Prečo je nevyhnutné mať príjem VÁPNIKA pod kontrolou

Z prevažne zahraničnej literatúry spracoval Ing. Martin Fuchsberger

I. Úvod

Vápnik je najviac zastúpený minerál v ľudskom tele a okrem toho, že má významný podiel na pevnosti kostí a zubov, plní v ňom aj iné veľmi dôležité funkcie. Avšak ak sa naruší jeho metabolizmus, môže sa stať vápnik v našom tele toxickým a nebezpečným! Naznačujú to aj názvy dvoch hlavných literárnych zdrojov, z ktorých som čerpal pri písaní tohto článku:

• kapitola č. 9 z knihy Dr. Marka Sircusa „ Transdermálna liečba horčíkom“ (1), ktorej dal tento autor názov „Kalziumvergiftung“ („Otrava vápnikom“).
• kniha Dr. Thomasa E. Levyho „Tod durch Calcium“ ( „Smrť následkom vápnika“) (2).

Netreba to samozrejme chápať tak, že vápnik je jed s priamym účinkom. Ide o to, že jeho účinky v ľudskom tele, ak sa vymkne najmä dlhodobejšie, spod kontroly metabolických procesov, predstavujú pre zdravie človeka vážne zdravotné riziká, predovšetkým pre jeho srdcovo-cievny systém, obličky a kosti.

Túto problematiku považujem preto za obzvlášť dôležitú pre ľudí ohrozených srdcovocievnymi chorobami a osteoporózou, ale určite nielen ich. Týka sa vlastne nás všetkých! A keďže uvedení autori uvádzajú v týchto prácach, že v tejto problematike panujú v medicíne značné rozpory a medzery, rozhodol som sa, že ju spracujem a využijem pri tom aj ďalšie literárne zdroje.

Významným prvkom podieľajúcim sa na správnom metabolizme vápnika je HORČÍK, lebo tento minerál je priamym oponentom vápnika! A práve preto má nedostatok horčíka najväčší podiel na chybnom metabolizme vápnika v ľudskom tele. Ale – ako som zdôraznil vo viacerých článkoch, najmä v práci: „Základné princípy pre zachovanie života a zdravia človeka“ (3) – neexistujú žiadne zázračné sólo-prvky, ktoré nás chránia pred chorobami, alebo nám pomáhajú jednoducho a rýchlo vyzdravieť. V hre sú totiž aj ďalšie látky. Takže aj v prípade metabolizmu vápnika ide o zložitú súhru mnohých prvkov, ktorú možno prirovnať k funkcii orchestra skladajúceho sa z mnohých nástrojov. Ale posúďte sami. Verím, že informácie uvedené v tejto práci Vás o tom presvedčia.

II. Čo všetko je dobré vedieť o vápniku, horčíku a ich vzťahu v našom tele

Priveľa vápnika spôsobuje zlyhanie srdca! (Dr. Sircus)

Vápnik má pre zdravie zásadný význam, ale skrýva v sebe jedno nebezpečenstvo, ktoré nás môže dostať až alarmujúco rýchlo do hrobu. Pritom je vápnik najviac propagovaným prvkom školskou, výživovou, ako aj alternatívnou medicínou. Je to obrovský a tragický omyl!
Namiesto neho by sa mal propagovať podľa Dr. Sircusa horčík. Nedostatok horčíka podporuje nárast koncentrácie vápnika, ako aj sodíka v srdcovom svale. Je to problém preto, lebo vápnik v koronárnych artériách je prediktorom budúcich možných koronárnych príhod (!).

Vzhľadom na narastajúci nedostatok horčíka pôsobí vápnik v ľudskej fyziológii stále viacej toxicky!

Totiž priemerný Američan prijíma denne sotva 40 % odporúčanej dávky horčíka a 80 – 90 % obyvateľstva USA má nedostatok horčíka, napísal Dr. Sircus (1).

Dr. Dean (uznávaná odborníčka na problematiku horčíka, pozn. autora) opisuje vo svojej knihe „The Magnesium Miracle“ („Horčíkový zázrak“) (4) účinok horčíka na rozpustnosť vápnika. Názorne vysvetľuje, čo môže spôsobovať nerovnováha medzi vápnikom a horčíkom v našom tele na pokuse, ktorý si môžete vyskúšať aj vy sami doma:

„Rozdrvte jednu tabletku vápnika a nechajte ju rozpustiť v poldecovom pohári plnom vody. Zistíte, že sa všetok vápnik nerozpustil. Potom rozdrvte tabletku horčíka a za pomalého miešania ju vsypte do pohára s vápnikom. Uvidíte, že zbytok nerozpusteného vápnika sa rozpustil. Pôsobením horčíka sa zvýšila rozpustnosť vápnika (!).

To isté sa deje aj vo vašej krvi, srdci, mozgu, obličkách a vlastne vo všetkých tkanivách vášho tela. Ak vám chýba v tele horčík, ktorý by udržal vápnik rozpustený, môže dôjsť k prebytku vápnika a môžu sa objaviť kŕče svalov, fibromyalgia (chronický nezápalový svalovo kostrový syndróm charakterizovaný plošnou bolesťou), vápenatením ciev a dokonca aj zubným kazom. Ďalšie dejstvo sa odohráva potom v obličkách. Ak je v nich priveľa vápnika, no málo horčíka, ktorý by ho rozpúšťal, môžu sa vytvoriť v obličkách kamene.“
Toľko Dr. Carolyn Dean.

