Bol mojim dlhoročným vedúcim katedry. Presadzoval nové myšlienky. Dovolím si začať jeho výrokom na diskusii ekonómov Slovenska: „Akosi sa mi veľmi vtláča do mysle známe – nikto nie je doma svätý Ján Zlatoústy. Veda to dobre pozná“.
Poznal som ho ako môjho učiteľa. Veril vlastným ale aj poznatkom zo sveta. Pochádzal z Kysúc. Poznajúc problémy tohto krásneho, ale žiaľ, menej žičlivého kraja, rozhodol sa opustiť rodisko a boriť sa so životom. Učili ho naši velikáni, čo sám zdôrazňoval na prednáškach.
Pred návratom z mojej základnej vojenskej služby mi ponúkol, aby som prišiel robiť asistenta na novovzniknutú katedru. Na vojnu som dostal niekoľko telegramov, ktoré mi posielal Prof. A. Laščiak, zástupca vedúceho. Po nástupe na katedru mi prof. Sojka odporučil, aby som si rozšíril vzdelanie o matematiku. Navrhol mi Prírodovedeckú fakultu UK. Začal som tam študovať. V roku 1963 požiadali Prof. Sojku, aby dal kandidáta na štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie pre program Úradu technickej pomoci OSN, ktoré sa konalo v Juhoslávii. Konkurz bol v Prahe na EÚ ČSAV a kandidátov nás bolo 10. Už som to napísal pri spomienke na akad. Šika. Že ma vybrali, mi oznámil riaditeľ EÚ ČSAV prof. O. Šik.
Musím sa priznať, že v rozrušení som ani nevedel povedať, kde je Belehrad. Svoju kariéru Prof. Sojka začínal ako vedecká pomocná sila a neskoršie asistent u profesorov V. Králička a potom B. Partyka na Katedre podnikového počtovníctva. Po roku 1956 pod vplyvom zmien v ZSSR sa na škole zdôrazňovala užitočnosť matematiky a učitelia sa začínajú vzdelávať v tejto oblasti. Hádam ako dozvuky bývalého účtovníckeho zamerania publikoval Prof. Sojka v časopise Účetnictví v roku 1966 a 1967 články Matematický jazyk a model účtovníctva a Grafický model účtovníctva.
V snahe prehĺbiť si znalosti z matematiky a jej aplikácie v ekonomických vedách, sa v rokoch 1961-62 Prof. Sojka rozhodol ísť na študijný pobyt na Leningradskú štátnu univerzitu, kde jestvovala špecializácia ekonomicko-matematických výpočtov. Tu sa už prednášali také vedecké disciplíny ako lineárne, nelineárne a dynamické programovanie, teória hier, teória grafov a základy matematickej ekonómie. Rád spomína na to, že sa tam robili rôzne praktické výskumy. Pobyt bol veľmi užitočný, lebo sa dali využiť sovietske skúsenosti pre našu prax. Vďaka jeho úsiliu. Po návrate sa Prof. Sojka orientoval na modelovanie ekonomických procesov. V tejto oblasti boli vpredu hlavne ekonómovia USA. Rozhodol sa študovať aj v USA. Ťahali ho útroby ekonometrickej vedy.
V roku 1965 získal študijný pobyt na MIT v Bostone. Na tomto inštitúte sa prednášala na veľmi dobrej úrovni ekonomická teória, teda hlavne mikroekonómia, makroekonómia a ekonometria. Bolo to dôsledkom toho, že tam pracovali profesori R. A. Samuelson, R. Solow, E. D. Domar a ďalší. Vrátil sa plný energie, spoznal smer rozvoja ekonomickej vedy a začal ho presadzovať. Získal tak veľmi dobrý prehľad o modelovaní v USA, o výchove vedeckého dorastu a mnohé ďalšie poznatky.
Pod vplyvom výskumov v USA publikoval aj knihu Ekonomická dynamika a rovnováha v roku 1970. Toto dielo bolo základom aj ekonomických diskusií o federalizácii v rokoch 1965/66. V prvej časti knihy sa pozrel, obrazne povedané, za krivky dopytu a ponuky, aby lepšie vysvetlil za nimi skryté správanie ekonomických agensov, výrobcov aj spotrebiteľov. Na VŠE pôsobila silná skupina ekonómov, pestujúca nielen teóriu. Bývalý rektor Prof. A. Kotzig, excelentný matematik, viedol seminár a napísal aj významné dielo Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (VEDA, 1963).
Boli základom ekonomického vedeckého života na škole a oslovili Sojku, aby sa konali diskusné odpoludnia o ekonomických problémoch vo väzbe na črtajúcu sa možnosť vzniku federácie a hľadaní ekonomickej podstaty pre jej realizáciu po 1960 roku. J. Sojka bol jeden z prvých, ktorý sa začal venovať problémom všeobecnej ekonomickej rovnováhy a etapám ekonomickej reformy v Československu.
Vzhľadom na jeho orientáciu, svoje tvrdenia opiera o konkrétne modely. V spomenutej knihe Ekonomická dynamika má z hľadiska riadenia ekonomiky zásadný význam kap. 6. Optimálna cesta rozvoja ekonomických systémov a aj kap. 7. Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. Odvoláva sa na dielo E. Malinvaud: Decentralized Procedures for Planning. Activity Analysis in the Theory of Growth and Planning.
