DP
Slovensko je parlamentná republika, čo znamená, že štátna moc sa sústreďuje v Národnej rade. Poslanci, ktoré sú jej členmi, by teda mali byť z najkvalitnejších ľudí, ktorých Slovensko má. Ale v realite je to bieda…
Skutočnosť, že sa do funkcií dostávajú aj menej kompetentní alebo nevyhovujúci kandidáti, je zjavne odrazom rozhodovania voličov. Inými slovami, ide o širší spoločenský problém – otázku politickej kultúry, kritického myslenia a schopnosti rozlišovať medzi kvalitnými a nekvalitnými kandidátmi.
Skutočnosť, že sa do funkcií dostávajú aj menej kompetentní alebo nevyhovujúci kandidáti, je zjavne odrazom rozhodovania voličov. Inými slovami, ide o širší spoločenský problém – otázku politickej kultúry, kritického myslenia a schopnosti rozlišovať medzi kvalitnými a nekvalitnými kandidátmi.
MM
Myslíte tým, že voliči sú zodpovední za nízku kvalitu poslancov a že vlastne máme takých poslancov, akých si zaslúžime?
DP
Je smutné, že aj nekvalitní, a nebojím sa povedať, že niekedy úplne neschopní, jednotlivci dostávajú dostatok hlasov na to, aby sa kvalifikovali za poslancov. Zrejme aj tí, čo volia, sú často neschopní rozoznať kognitívne, morálne a odborné vlastnosti politikov, ktorých volia. Čo je najhoršie, často sa s nimi sami stotožňujú.
Núka sa riešenie, že kandidáti by mali spĺňať určité kritériá vzdelania a schopností, ale to by bolo proti ústavne zaručeným pravidlám demokracie. Preto sa domnievam, že riešenie nespočíva v obmedzovaní prístupu ku kandidatúre, ale skôr v zvyšovaní informovanosti, vzdelania a občianskej zodpovednosti voličov.
Kognitívne schopnosti voličov na Slovensku sú ale nízke… a trendy nie sú optimistické.
Vidím to správne?
Núka sa riešenie, že kandidáti by mali spĺňať určité kritériá vzdelania a schopností, ale to by bolo proti ústavne zaručeným pravidlám demokracie. Preto sa domnievam, že riešenie nespočíva v obmedzovaní prístupu ku kandidatúre, ale skôr v zvyšovaní informovanosti, vzdelania a občianskej zodpovednosti voličov.
Kognitívne schopnosti voličov na Slovensku sú ale nízke… a trendy nie sú optimistické.
Vidím to správne?
MM
Myslím, že problém deformovanej demokracie na Slovensku, ale nielen, týka sa to veľkej časti západných krajín a prakticky celého „postsocialistického západu“, nie je len v nízkej kognitívnej úrovni voličov a v nekvalitných kandidátoch. Toto by v normálnych demokratických pomeroch bolo úplne v poriadku. Veď občania vraj sú zdrojom štátnej moci a keď si zvolia nekvalitných zástupcov, ktorí tú moc vykonávajú, tak hlavne občania znášajú dôsledky. Je to správne a na chybách sa normálne človek učí. Lenže aké je to učenie, keď sa tento proces vyskytuje len raz za štyri roky? A naviac je politikmi a médiami deformovaný do voľby „najväčšieho sympaťáka“ a odmietaní „najväčšieho zloducha“. Vecné informácie v tom nie sú skoro žiadne, lebo tie by eliminovali emócie a dnešný marketing spočíva prakticky len na emóciách.
Nuž a teraz si predstavte, že by sme žiadali nápravu od týchto médií, ktorých príjmy závisia len od toho ako dobre zvládajú tento emocionálny marketing. To nepôjde.
Nuž a teraz si predstavte, že by sme žiadali nápravu od týchto médií, ktorých príjmy závisia len od toho ako dobre zvládajú tento emocionálny marketing. To nepôjde.
DP
Ako k tomu mohlo dôjsť?