Poznámka autora 1:
V súvislosti s fibromyalgiou som išiel na internet, aby som zistil, čo je tam uvedené o príčinách a liečbe tejto nepríjemnej choroby. Otvoril som šesť alebo sedem odkazov, no ani v jednom z nich som nenašiel ani len zmienku o tom, že na príčine môže byť to, čo uviedla Dr. Dean, teda nedostatok horčíka. Aj tento fakt potvrdzuje skúsenosť Dr. Sircusa, a aj Dr. Dean, že úlohu horčíka v metabolizme ľudského tela oficiálna medicína nedoceňuje, ba dokonca ignoruje.

Poznámka autora 2:
Možno vás zarazila informácia, že nedostatok horčíka sa môže podieľať dokonca na tvorbe zubných kazov. Ale toto zdanlivo nelogické tvrdenie, či skúsenosť, má logické vysvetlenie: ak je v tele málo horčíka, metabolizmus vápnika môže byť narušený, ako je to vysvetlené v (5) a (6). Aby sa totiž dostával vápnik z krvi do kostí a zubov, potrebuje jeho metabolizmus ďalšie látky a medzi nimi aj horčík. Ak ich telo nemá k dispozícii, vápnik sa neukladá do kostí a zubov, ale do iných štruktúr tela (!).

Avšak dostatku horčíka v tele môžu brániť viaceré faktory, najmä tie, ktoré vyvolávajú jeho zvýšenú spotrebu. A tak je správne a dostatočné dávkovanie horčíka pomocou výživových doplnkov, ale aj prijímaného v strave, pomerne zložitou záležitosťou. To potvrdzuje aj výrok Dr. Eversa nižšie. Zvýšenú spotrebu horčíka vyvolávajú ale aj ďalšie faktory, napríklad choroby ( vo významnej miere to platí napríklad v prípade cukrovky), užívanie liekov, zvýšená telesná i mentálna záťaž…

Čím viac bielkovín prijímame v strave, tým viac horčíka potrebujeme! To isté platí aj vtedy, ak prijímame, napríklad v strave, veľa vápnika.
Dr. H. Ray Evers

Na druhej strane má na hustotu kostí výrazný vplyv príjem bielkovín. Kosti pozostávajú totiž asi z 50 % z bielkovín, ktorých prevažnú zložku tvorí kolagén. A kolagénu je v kostiach podľa Dr. Axeho viacej ako vápnika. Takže ľudia, ktorí majú stravu chudobnejšiu na bielkoviny, majú aj nižšiu hustotu kostí, konštatuje Dr. Josh Axe vo svojej knihe „Kollagen“ (10). Ale toto konštatovanie ešte podčiarkuje výsledkami obrovskej štúdie, uskutočnenej so 140 000 ženami po prechode. Tie ukázali, že 20 % zvýšenie príjmu bielkovín sa prejavilo výrazným zvýšením hustoty kostí v celom tele, aj v bedrových kostiach, ktoré sú na zlomeniny veľmi náchylné. Podobné výsledky preukázala aj iná 1-ročná štúdia, ktorej účastníčky, ženy po menopauze, užívali 5 gramov kolagénu vo výživovom doplnku, kým ženy v porovnávacej skupine neužívali nič. Treba ešte dodať, že na tvorbu kolagénu má veľký vplyv vitamín C.
O tom bude ešte zmienka v závere tohto článku.

Horčík a vápnik spolu regulujú činnosť svalov. Avšak vápnik sa stáva problémom vtedy, ak telo nemá dostatok horčíka na to, aby mohlo kontrolovať pôsobenie vápnika. Ak sa to deje dlhodobo (môže to trvať aj roky), stáva sa z vápnika pomaly účinkujúci jed! A to práve v tých tkanivách po celom tele, v ktorých je ho v pomere k horčíku priveľa. Nie je teda podstatné, že je niekde priveľa vápnika, ale to, že je tam málo horčíka!

Pomerne veľkým a nepríjemným dôsledkom problémového metabolizmu vápnika sú obličkové kamene. Faktorov ich tvorby (aj opakovanej) je niekoľko, no aj v tomto prípade zohráva horčík významnú rolu, lebo môže preventívne brániť ich vzniku. Potvrdzuje to aj Dr. Sircus v (1):

„Horčík zvyšuje rozpustnosť vápnika v moči. Užívanie magnéziových výživových doplnkov preukázalo výrazné zníženie recidív tvorby obličkových kameňov.“

Poznámka autora:
Zníženie frekvencie recidív tvorby obličkových kameňov možno samozrejme podporiť aj správnou životosprávou, napríklad konzumáciou potravín s vysokým obsahom horčíka, prípadne aj obmedzením potravín s veľkým obsahom vápnika… Ak metabolizmus vápnika v tele neprebieha správne, neabsorbovaný vápnik sa môže usadiť v ktorejkoľvek časti tela, a teda aj v obličkách!

Na bunkovej úrovni je dôležité to, že:

Zdravá bunka obsahuje vysokú koncentráciu horčíka a nízku koncentráciu vápnika!

Čím vyššia je koncentrácia vápnika a čím nižšia horčíka v mimobunkovej tekutine, tým ťažšie je pre bunku zbaviť sa nadmerného vápnika v nej. Následkom vysokej koncentrácie vápnika a nízkej koncentrácie horčíka v bunke je kalcifikácia mitochondrií a znížená produkcia energie, ktorú mitochondrie zabezpečujú pre bunku!

