Ľudia dokedy nám nebude vadiť ako nás naše verchušky už celé stáročia “poctivo” okrádajú ?
Skoro nikto sa v dnešných pohnutých časoch nezaoberá tým, ako pri neustálom a často neodôvodnenom, zvyšovaní cien všetkého, čo súvisí so životnou úrovňou občana, ktorý je odkázaný zarábať si na svoje živobytie predávaním svojej pracovnej sily, ako uspokojiť človeku, ktorý vytvára hodnoty, jeho životné potreby.
Tento je však najspoľahlivejším platiteľom do štátnej kasy, ktorá je veľakrát bezo dna. Tento stav sa však v našich zemepisných šírkach už pretrváva veky (okrem čias „nedemokratického“ socializmu).
Adam František Kollár slovenský právnik a historik, ktorý bol poradcom a ministrom kráľovnej Márie Terézie napísal: „Nútená bola starostlivá milosťnašej cisárovnej / predsedu vlády / uložiť takto väčšie dane na nášho poddaného sedliaka / občana /. Táto nutnosť potrvá až do toho dňa , kým všetci mocnejší sa budú vyhýbať znášaniu potrebných daňových tiarch. … Aj toto je ako každý ľahko pochopí, tá pravá príčina , prečo naši poddaní radšej kdekoľvek na svete ako na svojej otčine , chcú tráviť svoj život. Pýtam sa koho teší žiť alebo plodiť deti v takej krajine, kde verejné ťarchy sa nezášajú rovnako. Bremená však proti všetkému právu a rovnosti , ako aj proti najsväteším zákonom nášho kráľovstva / republiky/ váľajú sa na nešťastného sedliaka / občana / a na najúbohejší ľud. ? …”
Hoci od tých čias už uplynuli dve storočia platnosť majú aj v dnešných časoch. Zmenili sa len spoločenské pomery.
Niekedy tu boli vládcovia neobmedzení, dnes si ich vyberáme, volíme. / my voly-či. / Prichádzame však na to, že voľba vyjadrujúca výber sa v naších končinách neuplatňuje. Asi si nie je z čoho vybrať. Problém však je asi v tom, že tých ktorých si vyberieme a ktorí riadia naše bytie, nekontrolujeme. Dovoľujeme im aby si bačovali podľa ľubovôle. A správame sa ako v minulosti. Ja nič, ja muzikant, nech sa radšej ozve niekto iný.
A tak sme tam, kde sme.
Ladislav Hvižďák
Dodatok Mariána Moravčíka
Autor tohto listu, ktorý sme dostali do redakcie, má pravdu, že pod mizerným stavom našej spoločnosti sa podpísali výsledky desiatok volieb, ktorých sme sa zúčastnili. Má pravdu aj v tom, že na nápravu bolo už pred rokom neskoro. No som skeptický v tom, že nám pomôže, ak sa rozhodneme „správne“ hlasovať v tých najbližších voľbách. Jednak sa môže stať, že budú až o tri roky, jednak nič nenasvedčuje tomu, že v nich bude menej mizerná ponuka ako doteraz, a jednak o tri roky môže Európska komisia preventívne rušiť voľby už vopred. Treba myslieť a konať už teraz a priebežne.
Jednou z ciest je zmena politického zriadenia cez úpravu ústavy formou verejnej diskusie a ľudového hlasovania. Cesta, ktorej sa politické strany boja ako čert kríža. Nie raz sa však v minulých rokoch ozvali hlasy, že naša ústava má veľa nedostatkov a treba ju výrazne zmeniť. Robert Fico tiež pootvoril dvere verejnosti tým, že ju pred plánovanou zmenou ústavy vyzval na zaslanie pripomienok do Úradu vlády. Nezabúdajme na stále platný druhý článok Ústavy SR – nám – občanom patrí štátna moc a máme právo vykonávať ju priamo. Chýba nám k tomu odvaha, rozhodnosť a vzájomná lojalita.
