demeša asi 15x.
Američania a celý Západ pritom považujú ovplyvňovanie politiky iných štátov vrátane štátnych prevratov za naprosto normálne a demokratické [2]. Tu ponúkam jednu poučku pre pochopenie celej prozápadnej a protivýchodnej propagandy. Všetko to, čo považujú Američania za normálne a čo robia Američania pri ovplyvňovaní cudzích štátov, to pripisujú médiá ich konkurentom (dnes hlavne Rusom) a obviňujú z toho ich konkurentov, že je to nenormálne, nedemokratické, nezákonné a všetko kadejaké ostatné zlé. Napríklad, keď Američania ovplyvňujú niekde voľby, tak médiá vreštia, že tie voľby ovplyvňujú Rusi. A sotva by sa dal nájsť lepší príklad pre túto skúsenosť ako nedávne voľby v Rumunsku.
9. Neobíditeľná otázka
Tu si treba, navzdory šetreniu miestom, pripustiť provokačnú poznámku: Nie je nielen nezodpovednosťou, ale doslovnou politickou sprostosťou slovenských politikov, od Mečiarovcov až po dnešných Ficovcov, bez povšimnutia nechať organizovať prevraty vo vlastnom štáte zo zahraničia?
Pre informáciu dodám, že v Bielorusku bolo údajne zorganizovaných 5 nábehov na zvrhnutie Lukašenka, neúspešne skončili všetky preto, lebo Rusi pomohli bieloruskej vláde vyhľadať a odblokovať „občianskych aktivistov” – osobne som počul reportáž v nemeckom rádiu o jednom takom „obetavom aktivistovi, ktorý už niekoľko mesiacov nevidel svoju rodinu” [BR24] – kde tie celé mesiace tento obetavý revolucionár demokracie býval, kto ho živil a kto ho platil? Treba toto vysvetľovať?
10. Slovenský rozhlas v akcii
A tu je prepis reportáže zo Slovenského rozhlasu o „spomienkových podujatiach v 21 mestách vrátane Bratislavy“ od redaktorky Kristíny Babicovej [3, Rádiožurnál o 18:00, „Hlavná spravodajská relácia Rádia Slovensko” Nedeľa 17.11.2024, čas relácie 04:38, zdôraznenia sú od autora]:
„Dobrý večer. Sloboda a demokracia – tieto slová rezonujú aj dnes na Dunajskom nábreží. Myšlienky späté s Nežnou revolúciou si tu prišla pripomenúť občianska spoločnosť. Za podujatím stoja občianski aktivisti s podporou ‘Platformy pre demokraciu’ a iniciatívy ‘Mestá za demokraciu’. Organizártori pozvali všetkých, ktorí chcú vyjadriť svoju oddanosť hodnotám sedemnásteho novembra. Pozvánku využili viacerí, panuje tu však skôr komornejšia a pokojnejšia atmosféra. Podujatie sa symbolicky začalo zhruba o 17-tej hodine 11-tej minúte vystúpením umeleckej školy. Sprevádzajú ho tiež diskusie, ktorých súčasťou je napríklad ‘Otvorená kultúra’. Tématický program je pripravený aj pred Starou tržnicou, od rána tam premietali dokumenty a besedovali. Zhromaždenia v tomto duchu sa popoludní či podvečer začali vo viacerých mestách ako napríklad Banská Bystrica, Bardejov, Ružomberok, Námestovo, či Humenné, ľudia si v rámci nich zároveň minútou ticha pripomínajú pamiatku obete policajného násilia medializovaného v posledných dňoch. Organizátori akt policajnej brutality, ktorá sa skončila smrťou, dôrazne odsúdili. Toľko nateraz odo mňa.”
Aké krásne, dojímavé a hlavne demokratické – pri zanietení a spôsobe akým redaktorka Rádia Slovensko (?!) Kristína Babicová referovala o „občianskych aktivitách”, rozumej o protivládnych zhromaždeniach pod zámienkou „spomienok na Nežnú revolúciu” si treba položiť otázku, či je Kristína redaktorkou SR, alebo aktivistkou mimovládok, za chrbtom ktorých stoja Američania – Slovenský rozhlas je súčasťou protivládnych diverzií, Slovenský rozhlas sa aktívne podieľa na deštrukcii súčasnej Ficovej vlády. Ten Slovenský rozhlas ktorý financujú občania, ktorí túto vládu zvolili.