(Mitochondrie sú malé vnútrobunkové elementy nachádzajúce sa vo väčšine buniek. V jednej bunke ich môže byť niekoľko stovák až tisícok. Ich štruktúra je podobná baktériám. Veľmi veľa mitochondrií obsahujú napríklad bunky srdcového svalu alebo mozgu, lebo tieto orgány spotrebúvajú veľa energie, pozn. autora).

„Na odstraňovanie vápnika bunka spotrebúva až 30 % svojej energie. Ak sa to ale nedarí, mitochondrie kalcifikujú, a tým aj celé telo! TO JE ZAČIATOK PROCESU STARNUTIA! Ak k tomu dôjde, ovplyvní to všetky funkcie vášho tela! Možno konštatovať, že náš biochemický vek určuje pomer medzi horčíkom a vápnikom v bunke.“

Avšak nedostatok horčíka nemá vplyv len na tvorbu energie v bunkách. Znižuje aj antioxidačnú kapacitu srdcovo-cievneho systému, teda jeho odolnosť proti škodám páchaným voľnými radikálmi. A preto pôsobí horčík ako antioxidant proti voľným radikálom a znižuje následky ich pôsobenia na mitochondrie. Na základe tejto jeho schopnosti môže horčík brániť vzniku koronárnych kŕčov, arytmií a aj znižovať krvný tlak.

Vápnik sa dostáva do srdcových buniek cez vápnikové kanály v membránach buniek, ktoré ale horčík prísne stráži. Keďže vnútrobunková koncentrácia horčíka je mnoho tisícnásobne vyššia ako koncentrácia vápnika (ak je všetko v poriadku), dostane sa do buniek srdca len obmedzené množstvo vápnika, teda také, ktoré je potrebné na prenos elektrických vzruchov nevyhnutných pre činnosť srdca. Po prebehnutí tejto akcie sa vápnik z týchto buniek ihneď vylúči. Je to z toho dôvodu, že nadmerné množstvo vápnika by spôsobilo nadmerné dráždenie a mohlo by dôjsť už k vyššie opísanej kalcifikácii buniek. Ak sa ale tento fyziologický proces naruší, dochádza k takým ochoreniam a syndrómom ako angina pectoris, vysoký krvný tlak, arytmie, astma, bolesti hlavy a dokonca k srdcovému infarktu.
(Angina pectoris je choroba srdca prejavujúca sa bolesťami na hrudníku, niekedy už po miernej námahe, pozn. autora)

Dr. Gary Gordon k tomu píše: „Ak sú membrány vašich buniek z nejakého dôvodu poškodené, alebo je tvorba ATP (adenozíntrifosfátu, látky, ktorá je zdrojom energie v bunkách a ktorá sa tvorí v mitochondriách, pozn. autora.) nízka, majú bunky problém brániť vnikaniu vápnika do nich. Gradient vápnika mimo buniek je totiž 10000x vyšší ako v ich vnútri.

V takomto prípade existuje v bunkách vždy(!) relatívny nedostatok horčíka. Preto musí byť súčasťou všetkých vážnych ochorení, či už chronických alebo akútnych, zvýšenie hladiny horčíka v bunkách. Ale dosiahnuť to len užívaním horčíka cez zažívací trakt je zvyčajne nedostatočné, no najmä pomalé.

Poznámka autora:
Účinnejšie je potom podávanie horčíka injekčne a v akútnych prípadoch aj v infúziách. Okrem toho je tiež účinnejšia transdermálna aplikácia horčíka, napríklad s magnéziovým olejom, čo je v skutočnosti chlorid horečnatý (8).

Avšak nesmie sa zabúdať na to, že účinnosť horčíka ovplyvňujú ďalšie faktory. Aby mohol plniť účinne a spoľahlivo svoje funkcie, sú tieto kofaktory nevyhnutné. Asi tým najvýznamnejším je vitamín B6.

Ako už bolo spomenuté, pre správny metabolizmus vápnika musí mať ľudské telo k dispozícii, okrem horčíka aj ďalšie látky, najmä vitamín K2, zinok, bór, vitamín A a betakarotén. O tom je podrobne pojednané v (5) a (6). A tiež treba vedieť, že na správny metabolizmus vápnika má veľký vplyv aj štítna žľaza.

Následkami nadmerného prijímania vápnika v strave, alebo vo výživových doplnkoch, sú – okrem iného – zvýšená hladina vápnika v krvi, tvorba obličkových kameňov a iné problémy s obličkami. Avšak sú známe aj súvislosti medzi nadmernou hladinou vápnika a: artritídou, degeneráciou ciev, kalcifikáciou mäkkých tkanív, vysokým krvným tlakom, mozgovou príhodou, problémami so zažívacím ústrojenstvom, psychickými ťažkosťami a chronickou únavou. Kalcifikáty v srdcovo-cievnom systéme môžu viesť k: ischemickej chorobe srdca alebo k infarktu, nedostatočnému prekrveniu srdca, nedomykavosti srdcových chlopní a poruchám srdcového rytmu. To sú všetko riziká, ktoré môžu skôr-neskôr ohroziť život!

