Profesor Joseph Stiglitz na konferencii univerzity The New School v New Yorku tu:
https://event.newschool.edu/beyondneoliberalism
sa zaoberal už v roku 2023 vzťahmi medzi liberálnou demokraciou a vzostupom autoritárstva v previazanosti na ekonomiku v jednotlivých častiach sveta. Globálny politický ústup od liberálnej demokracie a vzostup autoritárstva sú dobre zdokumentované, no ekonomickým príčinám a dôsledkom tohto „spiatočníctva“ sa venuje oveľa menej pozornosti.
Profesor Stiglitz o tom hovorí:
„Skôr než uvidíme, ako by mohla vyzerať postneoliberálna ekonomika a spoločnosť, musíme identifikovať zlyhania neoliberalizmu. Už poznáme mnohé ekonomické zlyhania neoliberalizmu – predovšetkým pomalší rast, väčšiu nerovnosť a zvýšenú monopolizáciu. Vieme tiež, že mnohí ľudia žijúci v deindustrializovaných častiach Spojených štátov pociťujú hlboký pocit zúfalstva a odcudzenia sa od súčasného ekonomického systému, pretože tento systém ich ignoruje. Mnohé zlyhania neoliberalizmu však presahujú rámec ekonomiky – polarizovaná spoločnosť s médiami ovládanými superbohatými, väčšou neistotou a degradovaným životným prostredím. Rast nerovnosti poskytuje úrodné pole pre autoritárstvo.“
„Ukázalo sa, že väčšina základných doktrín neoliberalizmu je nesprávna ešte predtým, ako sa stala módou v druhej polovici minulého storočia. Dokonca aj myšlienka, že voľný obchod zvyšuje blahobyt, sa ukázala ako sporná. Neoliberalizmus v skutočnosti nie je program založený na ekonomickej teórii. Je to politická agenda“.
„Aby sme si to uvedomili, je užitočné začať samotným slovom neoliberalizmus: „neo“ (nový) a „liberalizmus“ (slobodný). Každý má rád slobodu, a preto „uvoľnenie ekonomiky“ znie dobre. Ale samozrejme, čo sme naozaj mali pochopiť, bolo, že tento program „liberalizmu“ alebo „slobody“ znamenal slobodu pre niektorých, ale nie pre iných. Ako zdôraznil filozof Isaiah Berlin: „Sloboda pre vlkov často znamenala smrť pre ovce.“
„Za neoliberalizmu to, čo sa v skutočnosti dialo, nebola agenda liberalizácie, ale agenda prepisovania pravidiel spôsobmi, ktoré zvýhodňovali niektoré skupiny a iné znevýhodňovali. Prepisovanie pravidiel je politické. Ide o moc. Ekonomický model, ktorý bol základom neoliberalizmu, bol model s dokonalými trhmi, s konkurenčnou rovnováhou, v ktorej nikto nemal moc, čo znamená, že neoliberalizmus začal s názorom, že moc neexistuje. Začalo to touto myšlienkou ako predpokladom a táto viera umožnila prekvitať koncentrovaným centrám moci. Finančná liberalizácia viedla k neobmedzenému rastu finančného sektora, ktorý sa stal hlavným centrom moci v americkej ekonomike.
Stiglitz na inom mieste píše, že východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre globalizmus a neoliberalizmus. Stiglitz: „Východná Európa je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí Západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne, čo nie je ekvivalent toho, čo by mali tieto štáty EÚ spätne dostávať“. Stiglitz tvrdí, že východná Európa je v typickom zovretí novodobých domínií, samozvaného EÚ impéria.
https://rooseveltinstitute.org/publications/how-neoliberalism-failed
Aj starí Rimania nedobývali územia len légiami. Oveľa viac území bolo anektovaných pokojne. Išli, podplatili miestne elity, miestnych náčelníkov a z náčelníkov sa stali guvernéri rímskych provincií. Vaše impérium je za vami a vďaka nemu môžete vyberať oveľa viac daní ako doteraz, čiže je to spojenectvo elity s impériom na dojenie poddaných. Systém funguje po stáročia. Aplikovalo to napríklad aj Anglicko v Indii – tam v mene kráľovnej vyhlasovali maharadžov. A potom spolu vysávali obyčajných ľudí. V súčasnosti je EÚ presne taká. Západ, ale hlavne Nemecko podpláca miestnu elitu cez európske fondy. Elita prináša štát do EÚ a mení členstvo na absolútne náboženstvo, vrátane represie proti tomu, kto je proti nej. „Coming out, teda odchod z EÚ sa stáva herézou, či kacírstvom.
Nové krajiny sú vysávané inými mechanizmami cudzích štátov, výkup firiem, majetkov, dosadenie hospodárskej diktatúry cudzích firiem z cudzích štátov. Eurofondy sú „úplatkom“ pre elitu. Na oplátku je trh príslušnej krajiny zachytený a podojený v prospech západných korporácií. Deje sa tak cez dodávky elektriny, vody, vykurovania, cez západný tovar monopolizovaný v obchodných reťazcoch a pod.
Stiglitz tvrdí nasledovné. Keby krajiny východnej Európy vystúpili z EÚ a stali by sa pánmi vo vlastnej krajine mohli byť dvakrát bohatšie. Minimálne!
Donald Trump sa stal definitívne hrobárom neoliberalizmu. Presadzuje politiku neomerkantilizmu ( presadzuje exporty do iných štátov na ich úkor) a nacionalizmu.
Obnova z ekonomickej a politickej devastácie neoliberalizmu si vyžaduje prepísanie politických pravidiel na podporu hospodárskej súťaže na trhoch, zdanenie bohatých, posilnenie odborov, zamestnancov a posilnenie vládnych kapacít. Vyžaduje si to aj opustenie konvenčného názoru, že trhy by mali byť predvoleným inštitucionálnym usporiadaním.
Takže profesor Stiglitz vlastne pomenoval neoliberlizmus ako smer, ktorý bol viac – menej experimentom na ľuďoch. A to experimentom nepodareným, ktorý priniesol celý rad rozporov a chaosu naprieč celým systémom hospodárstva.
Výzvou je ponúknuť niečo lepšie, vyvinúť nápady, politiky a rámce, ktoré poskytnú atraktívnejšiu alternatívu k zlyhávajúcemu neoliberálnemu režimu, s víziou spravodlivejšej demokratickej politiky, ktorá bude produkovať spravodlivejšie rozdelené bohatstvo. A hlavne odstráni chudobu ako symbol liberalizmu.
Liberalizmus zlyhal preto, že bol verný sám sebe. Bol smerom individualít elity s absenciou funkcie sociálneho štátu, s absenciou prerozdeľovania finančných prostriedkov do potrieb zabezpečenia funkcií štátu v takej výške, aby sa zachovala životaschopnosť ich normálneho chodu. Výsledok bol súčasná kríza, zapríčinená ignorovaním týchto potrieb, ktorá sa prejavuje navonok, ale i vnútri štátu a môže viesť k politickým otrasom a nespokojnosti postihnutých vrstiev obyvateľstva. A ak sa situácia nebude včas riešiť, svetové trhy a akcie môžu kolabovať jeden za druhým.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