Tieto deštrukčné aktivity sú tak priehľadné, že by sa zdalo, že snáď iba dement ich môže akceptovať – podľa Slovenského rozhlasu to vypadá tak, že Ficova vláda je popretím Nežnej revolúcie, lebo udatná (ale pritom komorná a pokojná) opozícia sa snaží zachraňovať jej odkaz a že celé Slovensko má byť zhrozené, lebo slovenská polícia, vládny orgán, brutálne zabíja ľudí. Pritom za vlády Lipšico-Kolíkovej mafie by určite išlo o samovraždu, špeciálne ak by bol k smrti ubitý generál polície ktorý odmietol spolupracovať s Lipšicovou mafiou. Lebo ako sa vyjadrila bývalá pani ministerka, ten policajný generál vraj „nebol Kuciak ani Palach“ [6] – tak potom možno zlodej zo supermarketu bol Palachovou (alebo dokonca Kuciakovou) reinkarnáciou?
Otázka:
Čo je zmyslom Vašej nielen profesionálnej, ale aj elementárnej ľudskej existencie, pracovníci Slovenského rozhlasu a televízie, od riaditeľa až po poslednú redaktorku???
11. Slováci mimo reality
Bohužiaľ, Slováci a hlavne slovenskí politici sa zdajú žiť mimo demokracie, ktorá je zápasom o vedomie voliča: Michal Šimečka vo svojom prejave tvrdil, že na tej protivládnej „spomienke” bolo 17 000 ľudí – dobre, uverme mu, aj keď to nie je ľahké. Skúste spontánne a bez platených aktivistov zhromaždiť 17 000 ľudí, s umeleckým súborom, organizovanými diskusiami, premietaním videí od rána a to súčasne s podobnými aktivitami vo viacerých mestách. A skúste nájsť redaktorku alebo redaktora v Slovenskom rozhlase, ktorí budú pozitívne, náruživo a so zanietením „objektívne” referovať o takýchto podobných akciách samotnej slovenskej vlády, nieto ešte o akciách Kotlebovcov, Uhríkovcov, Dankovcov, Huliakovcov, atď. – cítite to pozadie inštitúcií spomínaných vyššie? Štátne médiá na Slovensku pracujú so zahraničím na zvrhnutí súčasnej slovenskej vlády. Slovenské historické kyvadlo sa zase má prekloniť do prozápadnej polohy.
Absurdita demokracie v postkomunistických krajinách dokazuje tri veci:
1. Organizovanú a historicky opakovanú stratégiu kolonizácie zo strany Západu
2. Nízku úroveň politickej orientácie obyvateľstva postkomunistických krajín (toto je
to najmenšie zlo)
3. Hlavný problém: katastrofálnu úroveň politického myslenia a hlavne schopnosti
riadiť u pronárodných elít a politikov (vývoj Roberta Fica je šťastím pre dnešné
Slovensko).
Zaujímalo by ma skutočne, do akej miery si takí „redaktori” ako je tá Kristína Babicová uvedomujú, čo vlastne robia. Skúsenosť ukazuje, že väčšine z týchto ľudí iba straší v hlave iba zopár hesiel, bez toho aby si dali námahu im porozumieť. Heslá (logos, viď bod 12, ad 4.) ako „sloboda”, „demokracia”, „občianska spoločnosť”,„oddanosť hodnotám”, „diskusie” a na druhej strane „policajná brutalita”, alebo „dosť bolo Fica” – toto je v podstate výber signálov z reportáže pani či slečny zo Slovenského rozhlasu.
Overte si to. Zoberte si akúkoľvek reláciu, diskusiu ľudí zmanipulovaných vyššie uvádzanými organizáciami, od Denníka N, až po TA3 a ich hostí (nemožno ich menovať všetkých, je to veľmi dlhý zoznam) a zistíte, že všetka ich diskusia sa vlastne chronicky točí iba okolo oných pár termínov, spolarizovaných do dvoch polôh – dobro (Západ)/ zlo (Slovania) a my-dobrí/oni-zlí. Skúste si overiť tento jednosmerný kolotoč okolo dvoch mentálnych hrncov, je to najlepší indikátor zideologizovaných a zmanipulovaných mozgov – ako indiáni tancujú v tranze dookola ohňa demokracie, akoby sa snažili vyvolávať duchov ktorí im majú napĺňať ich želania neuvedomujúc si, že ich stav je spôsobený drogami ktorými ich zmagorizovali práve tí, o ktorých v tom ich tranze snívajú (určite poznáte tie výroky, že Soroš vlastne ani nevie, či Slovensko existuje, pritom sa tento Soroš narodil v Budapešti).