Poznámka autora:
Ako je dobre známe, na vstrebávanie vápnika do krvi z čreva je nevyhnutný vitamín D. Jeho nedostatok môže znamenať preto aj nedostatok vápnika so všetkým dôsledkami. Avšak problémy môže spôsobovať aj jeho nadbytok vďaka nadmernému užívaniu alebo aj konzumácii mliečnych produktov obohatených o vitamín D, ako aj nedostatok prvkov a látok uvedených v (5) a (6).

Korekcia vápnikovo-horčíkovej bilancie je rozhodujúca aj pre normalizáciu frekvencie srdca. Nepravidelný tep môže naznačovať tak nedostatok vápnika, ako aj horčíka. O ktorú príčinu ide, môžete zistiť podľa sily úderu vášho srdca a nie podľa frekvencie alebo nepravidelnosti jeho činnosti. Ak je tlkot vášho srdca príliš silný, mali by ste užívať viacej horčíka. A naopak, ak sú údery vášho srdca slabé, treba posilniť príjem vápnika. Avšak väčšina ľudí potrebuje skôr viac horčíka.

„Horčík je prameňom mladosti. Bráni kalcifikácii našich orgánov a tkanív. Práve táto kalcifikácia je typickým príznakom degenerácie nášho tela v starobe.“ (Dr. Sircus)

Nedostatok horčíka ovplyvňuje látkovú výmenu v bunkách a urýchľuje starnutie tkanív a tým urýchľuje starnutie organizmu!

Dr Sircus uvádza v (1) tento citát Dr. Jamesa Howenstineho: „Kalcifikácia bunkového tkaniva je znamením jeho poškodenia, starnutia buniek a nadchádzajúceho konca buniek. Ak bunky nie sú schopné regulovať svoj obsah vápnika a udržiavať ho na nízkej hladine, zhoršuje sa ich funkčnosť. Kalcifikované cievy, prítomnosť vápnika v mäkkých tkanivách a vysoká hladina vápnika v bunkách, to všetko sú príznaky staroby. Napríklad u 80-ročného človeka je obsah vápnika v aorte asi 140 x vyšší ako u 40-ročného človeka.“

„Nedostatok horčíka vedie k nárastu tak sodíka, ako aj vápnika, v srdcovej svalovine.“

To je pre srdce a zdravie človeka nepriaznivý stav, lebo sodík je – podobne ako vápnik – mimobunkový prvok a je antagonistom draslíka. Dostatočná hladina horčíka má preto pre srdcový sval rozhodujúci význam. U ľudí, ktorí zomreli na srdcový infarkt, boli zistené veľmi nízke hladiny horčíka, ale na druhej strane vysoké hladiny vápnika. Tieto dva minerály spolupracujú pri riadení svalovej aktivity ako pár, ale pri akomkoľvek nedostatku horčíka pôsobí vápnik ako jed! Pri nízkej hladine horčíka ostáva sval napnutý, čo sa môže prejaviť napríklad trvalým kŕčom. Ako už bolo spomenuté vyššie, môže k tomu dôjsť tak pri vysokej hladine vápnika, ako aj pri nízkej hladine horčíka. Avšak ak sa dostane do kŕča srdcový sval, tento sa nedokáže uvoľniť. Ide o srdcový záchvat. Ak sa podá v takomto prípade postihnutému horčík (najlepšie injekčne alebo infúziou, pozn. autora), nebýva srdce ešte veľmi poškodené a vráti sa postupne do normálneho stavu. Pridaním jódu a selénu možno podporiť uzdravenie a dokonca aj určité obnovenie poškodeného tkaniva ( 1).

Usadzovaním vápnika v cievach sa vytvára na nich povlak, ktorý sa nazýva aj „plak“. U mladých ľudí je tvorba tohto plaku minimálna, ale s vekom jeho tvorba narastá. Asi 20 % jeho objemu tvorí vápnik.

„Koronárni pacienti“ liečení vysokými dávkami horčíka majú lepšiu mieru prežívania ako pacienti liečení medikamentami. Horčík rozširuje cievy, znižuje cholesterol a hladinu tukov.“ ( Dr. Sircus)

Prieskum stravovacích návykov ukazuje jednoznačne, že za posledných 50 rokov príjem horčíka v potrave klesol, avšak v prípade vápnika tomu tak nie je (v tomto texte nie je upresnené, či sa tento údaj týka len USA). (V jednom článku som čítal, že úbytok horčíka v poľnohospodárskych plodinách majú na svedomí aj hnojivá, v ktorých dominuje draslík, pozn. autora). To môže byť jedna z príčin nedostatku horčíka v strave a následne vyššie opísaných problémov v dôsledku nefyziologického pomeru medzi vápnikom a horčíkom v ľudskom tele. Dr. Sircus k tomu dodáva, že:
„V krajinách s najvyšším pomerom medzi vápnikom a horčíkom (vysoký obsah vápnika a nízky obsah horčíka) v pôde a vo vode pozorujeme najväčší výskyt srdcovo-cievnych ochorení. Na čele tohto zoznamu je Austrália. Naopak, najnižší výskyt týchto ochorení je v Japonsku, kde podľa údajov, je denný príjem horčíka až 560 mg.“

Podľa odhadov niektorých výskumníkov je pomer vápnika voči horčíku v potravinách v súčasnosti 6:1, hoci sa odporúča, aby bol tento pomer v potravinách 2:1. Tento poznatok je v rozpore so skutočnosťou, že v materskom mlieku je pomer vápnika k horčíku až 10:1. Dá sa to vysvetliť tým, že v mladom veku potrebuje organizmus na tvorbu zdravých kostí podstatne viacej vápnika a menej horčíka.