V čase vydania diela, ako som spomenul, prebiehala veľká diskusia medzi ekonómami aj politikmi o federalizácii. Práve kap. 7 má časť 7.3 Federalizácia ekonomiky a jaj vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum) a v nej hovorí:
Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Prvú fázu ekonomickej reformy videl takto: 1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu 2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila 3. pripustiť tlak svetového trhu. Tieto fakty svedčia o tom, ako bol Prof. J. Sojka hlboko ponorený do problémov zabezpečiť fungovanie ekonomického systému ČSSR čo najefektívnejšie.
Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika:
„Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok – čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“
Čiže ekonómia opretá o nástroje ekonometrie a matematiky má obrovskú schopnosť „vidieť“ vzájomné väzby medzi faktormi a dokáže odhaliť skryté súvislosti. V diele vecne rozšíril tézy teórie utility a teórie blahobytu.
Poznal som ho ako človeka, ktorého zaujíma ako veci fungujú. Aj zato začal účtovníctvom, aby zistil, ako to funguje v podniku, v stavebnom podniku. Ekonómiu nepokladal za nepresnú a opisnú. Zato ju študoval cez matematiku. Aj preto ho zaujímal ekonomický systém a jeho matematický obraz fungovania. Úplné pochopenie, prečo je taký aký je, a čo má človek robiť aby fungoval lepšie. V diele Sojku je priam viditeľná väzba na dielo Prof. Karvaša o optimálnom využití zdrojov hospodárskeho priestoru.
Toto boli významne nové aspekty, spresnenia a ďalšie prenikania do socialistickej ekonomickej skutočnosti, nové syntézy publikované už aj pred rokom 1968. Sú to nové vedecké poznatky; evidentné a usporiadané chápanie ekonomickej reality. Politické špičky nemohli nereagovať, čo urobil aj prezident republiky A. Novotný. Odrazilo sa to v žiadanom “odsunutí” ekonomického potenciálu VŠE na rôzne pracoviská po roku 1970. Sojka bol vyškrtnutý z KSČ, iní boli vyhodení zo strany a aj školy.
Nemôžem totiž v závere zamyslenia sa nad prácou a dielom Prof. Sojku nepovedať aj takýto aspekt jeho diela. Totiž súbor poznatkov, názory , skúsenosti a vedomosti aj spomenutých iných autorov odrážali aj ich morálne kvality (ekonometria bola chápaná ako paveda). Vyjadrili zhodu, či nezhodu s vládnucimi spoločenskými, ideologickými, kultúrnymi a vedeckými hodnotami. Na to by sa, ako hovorieval, nemalo zabúdať. Nezaostávala vtedy za nami ekonomická veda sveta?
V ČSSR vtedy prebiehala aj veľká diskusia aj o tovarovej výrobe za socializmu, jej podstate, či vlastníctve a vlastníkoch. Diskusia prebiehala aj v Juhoslávii. Teda ekonóm má riešiť aj otázku vývoja metód kontroly jeho prostredia.
Jeho dielo inšpirovalo aj širšiu spoločnosť ako iba ekonómov. Pozdvihol ekonomickú gramotnosť na Slovensku. Zabúda sa na to. Nevedeli to predstavitelia zmeny na Slovensku v roku 1989. Prežívame, čo sme nemuseli, ak by sme stáli na pleciach vedy našich vyššie spomenutých ekonómov. On práve ukázal, že kto chce použiť matematiku, vôbec nestačí, aby sa vyznal len v matematike. Sojka sa osobne, hlavne ako prorektor, zaangažoval, že niekoľko ekonómov zo Slovenska ukončilo ekonomické vzdelanie v Moskve, Leningrade, či inde.
VŠE Bratislava však poslala na štúdiá svojich učiteľov aj do USA, Belgicka a Juhoslávie. Získali tam vedecké tituly, napr. aj PhD v USA. Niekoľkí boli na krátkodobých stážach v USA, Taliansku, Anglicku a aj v ZSSR. Totiž po roku 1958 v ZSSR vznikla škola matematickej ekonómie; aj zásluhou nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu a to Prof. Leontieva a Prof. Kuznetsa. Učitelia VŠE odišli na jej štúdium práve do ZSSR. Ekonómovia Slovenska získali bohaté skúsenosti.
Jeden slovenský ekonóm pracoval v centrále OSN v New Yorku a ja v EHK v Ženeve. Práve tam sa realizoval projekt „Komparácia krajín regiónu EHK, USA, Japonska a Kanady“ na báze input-output modelu V. V. Leontieva. Viacero ekonómov zo Slovenska pracovalo v centrále RVHP v Moskve.
Poprední učitelia VŠE pracovali ako experti OSN vo viacerých krajinách, aj v Afrike. Z tohto pohľadu treba povedať, že Ekonomická univerzita dnes nedala odborníkov, ktorí by zastávali významné ekonomické pozície.
Vďaka Prof. J. Sojkovi som aj ja stavil na presnosť.
Prof. Jaroslav Husár
Bratislava 18/11/2022; pôvodne vyšlo: https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/profesor-j-sojka-novator/
Pozrite aj: https://belobog.sk/ekonomicke-vymeny-a-zivotne-strategie-reakcia-na-prof-husara/