12. Ako sa postkomunistickí hlupáci dostávajú do laty
Sussman a Crader uvádzajú štyri stratégie, „typy zahraničnej asistencie pre dosiahnutie strategickej vojenskej, kultúrnej a politickej dominancie štátov G7 nad postkomunistickými krajinami“ [1] :
1. Tvorba politického vzorca (scenár)
2. Financovanie zmeny režimu
3. Technický tréning
4. Marketing (Propaganda)
Ad 1.: Politický scenár:
– Zjednotenie roztrúsenej politickej opozície pod jedným kandidátom proti neželateľnému vodcovi (na obzore sa v súčasnosti vynára Korčok, sledujme ďalej jeho vývoj)
– Organizovanie výskumov verejnej mienky (identifikácia nespokojností a očakávaní) a monitorovanie preferencií kandidátov
– Mediálna propaganda v prospech/neprospech dvoch hlavných kandidátov
– Organizácia verejnej podpory/protestov podľa situácie
– Aktivizácia mládežníckych hnutí a mimovládok na podporu zmeny režimu
Mladí ľudia sú typickým cieľom manipulatívnych techník: „Mladí aktivisti prinášajú čerstvé prístupy, nové techniky a veľkú nálož energie do kampaní ktorých cieľom je zosadiť nepopulárne a často skorumpované autoritatívne režimy” [4].
„Podľa vzoru mobilizácie mladých voličov v Kalifornii kampaň organizovaná Nadáciou pre občiansku spoločnosť zahŕňala mnohé techniky, vrátane rockových koncertov s vystúpeniami populárnych hudobníkov a spevákov v parkoch a na námestiach, autobusový zájazd cez Slovensko, inzeráty v médiách, ako aj osobné apely na prvovoličov” [4].
Samozrejme, typicky nikto týmto mladým ľuďom a ani tým ostatným kričiacim po zmene nikto nepovie, aká tá zmena bude, teda to, že ich aktivity môžu nastoliť režimy ešte viac autoritatívne a skorumpované ako tie, proti ktorým sa oni aktivizovali, čo je v histórii obvyklým pravidlom – oni chcú návrat investícií do revolúcií, teda zorganizovanie toku peňazí preč zo štátu, no a to vyžaduje logicky drastické opatrenia.
Skúsenosť Slovenska po roku 1999 je krásnym dôkazom čo prinášajú takéto aktivity. Hovorí Ivan Mikloš: ‘Boli sme tretia ekonomicky najvyspelejšia krajina medzi postkomunistickými krajinami, tretí po Slovinsku a Českej republike, dneska je Slovensko na treťom mieste od konca’ – toto povedal samotný reformátor à la CIA&Soros Ivan Mikloš v relácii Braňo Závodský naživo, samozrejme preto, aby kritizovali súčasnú Ficovu vládu, neuvedomujúc si pritom, že tým vystavujú obidvaja účinkujúci vlastne vysvedčenie aj im samotným
[5, čas 11:00].
Ad 2.: Financovanie zmeny režimu:
– Podpora opozičných strán
– Financovanie médií
– Organizovanie a financovanie hnutí a mimovládok
Sussman&Crader uvádzajú cenu zmeny režimu v Juhoslácii: 23 miliónov od USAID, 10 miliónov pre aktivistov, 31 miliónov od Soroša pre opozičné aktivity. V deň volieb dostali aktivisti viac ako bol jednodenný zárobok od U.S. Institute of Peace 2004 (Inštitút Mieru, výstižné). Grantované boli juhoslávske médiá [1].
Podobné príklady sú z Gruzínska, najviac stála Američanov Ukrajina. Výpočet podporovateľov aj prijímateľov je dlhý, odkazujem na zdroj, pripomeniem už spomínaných viac ako 800 000 dolárov na zvrhnutie vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998.