Dr. Thomas E. Levy, autor knihy (2), v nej konštatuje, že vývoj kostí sa končí u človeka v 35. roku života a naznačuje, že to je akýsi predel, kedy by sa mal príjem vápnika začať znižovať, aby nevznikal v tele nevhodný pomer medzi vápnikom a horčíkom. V tejto súvislosti je vhodné uviesť aj konštatovanie Brigitty Hamann, ktorá konštatuje v (9): „Dôležitou príčinou starnutia je klesajúca hladina horčíka v tele, respektíve jeho nevyvážený pomer k hladine vápnika.“
Z uvedeného tiež vyplýva, že príjem vápnika by mal so zvyšujúcim vekom klesať(!).

Oficiálna medicína tvrdí, že rozsiahlemu výskytu osteoporózy a zubného kazu v západnom svete možno brániť a predchádzať vysokým príjmom vápnika. Avšak opak je pravdou. V Ázii a v Afrike je denný príjem vápnika veľmi nízky, približne 300 mg, no výskyt osteoporózy je tam minimálny(!). Napríklad ženy z kmeňa Bantu prijímajú denne len 200 až 300 mg vápnika, no výskyt osteoporózy je u nich najnižší na svete. Na druhej strane je príjem vápnika v krajinách západného sveta vďaka vysokej konzumácii mliečnych produktov priemerne asi 1000 mg.

Dr. Thomas Levy uvádza v (2) nasledovnú tabuľku, v ktorej je približná spotreba a odporúčaný denný príjem vápnika:

Podľa Dr. Levyho obsahuje 1 liter mlieka asi 1200 mg vápnika. Ak sa pridá k tomu vitamín D, ktorý posilní rezorpciu vápnika do krvi, jeho prísun do organizmu bude ešte väčší(!). Takže konštatuje, že na pokrytie denného príjmu vápnika postačuje vypiť jednu šálku (približne 240 ml) mlieka aj bez prídavného vitamínu D. Preto Dr. Levy neodporúča piť mlieko od smädu a ani užívať vápnik ako minerál samostatne. Dokonca konštatuje, že odporúčanú dennú dávku vápnika možno prijať vo vyváženej strave aj bez obsahu mlieka a mliečnych výrobkov, ak je v krvi dostatok vitamínu D. A dodáva:

„Správna prevencia pred zvápenatením tela je oveľa jednoduchšia ako neskoršie pokusy o jeho odvápnenie.“

V dôsledku nepochopenia významu horčíka pre metabolizmus vápnika hlása oficiálna medicína teóriu, že na príčine osteoporózy je len nedostatok vápnika, a preto odporúča konzumovanie potravín bohatých na vápnik a užívanie vápnika vo výživových doplnkoch. No v skutočnosti je to dostatočný prísun horčíka, ktorý zabezpečuje potrebnú hustotu kostí aj vo vyššom veku a znižuje riziko vzniku osteoporózy spolu s uvedenými kofaktormi!

Dr. Sircus uvádza k tomu v (1) výrok Dr. Kathryn Ryder: „U mužov a žien bielej rasy bol zistený pozitívny súvis medzi zvýšeným príjmom horčíka stravou a pomocou výživových doplnkov a celkovou minerálnou hustotou kostí (BMD – skratka anglického výrazu Bone Mass Density). Každé zvýšenie dávky horčíka o 100 mg denne zvýšilo BMD približne o 2 %.“

V tejto súvislosti upozorňuje Dr. Levy v (2) tiež na to, že zvýšený príjem vápnika môže síce zvýšiť hustotu kostí, ale riziko ich zlomenín to neznižuje! Rozhodujúca je podľa neho kvalita kostí a ich správny metabolizmus. Preto nepovažuje meranie hustoty kostí u ľudí ohrozených osteoporózou za dostatočnú záruku toho, že nedôjde k zlomeninám! Na kvalitu kostí má veľký vplyv aj obsah kolagénu v nich, ako bolo naznačené vyššie.

Poznámka autora:
Pre prevenciu vzniku osteoporózy sú dôležité aj iné faktory. Veľmi dôležitým je pravidelný pohyb. Je známe, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia/športujú aj vo vyššom veku, majú zriedkavejšie príznaky osteoporózy, alebo na ňu trpia menej často!

Ako je známe, dostatok horčíka je aj jedným z faktorov predchádzania migrény. Avšak docentka Dr. Karen Kubena, odborníčka na správnu výživu na univerzite AM v Texase, upozorňuje na to, že migrénu môžeme dostať aj vtedy, keď si strážime dostatok horčíka v tele veľmi pozorne a dôsledne. Stane sa tak vtedy, keď sa v tele vymkne spod kontroly vápnik. (Ako už bolo uvedené vyššie, nie sú podstatné hodnoty vápnika a horčíka, ale ich vzájomný pomer!) V takom prípade sa začne telo zbavovať nadbytočného vápnika, no zároveň nastane aj úbytok horčíka.

Pozn. autora: Z uvedeného vyplýva, že ľudia, ktorí sú náchylní na migrény, by si mali strážiť konzumáciu potravín bohatých na vápnik!