MM
My sme po zavedení politickej plurality v 90-tych rokoch nemali žiadnu možnosť začať sa učiť demokracii. Bolo okolo toho len veľa rečí, ale všetkým novým stranám sa hodilo, že spoločnosť je naučená, že strana je „vedúcou silou spoločnosti“. Z ústavy sa to síce vyčiarklo, ale pribudlo mnoho ďalších ustanovení, ktoré ten systém partokracie zabetónovali zdanlivo navždy. V rámci dnešnej ústavy s tým nepohneme. Formálne sú zdrojom štátnej moci občania, ale žiadni „kvalitní kandidáti“ nemajú priestor na to, aby sa o štátne funkcie uchádzali. Sú to politické strany a hnutia, ktorým je vyhradená účasť vo voľbách. Výber kandidátov a ich prezentácia počas kampaní je výlučnou záležitosťou jednotlivých strán. A je verejným tajomstvom, že prakticky v každej strane a hnutí je rozhodujúcim faktorom stranícka centrála, resp. priamo šéf strany, a je okolo toho veľa intríg.
Som presvedčený, že politické strany, ako z princípu nedemokratické inštitúcie, veď poznáme aj také, ktoré sú otvorene súkromným podnikom svojho zakladateľa, nemôžu budovať skutočnú demokraciu. Veď by si pod sebou pílili konár. Oblbnúť verejnosť marketingom je oveľa jednoduchšie ako zápasiť s demokratickou vôľou občanov.
Som presvedčený, že politické strany, ako z princípu nedemokratické inštitúcie, veď poznáme aj také, ktoré sú otvorene súkromným podnikom svojho zakladateľa, nemôžu budovať skutočnú demokraciu. Veď by si pod sebou pílili konár. Oblbnúť verejnosť marketingom je oveľa jednoduchšie ako zápasiť s demokratickou vôľou občanov.
DP
To znie veľmi depresívne a ťažko sa hľadá riešenie.
MM
Riešením by bola zmena politického systému. Malo by ísť o dôsledné uplatnenie deklarácií z prvých článkov ústavy. Lebo dnes sú to naozaj len deklarácie, deformované v nasledujúcich ustanoveniach a vo vykonávacích zákonoch. Nebojím sa povedať, že sa to udialo podvodne a s premysleným zámerom. Veď inak by nebolo možné, aby mala vyhláška poradného orgánu vyššiu reálnu moc ako Ústava. Alebo aby sa nedalo pohnúť rozhodnutím jedného úradníka. Príznakom podvodnej totality je aj existencia väznených ľudí bez právneho dôvodu.
Ako najčistejší spôsob zmeny politického systému by som videl zmenu ústavy v špeciálne volenom ústavodarnom zhromaždení a v prechodnom období, keď by existovala niečo ako ústavná polícia a justícia, ktorá by ihneď reagovala pri porušovaní ústavy. Takáto zmena sa však neudeje bez politického zápasu. Dôvody som už uviedol – súčasné politické sily na tom nemajú žiadny záujem.
A občania zatiaľ žiadnu vôľu a odhodlanie… Možno však tá celá deformovaná politická stavba už smeruje ku kolapsu. Zničí ju neschopnosť „kandidátov“, ktorých úlohou je len poslušne plniť pokyny, no poslušnosť bez schopností je deštruktívna.
Myslím, že nás čakajú dynamické a nevyspytateľné časy, ale nebál by som sa ich. Naši predkovia žili v oveľa ťažších podmienkach a obstáli. Verím, že ani my sa nakoniec nebudeme musieť pred dejinami hanbiť.
Ako najčistejší spôsob zmeny politického systému by som videl zmenu ústavy v špeciálne volenom ústavodarnom zhromaždení a v prechodnom období, keď by existovala niečo ako ústavná polícia a justícia, ktorá by ihneď reagovala pri porušovaní ústavy. Takáto zmena sa však neudeje bez politického zápasu. Dôvody som už uviedol – súčasné politické sily na tom nemajú žiadny záujem.
A občania zatiaľ žiadnu vôľu a odhodlanie… Možno však tá celá deformovaná politická stavba už smeruje ku kolapsu. Zničí ju neschopnosť „kandidátov“, ktorých úlohou je len poslušne plniť pokyny, no poslušnosť bez schopností je deštruktívna.
Myslím, že nás čakajú dynamické a nevyspytateľné časy, ale nebál by som sa ich. Naši predkovia žili v oveľa ťažších podmienkach a obstáli. Verím, že ani my sa nakoniec nebudeme musieť pred dejinami hanbiť.
Pridaj komentár