Ad 3.: Technický tréning – “profesionalizácia disentu” [1]
– Extenzívny tréning ako informovať, diskutovať, ako sa správať k žurnalistom, ap. V Gruzínsku vraj trénovali nielen žurnalistov, ale aj sudcov (ako to mohlo byť na
Slovensku?).
– Organizovanie konferencií „na podporu demokracie”
– Napájanie vytváraných prozápadných inštitúcií na zahraničných partnerov
– Programy pre tvorbu želateľných mediálnych výstupov a šírenia signálov v
spoločnosti
– Výroba a šírenie pamfletov (hlavná to príprava pani Čaputovej na prezidentovanie).
– Management, dohľad a regulácia aktivít zo strany západných sponzorov
Je prekvapivá medzinárodná spolupráca aktivistov: „zabezpečený americkými mimovládkami, Pavol Demeš cestoval po Srbsku, Ukrajine a Bielorusku aby tam trénoval opozičné hnutia” [2] . Srbskí experti z hnutia ‘Odpor’ riadili tábory ukrainského mládežnického hnutia, platil to British Westminster Foundation. Gruzínski experti asistovali na ukrainskej rebélii a Ukrainci boli poslaní na výcvik do Gruzínska [2]: Bandy vycvičených aktivistov zjavne “šíria demokraciu” po celom postkomunistickom bloku.
Ad 4.: Marketing revolúcií :
– Branding – výroba a propagácia značiek, symbolov, log, hesiel, pozitívnych aj negatívnych (Lech Walesa, Neslon Mandela, na Slovensku Mečiarizmus, Dzurinda-športovec, Korčokove okuliare…)
– Reklamné kampane – amerikanizácia kampaní, ‘reklamovanie zmeny režimu, podobne ako sú reklamované pivo alebo limonáda’ [2].
– Filmy, knihy – napr. na Slovensku ‘Sviňa’, ‘Mafie na Slovensku’, ’Prezidentka’, ‘Mečiar a Mečiarizmus
USAID napríklad zaplatila 80 ton (!) nálepiek s nápisom „Gotov je” (je s ním koniec, skončil), ktorými vraj aktivisti polepili „každú dostupnú voľnú plochu v Srbsku” [2].
Záver
Nielen prosperita, ale samotná existencia Slovenskej republiky ako štátu v nasledujúcich desaťročiach závisí od toho či sa dokážu slovenské elity zbaviť korumpujúcich západných tlakov a ich agentov. Na vytvorenie takejto elity je potrebné nájsť dostatočný počet Slovákov schopných suverénnej existencie a to nielen medzi politikmi, ale hlavne u občianskych más, ktoré budú schopné takúto elitu nielen vyprodukovať, ale ju aj podporovať a udržať pri moci navzdory zahraničným lobbyzmom, ktoré považuje samotný Západ za legitímne a ktoré sú vlastne prirodzené každému impériu, je jedno či západnému, alebo východnému.
V.K.
vlak2020@proton.me
Uverejnené s láskavým súhlasom autora textu.
Použité zdroje
- Gerald Sussman and Sascha Krader: Template Revolutions: Marketing U.S. Regime
Change in Eastern Europe; Portland State University; Westminster Papers in
communication and Culture; www.westminsterpapers.org/article/id/115; 21.11.2024. - Mark MacKinnon: The New Cold War : Revolutions, Rigged Elections and Pipeline in
the Former Soviet Unioin. Vistage Canada. Kindle Version. - Rádiožurnál o 18:00, “Hlavná spravodajská relácia Rádia Slovensko” Nedeľa
17.11.2024 - Valerie J. Bunce, Sharon L.Wolchik: Youth and Electoral Revolutions in Slovakia,
Serbia and Georgia. SAIS Review vol. XXVI, No. 2; 2006. - YouTube video ‘Mikloš: Súčasná vláda nie je žiadny nováčik. Prekvapuje ma miera
chaosu okolo konsolidácie’. Braňo Závodský naživo, www.youtube.com/watch?
v=1gFLxCQDfhQ; 1.12.2024 - YouTube Video ‘Kolíková v Pumpe’, www.youtube.com/watch?v=HYXv8vvYYJA, čas
00:08; 1.12.2024