Ale pozor! Vápnik nemožno považovať v žiadnom prípade za vyloženého nepriateľa nášho zdravia. Plní totiž v našom tele viaceré životne dôležité funkcie. Uvediem aspoň tieto:

– Zabezpečuje prenos nervových impulzov (vzruchov),

– Umožňuje sťahovanie svalov,

– Podieľa sa na zužovaní (sťahovaní) ciev,

– Je dôležitým faktorom zrážania krvi,

– Podieľa sa na udržiavaní vyváženého pH krvi (7,25 až 7,45).

III. Vzťah medzi pH tela a vápnikom

Vo všeobecnosti platí, že kyslé látky vyvolávajú napínanie, kým alkalické látky uvoľnenie. A horčík je alkalický, teda napätie uvoľňuje. No vďaka tomu nepôsobí len na naše telesné štruktúry ale aj na našu mentálnu zložku. Ovplyvňuje nepokoj, nervozitu hnev, strach ap. Je to tým,že horčík pôsobí na synapsie v mozgu (miesta styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami). Zabezpečuje tak prenos vzruchov, lebo pôsobí ako ventil regulujúci presun vápnika v neurónoch.

Vápnikové nánosy sú prvým varovným príznakom kyslého biologického prostredia. Jednoducho povedané, nadmerná kyslosť znamená kalcifikáciu (zvápenatenie) mäkkého tkaniva. Hodnota pH moču pod 5,3 signalizuje, že vitamíny alebo minerály nemohli byť asimilované. Minerály, ktoré majú zásaditú povahu, likvidujú nádory, cysty maternice, kožné škvrny, bradavice, kožné papilómy (nezhubné nádory na slizniciach niektorých orgánov) a iné. Napomáhajú teda uvoľňovaniu toxických látok. Na vyrovnávanie pH (korigovanie kyslých hodnôt pH) je vhodný práve horčík a sóda bikarbóna a nie vápnik z kostí, upozorňuje Dr. Sircus v (1).

„Horčík reaguje alkalicky (viaže kyseliny). Reguluje rovnováhu medzi kyselinami a zásadami v tele.“ Dr. H. Ray Evers

Mnohí zástupcovia alternatívnej medicíny sú presvedčení, že jestvuje len jedna choroba: ACIDÓZA, teda PREKYSLENIE. Odpadové látky vznikajúce pri vstrebávaní potravy sú vo veľkej miere kyslé. Acidóza je jedným z hlavných faktorov procesu starnutia a vzniku rôznych chorôb. Ľudské telo vylučuje tieto odpadové látky močom a potom. Avšak nevylúčené látky kolujú v krvi a v tele naďalej. Zhromažďujú sa dlhodobo niekde v našich kapilárnych cievach, až ich napokon upchajú(!). Následkom toho nie sú bunky tých tkanív dostatočne vyživované kyslíkom a živinami, až sa napokon ukončí schopnosť ich reprodukcie, teda delenia. To je základ starnutia človeka. V dôsledku tohto procesu sa hromadí v orgánoch odpad, čo zhoršuje ich funkčnosť a v dlhodobom horizonte to vedie k ťažkým chorobám. Ako vidno, príčin urýchleného starnutia je viacej, no vo všetkých hrá dôležitú úlohu horčík.

Už ľahká acidóza (prekyslenie) môže spôsobiť nasledovné problémy:

• poškodenie srdcovo-cievneho systému, vrátane zúženia krvných ciev a zhoršenia zásobovania kyslíkom,

• priberanie na váhe, tučnotu a cukrovku,

• ochorenia močového mechúra a obličiek, vrátane tvorby obličkových kameňov,

• oslabenie imunity,

• urýchlenie poškodení spôsobených voľnými radikálmi,

• predčasné starnutie,

• osteoporózu, slabé/krehké kosti, zlomeniny krčka bedrového kĺbu a tvorbu kostných výrastkov,

• bolesti kĺbov a svalov, nahromadenie kyseliny mliečnej,

• nedostatok energie a chronickú únavu.

Čím kyslejšie je prostredie v našom tele, tým horšie je jeho zásobovanie kyslíkom. Napokon je naše biologické prostredie stále chudobnejšie na kyslík, je horšie prekrvované. Avšak bez dostatočného prísunu kyslíka sa množia a prosperujú škodlivé baktérie, vírusy, plesne a huby. Potom už nemôžu naše bunky plniť účinne svoje životodarné funkcie, lebo pre biochemické reakcie v našom tele je kyslík nevyhnutný.

Tu si dovoľujem znovu pripomenúť veľký význam pravidelného cvičenia a pohybu. Tieto aktivity vždy rozprúdia pohyb telesných tekutín, zlepšia zásobovanie orgánov a tkanív tela kyslíkom a taktiež zlepšia vylučovanie odpadu. Ten, ak zotrváva v tele dlho alebo stále, tak ho otravuje a zhoršuje funkčnosť orgánov a celého metabolizmu!

„Vápnik a horčík majú v našom tele protichodné účinky. Všeobecné pravidlo znie: čím stuhnutejšia a menej pružná je naša telesná štruktúra, tým menej potrebujeme vápnika, no zato viacej horčíka!“ Dr. Sircus

V súvislosti s tým, čo všetko bolo už vyššie uvedené, čitateľovi určite napadne, že je potrebné merať koncentráciu horčíka v krvi. Áno, v mnohých prípadoch a podozreniach na určité ochorenia to je potrebné. Ale nie je to také jednoduché. Výsledok stanovenia horčíka v sére, prípadne v plazme, nemusí dávať totiž správny obraz o tom, ako to je s ním v bunkách. Náš organizmus totiž prísne stráži hladinu horčíka v krvi, kde je ho len 1% z celkového objemu v tele. Ak hladina horčíka v krvi poklesne pod uvedené 1%, telo ho ihneď doplní z iných štruktúr. Ak sa teda zistí nízka hladina horčíka v krvi, je to už vážny signál toho, že ho má telo skutočne málo! V takýchto prípadoch je nutné merať hladinu horčíka v tele (vlastne v bunkách) analýzou v červených krvinkách.

