Nestrácajme cit pre vnímanie zmyslu života

O závažnosti krízy zmyslu v živote človeka svedčia alarmujúce štatistické údaje zachytávajúce radikálny nárast samovrážd, pribúdanie pacientov trpiacich depresiou a úzkostnými poruchami. Ťaživý moment zakúšania straty zmyslu v živote človeka sa stal dôvodom, pre ktorý som napísal tento krátky komentár.

Hneď na začiatku podotýkam, že veľká časť ľudí zmysel života stratiť nemôže, lebo nikdy žiadny špecifický zmysel ani nenašla. Osobne som presvedčený, že zmysel života zásadne ovplyvňuje naše šťastie. Ale kam vlastne smerovať náš život a prečo strácame jeho zmysel si často kladiem otázku. Zjavne preto, lebo zmysluplnosť sa nenachádza v blahobyte a pohodlí. Má skryté hodnotové pozadie, ktoré sa postupne odkrýva v činoch. Ponuky zmyslu sa nachádzajú akoby „medzi riadkami“ každodennej skutočnosti.

Ak odkrývame to, čo je skryté za utrpením, za ťažkosťami, nepochopením, ale aj za novými ponukami, nachádzame postupne aj zmysel. Mnohí ľudia nachádzajú zmysel života, až keď sa ich dotkne nejaké utrpenie alebo významná strata dovtedy určujúcich hodnôt. Matka príde o deti, človek, ktorý celý život slúžil svojej práci o ňu príde napríklad odchodom do dôchodku, padne nejaká ideológia je taká strata prežívaná ako existenciálna a môže viesť k depresii aj k suicídiam. To je potenciálna tienistá stránka nájdeného zmyslu života.

Ale človek trpezlivý, tvorivý, zaujímajúci sa aj o dobro ľudí, zvyčajne netrpí existenciálnym vákuom. Mnohí ľudia nachádzajú zmysel svojho života v pomoci a službe iným. Ak odkrývame u človeka tvorivé schopnosti, pomáhame mu lepšie využívať ľudský potenciál na cieľavedomé zameranie života a na zvládnutie rôznych situácií. Práve na túto činnosť sa orientujeme v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave.

V línii našich záujmov sú žiaci a klienti Centra pracovnej a sociálnej rehabilitácie. Naši zamestnanci si uvedomujú, že podstatná charakteristika človeka je „milovať a byť milovaný“, nielen vášnivo a biologicky. To ich motivuje k tej nádhernej činnosti. Duchovná láska pretvára bytie človeka a smeruje ho k hlbokým vzťahom. V každom z nás je hlboko vpísaný prirodzený zákon rešpektovania života. Samozrejme, že uvedomelý zmysel života môžu ale stratiť len tí, ktorí ho najprv našli. Veľ ľudí totiž v pohode existuje bez akéhokoľvek uvedomelého zmyslu a tí potom nemajú ako zmysel stratiť.
 
 
Úplne na záver.
Múdrosť, ktorú môj obľúbený psychiater Viktor Frankl odvodil zo svojich skúseností priamo uprostred nepredstaviteľného ľudského utrpenia, je rovnako aktuálna aj dnes: „Byť človekom vždy smeruje k niečomu, alebo niekomu mimo seba samého.
Čím viac zabúdame na seba – a namiesto očakávania dávame, slúžime – tým viac sme ľuďmi.“
Hľadanie zmyslu života je to, čo robí ľudské bytosti jedinečnými.

Dušan Piršel

K týmto múdrym slovám dodám už len málo. K vnímaniu zmyslu života významne prispieva schopnosť vnímať kontext.
Kontext našich konkrétnych činov, ale aj kontext nášho života všeobecne. A v tomto zmysle sa musíme vzoprieť momentálnemu kultúrnemu tlaku progresívnej doby, lebo tá sa snaží kontexty vymazávať a urobiť z nás bezkontextové automaty. S miznutím kontextu sa vytráca aj možnosť nachádzať zmysel.