Bol mojim dlhoročným vedúcim katedry. Presadzoval nové myšlienky. Dovolím si začať jeho výrokom na diskusii ekonómov Slovenska: „Akosi sa mi veľmi vtláča do mysle známe – nikto nie je doma svätý Ján Zlatoústy. Veda to dobre pozná“.
Poznal som ho ako môjho učiteľa. Veril vlastným ale aj poznatkom zo sveta. Pochádzal z Kysúc. Poznajúc problémy tohto krásneho, ale žiaľ, menej žičlivého kraja, rozhodol sa opustiť rodisko a boriť sa so životom. Učili ho naši velikáni, čo sám zdôrazňoval na prednáškach.
Pred návratom z mojej základnej vojenskej služby mi ponúkol, aby som prišiel robiť asistenta na novovzniknutú katedru. Na vojnu som dostal niekoľko telegramov, ktoré mi posielal Prof. A. Laščiak, zástupca vedúceho. Po nástupe na katedru mi prof. Sojka odporučil, aby som si rozšíril vzdelanie o matematiku. Navrhol mi Prírodovedeckú fakultu UK. Začal som tam študovať. V roku 1963 požiadali Prof. Sojku, aby dal kandidáta na štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie pre program Úradu technickej pomoci OSN, ktoré sa konalo v Juhoslávii. Konkurz bol v Prahe na EÚ ČSAV a kandidátov nás bolo 10. Už som to napísal pri spomienke na akad. Šika. Že ma vybrali, mi oznámil riaditeľ EÚ ČSAV prof. O. Šik.
Musím sa priznať, že v rozrušení som ani nevedel povedať, kde je Belehrad. Svoju kariéru Prof. Sojka začínal ako vedecká pomocná sila a neskoršie asistent u profesorov V. Králička a potom B. Partyka na Katedre podnikového počtovníctva. Po roku 1956 pod vplyvom zmien v ZSSR sa na škole zdôrazňovala užitočnosť matematiky a učitelia sa začínajú vzdelávať v tejto oblasti. Hádam ako dozvuky bývalého účtovníckeho zamerania publikoval Prof. Sojka v časopise Účetnictví v roku 1966 a 1967 články Matematický jazyk a model účtovníctva a Grafický model účtovníctva.
V snahe prehĺbiť si znalosti z matematiky a jej aplikácie v ekonomických vedách, sa v rokoch 1961-62 Prof. Sojka rozhodol ísť na študijný pobyt na Leningradskú štátnu univerzitu, kde jestvovala špecializácia ekonomicko-matematických výpočtov. Tu sa už prednášali také vedecké disciplíny ako lineárne, nelineárne a dynamické programovanie, teória hier, teória grafov a základy matematickej ekonómie. Rád spomína na to, že sa tam robili rôzne praktické výskumy. Pobyt bol veľmi užitočný, lebo sa dali využiť sovietske skúsenosti pre našu prax. Vďaka jeho úsiliu. Po návrate sa Prof. Sojka orientoval na modelovanie ekonomických procesov. V tejto oblasti boli vpredu hlavne ekonómovia USA. Rozhodol sa študovať aj v USA. Ťahali ho útroby ekonometrickej vedy.
V roku 1965 získal študijný pobyt na MIT v Bostone. Na tomto inštitúte sa prednášala na veľmi dobrej úrovni ekonomická teória, teda hlavne mikroekonómia, makroekonómia a ekonometria. Bolo to dôsledkom toho, že tam pracovali profesori R. A. Samuelson, R. Solow, E. D. Domar a ďalší. Vrátil sa plný energie, spoznal smer rozvoja ekonomickej vedy a začal ho presadzovať. Získal tak veľmi dobrý prehľad o modelovaní v USA, o výchove vedeckého dorastu a mnohé ďalšie poznatky.
Pod vplyvom výskumov v USA publikoval aj knihu Ekonomická dynamika a rovnováha v roku 1970. Toto dielo bolo základom aj ekonomických diskusií o federalizácii v rokoch 1965/66. V prvej časti knihy sa pozrel, obrazne povedané, za krivky dopytu a ponuky, aby lepšie vysvetlil za nimi skryté správanie ekonomických agensov, výrobcov aj spotrebiteľov. Na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor Prof. A. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963).
Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických problémoch vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu.
Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V spomenutej knihe Ekonomická dynamika má z hľadiska riadenia ekonomiky zásadný význam kap. 6. Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov a aj kap. 7. Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Odvoláva sa na dielo E. Malinvaud: Decentralized Procedures for Planning. Activity Analysis in the Theory of Growth and Planning.
V čase vydania diela, ako som spomenul, prebiehala veľká diskusia medzi ekonómami aj politikmi o federalizácii. Práve kap. 7 má časť 7.3 Federalizácia ekonomiky a jaj vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum) a v nej hovorí:
Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 18/11/2022; pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/profesor-j-sojka-novator/
Pozrite aj: https://belobog.sk/ekonomicke-vymeny-a-zivotne-strategie-reakcia-na-prof-husara/
