Autor ilustračného obrázka Leeloo The First: Pexels
Poznáme to všetci, ktorí sme nejaký čas pobudli s malými deťmi a získali sme si ich dôveru. Nekonečnú reťaz detských otázok, z ktorých každá začína slovkom „prečo“. Možno sme sa pri únavnom odpovedaní na ne prichytili pri myšlienke, že sa tešíme, kedy z toho vyrastú…
Ale toto presne je chyba!
Deti sa pýtajú, lebo spoznávajú svet, jeho zákonitosti a princípy, na ktorých funguje. Keď sa prestávame pýtať na príčiny, prestávame skúmať a samostatne myslieť.
Práve tento spôsob, keď sa človek neuspokojí len s prvou odpoveďou na otázku „prečo?“, ale skúma ďalšie príčiny tejto prvej odpovede, je podstatou metódy „5 prečo“, ktorú vypracoval Sakiči Toyoda v rámci stratégie totálneho riadenia kvality v japonskej automobilke Toyota. Pri zistení chyby vo výrobnom reťazci sa tím zaoberal nielen bezprostrednou príčinou, ale hľadal v reťazi príčin a následkov tú prvotnú, ktorej odstránením sa nielen odstráni dotyčná chyba, ale pravdepodobne predíde mnohým ďalším, ktoré by táto prvotná príčina spôsobila. Číslovka 5 je v tejto metóde variabilným číslom, zdôrazňovalo sa, že tých zreťazených otázok má byť minimálne päť. Ale hlavným cieľom tejto metódy je prísť až na koniec reťaze príčin a následkov.
Reálny príklad z výroby: Pracovník pri výrobnej linke mal pracovný úraz po páde.
1. prečo (príčina pádu): rozliaty olej na podlahe
2. prečo (príčina kaluže oleja): únik z hydrauliky lisovacieho stroja
3. prečo (príčina úniku): opotrebované tesnenie na armatúre
4. prečo (príčina opotrebovania): nevhodné tesnenie, lacné ale nie dosť odolné
5. prečo (príčina obstarania lacného tesnenia): nákupca náhradných dielov dostal len údaj o priemere, ale nie o nárokoch na použitie – hlavná príčina. Jej odstránenie – doplnenie zadania pre nákupcov o podrobné špecifikácie náhradných dielov podľa ich reálneho použitia.
Toto však nie je jediná alebo úplná možnosť kladenia otázok.
Napríklad po prvej otázke prečo by sme sa mohli pýtať, prečo si nikto rozliaty olej nevšimol skôr a nezabezpečil poriadok na pracovisku. Dostali by sme inú vetvu príčin a následkov a zrejme aj inú základnú príčinu, ktorej odstránenie by tiež nebolo od veci.
Ako nám takáto metóda môže pomôcť v bežnom živote?
Je príkladom dôsledného kritického myslenia. Kvalitatívne odlišného od všetkých nezmyslov, ktoré šíria aktivisti a „lovci dezinformátorov“. Môže nám napríklad pomôcť sa zorientovať v príčinách vstupu ruských vojsk na Ukrajinu. Môžeme porovnať ruskú oficiálnu príčinu o strachu z rozširovania NATO s „našou“ oficiálnou príčinou – agresívnym diktátorom Putinom, ktorý sníva o novom Sovietskom zväze s náručou satelitov. Môžeme sa zamyslieť, kam sa dostaneme reťazou otázok jedným smerom, a kam druhým smerom. A zamyslieť sa, ktorá z týchto reťazí ukazuje na pravdepodobnejšiu a realisticky vierohodnejšiu základnú príčinu. Smeruje daná reťaz otázok k overenému a známemu faktu, alebo do spleti choromyseľne vyzerajúcich dohadov?
Môžeme sa pýtať na príčiny iných zložitých dejov, ktoré majú bezprostredný dopad na naše životy. No metóda je len návod. Výsledok závisí od kvality otázok. Cvičme sa v tom a pestujme si to ako návyk. Zručnosť sa získava praxou.
Pridaj komentár