Je ale zaujímavé, že v prípade skutočne nízkej hladiny horčíka v tele poklesne aj hladina vápnika. Takže nízka hladina vápnika v krvi (sére) je nápadným prejavom toho, že v tele je aj málo horčíka. Dr. Sircus uvádza, že na to upozornil Rude a kolektív už v r. 1976. Keďže vieme – ako už bolo uvedené vyššie – že škodlivý účinok vápnika sa prejavuje vtedy, keď je jeho pomer k horčíku príliš vysoký, považujem túto „autoreguláciu“ vápnika za ochranný mechanizmus nášho tela. Dr. Levy komentuje v (2) vzťah medzi vápnikom a horčíkom aj tak, že je vylúčené, aby mohol mať niekto zvýšenú hladinu horčíka a zároveň aj vápnika.

IV. Vápnikový paradox

Lekári a vedci si všimli, že dochádza k vážnym ochoreniam srdca v dôsledku výrazného nahromadenia vápnika v cievach, a to aj vtedy, keď človek obmedzí príjem vápnika v strave. Zároveň pozorovali príznaky osteoporózy, hoci vápnika bolo v organizmoch pacientov dosť, nakoľko mali kalcifikované cievy. Tento syndróm nazvali vápnikový paradox.

Ten predstavuje ale pre človeka, ako je naznačené vyššie, tri vážne zdravotné riziká: ochorenia srdcovocievneho systému, tvorbu obličkových kameňov a ochorení obličiek a osteoporózu, najmä u žien po prechode a vo vyššom veku. Ukázalo sa tiež, že užívanie vápnika a vitamínu D v rámci prevencie pred týmto ochoreniami, neprinieslo také pozitívne výsledky, ako sa očakávalo. Kľúčom k riešeniu tohto paradoxu je vitamín K2, ako to vysvetľuje kanadská lekárka Dr. Kate Rhéaume-Bleue v knihe „Vitamin K2 und das Calcium-Paradoxon“ (6) a tiež Brigitte Hamann v knihe „Vitamin D3 hochdosiert“ (7). Avšak do hry vstupujú ďalšie látky (kofaktory), ako je vysvetlené tak v (5) a tiež v (9). Z uvedenej literatúry vyplýva, že na zabezpečenie zdravých kostí nepostačuje užívanie vitamínu D a ani zvýšený príjem vápnika, ak chýba vitamín K2 a ďalšie kofaktory!

V tejto súvislosti konštatuje Dr. Levy v (2), že: „Školská medicína ignoruje pri liečbe osteoporózy úplne vitamín K2 napriek tomu, že jestvuje mnoho vedeckých poznatkov o tom, že vitamín K2 má pre fyziológiu kostí dôležitú úlohu, že sa podieľa na redukcii zlomenín kostí u ľudí s osteoporózou a že dokonca odbúrava (rozpúšťa) kalcifikáty v tele.“
Dr. Levy tiež konštatuje, že v USA sa užíva najviac výživových doplnkov s obsahom vápnika na svete, no napriek tomu je tam aj výskyt osteoporózy najvyšší na svete.

Ako je známe, osteoporózou sú ohrozené najmä ženy po prechode v dôsledku poklesu hormónu estrogén. Muži trpia na osteoporózu menej často a skôr až vo vyššom veku (po 70. roku života). U nich to súvisí s poklesom hormónu testosterón. No užívanie týchto hormónov je citlivá a háklivá záležitosť! Určite je jednoduchším a bezpečnejším riešením vyvážená, pestrá a kvalitná strava, pravidelné cvičenie a obmedzenie príjmu vápnika. Vhodné je samozrejme aj primerané získavanie vitamínu D opaľovaním.

Ale samozrejme nejde len o prevenciu pred osteoporózou. Ide aj o ochranu srdcovocievneho systému a prevenciu aj pred inými chorobami. To je ešte závažnejšie, veď na choroby srdcovocievneho systému trpí a umiera najviac ľudí. V tejto súvislosti je určite varujúcou informácia Dr. Levyho (2), že ľudia s veľkým príjmom vápnika, či už zo stravy alebo z výživových doplnkov, vykazujú výrazne vyššie riziko úmrtia v dôsledku cievnych príhod, ako aj celkovú vyššiu mieru úmrtnosti.
Taký bol výsledok štúdie s vyše 61 000 účastníčkami štúdie, v rámci ktorej prijímali denne 1400 a viacej miligramov vápnika. Alarmujúce ale bolo, že u žien, ktoré prijímali najvyššie množstvo vápnika, bola miera úmrtnosti o 257% vyššia (približne 2,5x) oproti tej skupine žien, ktoré prijímali menej vápnika!

