Čo ukázala kauza „Huliak“, ktorá posledné dni zabávala obyvateľov Slovenska?
To, čo už mnohí vedia, ale radšej pred tým zatvárajú oči ako malé deti, ktoré si myslia, že keď zatvoria oči, tak sa „bubáci“, z ktorých majú strach, stratia.
Žiaľ, aj keď ľudia zatvárajú oči pred realitou a problémami, tie sa ako detskí „bubáci“ nestratia, nezmiznú.
Kauza „Huliak“ ukázala realitu a najmä tie najväčšie a najzávažnejšie problémy nášho štátu.
Realitou je, že v tomto štáte už desaťročia v skutočnosti nič nefunguje, pretože nikto z kompetentných doteraz neniesol a nenesie žiadnu zodpovednosť za svoje konanie. A práve absencia zodpovednosti je tým najväčším problémom v štáte aj spoločnosti, na základe ktorého vznikajú ďalšie problémy.
V súčasnosti to dospelo až do takého štádia, že náš štát je v stave klinickej smrti a aj súčasná vláda tento stav rieši tak, že „nekrotické rany“, ktoré šíria sepsu – otravu do celej spoločnosti nelieči, ale iba prekrýva rôznymi „náplasťami“, pod ktorými sa organizmus štátu čoraz viac rozkladá a zahníva.
Takými náplasťami sú neustále žabomyšie politické vojny, politické meranie si pipíkov, či rôzne mediálne kauzy, ktoré majú zakryť nielen nefunkčnosť štátu, ale predovšetkým sú zneužívané na neustále zavádzanie občanov. Čiže, „chlieb a hry“ v praxi.
Pred pár týždňami som sledovala TB vládnych predstaviteľov ohľadom konsolidácie verejných financií, v ktorej hovorili o tom, čo všetko má na rováši bývala vláda a ako veľmi zadlžila štát. Padli konkrétne mená politikov, ale aj sumy peňazí, ktoré boli nimi premrhané na nezmyselné projekty. Vládni predstavitelia hovorili o tom, ako ich predchodcovia hazardovali a plytvali s verejnými financiami. Aj keď bolo zdôraznené, že títo politici sú za to plne zodpovední, skutočnosť je však taká, že doteraz nikto z nich nenesie za svoje konanie absolútne žiadnu zodpovednosť, rovnako ako neniesli zodpovednosť za podobné konanie ani politici v minulosti. Takže zodpovednosť za konanie politikov bola znova presunutá na občanov štátu, ktorí sa musia poskladať na dlhy a škody, ktoré nespôsobili.
Kauza „Huliak“ ukázala, že zodpovednosť za svoje konanie nenesú nielen politici, ale aj predstavitelia médií, ktoré prevzali „riadenie spoločnosti“ a stali sa samozvanými vykonávateľmi spravodlivosti , policajtmi, žalobcami, sudcami a katmi zároveň. Takisto žiadnu zodpovednosť nenesú vysokí úradníci, predstavitelia a zástupcovia štátnych orgánov.
Kauza „Huliak“ ukázala však aj to, že vládnuť štátu a občanom a neniesť žiadnu zodpovednosť je mimoriadne lákavé a preto sa do vrcholovej politiky derú rôzni politickí dobrodruhovia a hochštapleri, alebo politickí biznismeni, ktorí považujú štát a občanov za dojné kravy.
Žiaľ,v súčasnosti sú politický boj, osobné ambície, chamtivosť, amorálne a nečestné konanie, klamstvá, nenávisť a túžba po moci označované ako „posvätné“ demokratické princípy.
Na kauze „Huliak“ máme možnosť vidieť to najpodstatnejšie, a tým je zdegenerovaný mocenský systém, ktorý ženie nielen Slovensko, ale celú „vyspelú západnú demokratickú spoločnosť“ do záhuby. Vidieť niečo tak úbohé ako je nepríjemný pád koaličného politika zo stoličky vo verejnoprávnej televízii, ktorá je platená štátom je vrcholom dekadencie spoločnosti a to z viacerých dôvodov. Preto je nutné položiť si pár otázok:
Na akej úrovni sú verejnoprávne média, ak je možné, aby sa stal takýto poľutovaniahodný incident, ktorý niekto „zámerne“ natočil a „vypustil na verejnosť“ s cieľom zosmiešniť dotyčného človeka?
Ako funguje riadenie týchto médií, ktoré sa ospravedlnia za priame ohrozenie zdravia a človeka tým, že „prešetria únik záberov“, ktoré neboli súčasťou priameho prenosu a nik za to nenesie zodpovednosť?
Na akej úrovni je štát, v ktorom sa spoločenskou normou stali fyzické útoky na nepohodlných ľudí (v minulosti generál Lučanský),či dokonca atentát na premiéra vlády?
Na akej úrovni je „politický a mocenský systém“, ktorý dovoľuje politikom a vysokým štátnym úradníkom hazardovať s majetkom a najmä so zdravím a životmi občanov štátu?
V jednej z mnohých debát pod článkami o „konsolidácii“, som si prečítala názor, ktorý ma zaujal a to, budem voľne parafrázovať: „Ak politik svojimi zlými rozhodnutiami spôsobí štátu škodu, nemôže byť za to postihnutý, pretože sa mu nedá dokázať priamy úmysel poškodiť štát.“ Čiže, politik nemusí za svoje konanie niesť zodpovednosť.
Žiaľ, štát, ktorý je riadený takýmto spôsobom nemôže byť a nie je suverénnym a zvrchovaným štátom, ale iba tvrdo podriadenou kolóniou, v ktorej sa k moci dostávajú len poslušní a servilní sluhovia nadnárodného riadenia z tej ktorej úrovne riadenia. Svedčí o tom striedanie moci, výchova, či absencia výchovy nových politických kádrov, preferovanie politických hochštaplerov a politických strán na jedno použitie, vydieranie „neposlušných“ nadštátnym riadením, v súvislosti so Slovenskom spomeniem napríklad vydieranie Európskou úniou a eurofondami a mnohé iné…
Kauza „Huliak“ ukázala najmä to, že systém, ktorý na Slovensku vládne viac ako tridsať rokov spôsobil obrovské škody a taký malý štátik, akým Slovensko je, sa ocitol v existenčných problémoch. V problémoch, ktoré boli znova iba presunuté na „plecia občanov“. Takže všetko to, čo napáchali svojím nezodpovedným konaním tí, ktorí mali riadiť štát podľa svojho vedomia a svedomia, budú splácať a naprávať tí dole, občania.
Často premýšľam nad tým, kedy „politicky sfanatizovaní“ občania pochopia, že sú rovnako zodpovední za „klinickú smrť“ vlastného štátu a kedy to rovnako pochopia aj tí ľahostajní, ktorí sa len ticho prizerajú vlastnému úpadku. Pretože tam, kde nemusia niesť zodpovednosť za svoje konanie tí „hore“, ju odmietajú niesť aj tí „dolu“.
Nuž možno je to tým, že ľudia doteraz nepochopili, že je ich povinnosťou podieľať sa na riadení štátu a spoločnosti. A pochopia to vtedy, keď sa začnú vzdelávať a podieľať sa na „veciach verejných“ – na spoločnom a všeobecnom záujme spoločnosti. Pochopia, že nie sú iba v pozícií panáčikov v „hre o tróny“, ale skutočnou hybnou silou štátu aj spoločnosti.
Devana
Slnovratovo 3. október 2024