Uviedol som už viacej faktorov, ktoré môžu napomáhať tomu, aby sa vápnik v našom tele nestal problémom. No musím uviesť ešte jeden, na ktorý upozorňuje Dr. Levy v (2). Konštatuje, že pacienti trpiaci na osteoporózu, ktorí užívajú vysoké dávky vitamínov C a E, mali malé riziko osteoporetických zlomenín v porovnaní s tými, ktorí mali nízky príjem týchto vitamínov. Nie je to náhoda. Vitamín C je významným antioxidantom a podobne ako horčík udržuje vápnik v tekutom stave, teda bráni jeho usadzovaniu, ba dokonca usadeniny vápnika odstraňuje. Užívanie vitamínu C chráni aj pred obličkovými kameňmi obsahujúcimi vápnik. (Avšak pri zlyhávaní obličiek je potrebná opatrnosť s užívaním vitamínu C, ako aj ďalších vitamínov rozpustných vo vode!)

Lenže vitamín C je dôležitý aj pre tvorbu kolagénu, ktorý je dôležitou súčasťou bielkovín kostnej siete a pre metabolické procesy prebiehajúce v kostiach! Tvorí až 90% bielkovín kostnej štruktúry a zabezpečuje kostiam pevnosť v ťahu. Je známe, že vždy, keď dôjde k poklesu vitamínu C, dôjde adekvátne k poklesu kolagénu, tak po kvantitatívnej ako aj kvalitatívnej stránke. Nedostatočný alebo menej kvalitný kolagén sa prejaví nepriaznivo na mikroarchitektúre kostí, čo sa prejaví ich zvýšenou náchylnosťou na zlomenie a zníženou pevnosťou. Pritom je pozoruhodné a hodné zmienky, že: „Táto zvýšená lámavosť je nezávislá od hustoty kosti.“(!). Platí to najmä vtedy, keď zvýšená hustota kostí bola docielená výdatným dodávaním vápnika do tela a nie opatreniami na zmenu skutočných príčin osteoporózy.“ Uvádza Dr. Levy v (2) k tejto téme a na inom mieste vo svojej knihe aj vysvetľuje, v čom vidí tieto príčiny. Konštatuje, že pacienti s osteoporózou majú veľmi nízku hladinu antioxidantov, najmä vitamínu C, v kostiach a vlastne v celom tele. Je preto prvoradým cieľom liečby optimalizovať stav antioxidantov a živín v celom tele. Avšak to je možné dosiahnuť len vtedy, keď sa odstránia z tela toxické látky, infekcie a nedostatok hormónov.
Ale toto je už úloha pre lekárov.

V. Záver

Či sa nám to páči alebo nie, s vekom sa naše trelo mení. Tento proces je nezvratný, no môžeme ho aspoň do určitej miery ovplyvňovať. Vyžaduje si to ale záujem o naše zdravie a nespoliehať sa len na to, že nám ho zabezpečia lekári a mať primeranú životosprávu. No a tá si zase vyžaduje aj primeranú disciplínu a pevnú vôľu. Skrátka, do určitej miery môžeme byť strojcami svojho osudu. Pritom nejde len o dožitie čo najvyššieho veku, ale aj o kvalitu nášho života, a to práve aj vo vyššom veku.

Našu orientáciu v tom čo je správne a čo nie, komplikujú v nemalej miere aj protichodné rady a informácie, čo napokon naznačuje aj tento článok. Avšak verím, že je v ňom dostatok informácií a logických argumentov na pochopenie toho, že nadmerné množstvo vápnika ohrozuje naše zdravie.

Avšak v prípade pochybností odporúčam riadiť sa radou Anthonyho Colpa, autora knihy „Cholestrolový podvod“, ktorý napísal v jej závere: „Možno si teraz poviete, prečo by ste mali veriť nejakému Colpovi, veď ho nepoznáte, ba možno ste o mne doteraz ani nikdy nepočuli?“ A na túto otázku odpovedá vzápätí sám takto:

„Máte pravdu, neverte mi, ale zaujímajte sa o problematiku zdravia, čítajte, študujte, choďte na prednášky a potom si urobte svoj záver!“

Zoznam použitej literatúry

1. SIRCUS Mark: Transdermale Magnesium Therapie ; KOPP Verlag, 2018

2. LEVY Thomas: Tod durch Calcium ; KOPP Verlag, 2013

3. FUCHSBERGER Martin: Základné princípy pre zachovanie života a zdravia človeka…, 12/2024

4. DEAN Carolyn: Magnesium, das Wundermetal als Schlüssel für Gesundheit; KOPP Verlag, 2016

5. FUCHSBERGER Martin: Význam vitamínu D pre naše zdravie ; 08/2024

6. RHÉUME-BLUE Kate: Vitamin K2 und das Calcium-Paradoxon ; KOPP Verlag, 2018

7. HAMANN Brigitte: Vitamin D3 hochdosiert ; KOPP Verlag, 2022

8. HAMANN Brigitte: Magnesiumöl, KOPP Verlag, 2020

9. HAMANN Brigitte: Geheimnisvolle Zirbeldrüse ; KOPP Verlag, 2021

10. AXE Josh: Kollagen ; KOPP Verlag, 2021.

——————————— Preklady názvov vyššie uvedených kníh a článkov:

1. Transdermálna (cezkožná) liečba horčíkom

2. Smrť v dôsledku vápnika

4. Horčík, zázračný kov, kľúč ku zdraviu

6. Vitamín K2 a vápnikový paradox

7. Vitamín D3 vo vysokých dávkach

8. Horčíkový olej

9. Tajomná epifýza

10. Kolagén.

V Žiline, 5. apríla 2025.
Ing. Martin Fuchsberger